Význam slova "tãƒâ ãƒâ t" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

štátik -a m. zdrob.

štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;

štátnickosť -i ž.

štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;

štátnicky prísl.;

štátnicový príd.: š. predmet

štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;

štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy

štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus

štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;

štátnopoliticky prísl.

štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;

štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
š. rozpočet;
š. majetok, š. poklad;
š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
š-a poznávacia značka;
š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra;

štátoprávne prísl.

štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;

štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou

štátotvorne prísl.;

štátotvornosť -i ž.

štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika;

štátovka -y -viek ž. papierový peniaz vydaný štátom

štatút -u m.

1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku

2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;

štíhlo prísl.: vyzerať š.;

štíhlosť -i ž.

štíhly príd. v pomere k výške al. dĺžke primerane tenký al. úzky: š. krk, š-a postava, š-e dievča;
š-a jedľa, veža;

štípací príd. určený na odštipovanie (drôtu, nitov, plechov ap.): tech. š-ie kliešte

štípanec -nca m. uštipnuté miesto: mať š-e na ruke

štípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. stláčať pokožku medzi prstami ap. a tým spôsobovať bolesť: š. dieťa na líci

2. (obyč. o hmyze) pichaním, hryzením spôsobovať bolesť: komáre, muchy š-u;
had š-e

3. spôsobovať pálčivú bolesť, pálčivý pocit, páliť: dym š-e v očiach, mráz, paprika š-e

4. pociťovať pálčivú bolesť, páliť: oči ma š-u, rana ho š-e;

štít -u/-a m.

1. súčasť starej výzbroje určená na krytie tela: okrúhly, kovový š.;

2. čo ju tvarom al. funkciou pripomína: ochranný š., zváračský š.;
zool. tvrdý kryt na tele niekt. chrobákov (obyč. na chrbte)

3. erb

4. vývesná firemná tabuľa

5. stena nad čelnou stranou domu: drevený š., renesančný š.

6. čelná strana: š. postele

7. lek. röntgenový š. prístroj premieňajúci neviditeľné röntgenové lúče na viditeľné: snímkovanie zo š-u

8. vrchol (vysokého) vrchu: skalný, strmý š.;
Lomnický š.

● mať, zachovať si čistý š. byť bezúhonný, zachovať si bezúhonnosť;
kniž.: vrátiť sa so š-om ako víťaz;
byť na š-e byť porazený;

štítiť sa -i nedok. cítiť (prirodzený) odpor: š. sa špiny;
š-i sa dotknúť žaby;

štítivo prísl.

štítivý príd. vyjadrujúci hnus: š. pohľad;

štítkový príd.

štítnička -y -čiek ž. škodlivý hmyz cudzopasiaci na rastlinách, zool. Chionaspis, Quadraspidiotus atď.

štítny príd.: š-a žľaza s vnútornou sekréciou, ktorej hormón reguluje látkovú premenu;
š-a chrupka najväčšia chrupka hrtana

štítok -tka/-tku m.

1. zdrob. k štít

2. lístok, tabuľa, nálepka s menom, nápisom ap.: š. na dverách, na zošite

3. strieška na čiapke, šilt;

štítový príd.;

stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.

1. k 100: s. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty

štóla -y štól ž.

1. súčasť žen. oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec

2. cirk. dlhý pás nosený na pleciach ako súčasť liturg. oblečenia

štôlňa -e ž. vodorovná banská chodba

štôs, štós -u m. hovor. stôs: š. dreva, novín;

štôsik, štósik -a m. zdrob.

štúdia -ie ž.

1. odb., ved. článok, práca: teoretická, analytická š.

2. výtvar. práca ako príprava na väčšie konečné dielo: š. hlavy, portrétová š.

štúdio -ia D a L -iu s.

1. miestnosť s prístrojovým vybavením na prípravu a vysielanie rozhlas. al. telev. programov, na nakrúcanie filmov ap.

2. študijná a experimentálna scéna: Š. mladých;

štúdiový príd.: š-á technika

štúdium -ia s.

1. odb., ved. výskum, bádanie: š. vesmíru, jazyka

2. i štúdiá -ií pomn. navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné, denné, večerné š.;
odísť na š-iá

3. študovanie (význ. 2): š. literatúry, cudzích jazykov;

štúrať -a nedok. expr.

