Význam slova "obal" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obal -u m.

1. (ochranný) materiál, do kt. sa balí: papierový o. (na knihy);
dať darček do o-u

2. látka, kt. niečo obkladá: tukový o. tela, o. semena

● (povedať) bez o-u priamo;

obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu

obalamutiť dok. expr. oklamať, podviesť, ošialiť; (p)oblázniť, zmiasť, pobalamutiť, obaláchať: nedať sa o. (pri kúpe);
o. dievča peknými rečami

obaliť -ľ! dok.

1. dať do obalu, zabaliť: o. šaty igelitom, do igelitu

2. obložiť vrstvou niečoho: o. mäso v strúhanke;
zemeguľa je o-ená atmosférou;

obálka -y -lok ž.

1. papierový obal na list, spis ap.: zalepiť o-u

2. graficky upravený obal knihy;

obálkový príd.;

obáločka -y -čiek ž. zdrob.

obaľovač -a mn. N a A -e m. hmyz, ktorého húsenice poškodzujú listy stromov;
zool. obaľovače Tortricidae

obaľovací príd. určený na obaľovanie: o. materiál

nedok. obaľovať

// obaliť sa husto sa pokryť, obložiť sa: telo sa o-lo tukom;

nedok. obaľovať sa

obalovina -y -vín ž. materiál na výr. obalov

obalový príd.: o-á technika;
o-á vrstva