1. i štúrať sa hrabať sa, prehrabávať sa, prehŕňať sa, vŕtať sa, kutrať sa: š. (sa) kutáčom v pahrebe, š. si v nose;
š. (sa) v zemi;
š. sa v cudzích veciach i pren. pliesť sa

2. pichať (význ. 1), strkať, drgať: š. palicou do zeme;
š. do priateľa i pren. podpichovať ho;

dok. štúriť -i

1. k štúrať (význ. 2)

2. vopchať: š. ruku do vrecka, do rukáva

štúrovčina -y ž. forma spis. slovenčiny, ktorú kodifikoval Ľudovít Štúr

štúrovec -vca m. prívrženec Ľudovíta Štúra; člen Štúrovej družiny

štúrovský príd. týkajúci sa Ľudovíta Štúra a jeho družiny: š-á generácia, š-á slovenčina, š. pravopis;
š-í básnici

štvrtýkrát, štvrtý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 4: š. opakovať niečo

štýl -u m.

1. špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu: životný š., nový š. práce

2. sloh (význ. 1): barokový š.

3. výber a využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. istého autora, sloh: umelecký, publicistický, náučný š.

4. ráz veci al. javu: š. výrobku, šiat, š. obliekania

5. spôsob vykonávania šport. disciplíny: plavecký, bežecký š.;
voľný š. druh šport. zápasenia;

štýlotvorne prísl.;

štýlotvornosť -i ž.

štýlotvorný príd. formujúci štýl: š-é činitele, prvky;

štýlovo prísl.: š. čisté dielo;

štýlovosť -i ž.

štýlový príd.: š. nábytok, účes;

štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť

štyrikrát, štyri razy neskl. čísl. nás. k 4: štyrikrát tri je dvanásť, š. väčší zisk

substrát -u m. odb. základ, podklad (vlastnosti, činnosti, stavu); živné prostredie: hmotný s. rastu;
pôdny s., jazykový s.;
sypký s. sypký materiál;

sulfát -u m. chem. síran;

sultanát -u m.

1. krajina, v kt. panuje sultán

2. vláda sultána

superfosfát -u m. druh priemyselného fosforečného hnojiva;

svätá ž. svätica

svätosvätý príd. expr. celkom istý, zaručený, skalopevný: to je s-á pravda;

svätý

I. príd.

1. náb. o kt. cirkev slávnostne vyhlásila, že hrdinsky praktizoval cnosti, a dala ho veriacim za vzor (a orodovníka), skr. sv.: s. Cyril a Metod, s. Svorad

2. súvisiaci s náb. predstavami a úkonmi: s-á omša;
s-é obrázky s náb. námetmi;
S-é písmo, Písmo s-é Biblia;
S-á zem Palestína;
S-á stolica a) najvyššia správa kat. cirkvi na čele s pápežom b) Vatikánsky mestský štát;
S. Otec pápež

3. expr. vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou: žiť s-ým životom;
(ten veru) nie je s.

4. expr. nedotknuteľný, posvätný, drahý: rodina mu je s-á

5. kniž. vznešený (význ. 1), slávnostný, veľký: s-á chvíľa

6. expr. vzbudzujúci vážnosť svojou silou; oprávnený, spravodlivý: s. hnev, s-é nadšenie;
s. boj za spravodlivosť

7. expr. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: s-é ticho;
s-á pravda i fraz. áno (zdôraznený súhlas)

● expr. robiť sa, tváriť sa s-ým predstierať nevinnosť;
mať s niekým, niečím s. pokoj a) nemať nič spoločné b) skoncovať;
mať s niekým s-ú trpezlivosť byť veľmi trpezlivý;
nič mu nie je s-é všetko znevažuje;
iron. s-á nevinnosť! a) tvári sa ako nevinný b) je naivný;

sviští príd.: s-ia kožušina

syndikát -u m.

1. forma monopolu so spoločným odbytovým al. nákupným orgánom

2. názov niekt. odborových organizácií;

t [i té] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: t tona;
t. r. tohto roku;
t. č. toh(t)o času;
t. j. to jest;
T-železo s profilom v tvare T

ť [i ťé] neskl. s. spoluhláska a písmeno

t. č. skr. tohto času

t. j. skr. to jest

t. m. skr. tohto mesiaca

t. r. skr. tohto roka

tábor -a m.

1. hromadné ubytovanie obyč. v prírode pod provizórnym prístreším: stanový t., vojenský, skautský, detský t.;
tréningový t.;
utečenecký t. dočasné ubytovanie pre utečencov

2. hromadné väzenie v provizórnych ubikáciách: pracovný t., koncentračný, zberný, zajatecký t.

3. skupina s rovnakou polit., záujmovou ap. orientáciou: konzervatívny, pravicový t.;
t. fanúšikov;
v min. socialistický, kapitalistický t.;

táborák -a m. hovor.

1. táborový oheň, táborová vatra: sedieť pri t-u

2. večerné posedenie pri ohni (s programom): ísť na t.;

táborákový príd.

táborisko -a -rísk s.

1. miesto na táborenie: verejné t.;
letné t.

2. archeol. prechodné sídlo ľudí v praveku: diluviálne t.

táboriť nedok. prechodne bývať v prírode, obyč. pod stanom, stanovať: t. pri rieke;
t. pod holým nebom bivakovať

táborníčka -y -čok ž.;

tábornícky príd.: t. život;
t-e krúžky;

táborníctvo -a s. činnosť spojená s táborením

táborník -a mn. -ci m. obyvateľ rekreačného tábora; táboriaci výletník: stanári a t-i;

táborový príd.: t. oheň, t. život

táčky -čok ž. pomn. fúrik: voziť štrk na t-ach

tácňa -e, tácka -y -cok ž. podložka na podávanie pokrmov, podnos: drevená, kovová t.;
poukladať poháre na t-u;
podávať chlebíčky, ovocie na t-ni, na t-ke

● podať (ako) na t-ni, na t-ke veľmi prístupne;

tácnička -y -čiek ž. zdrob.

tágo -a tág s. biliardová palica

tákať -a nedok. vydávať zvuky podobné slabike ták: kačice t-jú

Tália -ie ž. (v gréc. mytol.) múza herectva

● kniž.: chrám, stánok T-ie divadlo;
služobníci T-ie herci

tálium -ia s. kovový chem. prvok, zn. Tl

tamto ten, tamto tá, tamto to zám. ukaz. (dôraznejšie) tamten: hranicu tvoria t. tie vrchy

tápať -e -u táp! -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. neisto sa pohybovať, habkať: t. v tme

2. byť neistý, bezradný, blúdiť: t. v neistote, v pochybnostiach

tápavo prísl.

tápavý príd. neistý (význ. 2), nesmelý, váhavý: t. krok;

tárač, táraj -a m. expr. táravý človek, táradlo, trepaj;

táračka¹ -y -čiek, tárajka -y -jok ž.;

táračka² -y -čiek obyč. mn. ž. expr. táranie, táraniny, pletky: nezmyselné t-y

táračský, tárajský príd.;

táračsky, tárajsky prísl.;

táračstvo, tárajstvo -a s.

táradielko -a -lok s. zdrob. expr.

táradlo -a -diel s. expr. tárač, táraj, trepaj;

táranina -y -nín obyč. mn. ž. expr. bezobsažné, prázdne reči, táranie, táračky, pletky: nezodpovedné t-y

tárať -a nedok. expr. nepremyslene, nerozvážne hovoriť, trepať: t. hlúposti;
čo to t-š? net-j! keby si net-l! prejavy nesúhlasu

● expr. t. → dve na tri;
t. do → sveta, do → vetra;

tárať sa -a nedok. expr. túlať sa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po svete, po meste, po horách;
kde sa táraš? kade chodíš? kde si bol?

opak. táravať -a

táravo prísl.;

táravosť -i ž.

táravý príd. expr. kt. veľa a zbytočne rozpráva: t-é jazyčnice;
táraj t. nadávka;

tátoš -a mn. N a A -e m. rozprávkový kôň;

tátošík -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.

téčko -a -čok s. hovor. písmeno t, T; vec ním označená al. majúca jeho podobu: nosiť tričko s t-om;
budova do t-a

téglik -a m.

1. nádobka na farmaceutické, kozmetické al. potravinárske výrobky

2. hut. žiaruvzdorná nádoba na tavenie menšieho množstva kovov;

téglikový príd.: hut. t-á oceľ vyrábaná v téglikoch

telefonát -u m. telefonická správa, telefonický hovor: prevziať, vybaviť t.

téma -y tém ž. zákl. myšlienka umel. diela; predmet rozhovoru al. úvahy, námet: historická, súčasná t., hudobná t.;
t. rozhovoru, úvaha na aktuálnu t-u;
lingv. východisko, základ výpovede;

ten istý, tá istá, to isté zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť osôb, vecí, javov; v porovnávacích vetách v súvzť. dvojiciach t. i. -ktorý, t. i. – čo, t. i. – ako;
pri dôraze v spoj. jeden a t. i.: bol to t. i. človek, viezol sa v tom istom vozni, robí tie isté chyby, ešte v tom istom roku;
bola to tá istá pieseň, ktorú hrali včera;
videl to isté čo oni, ako oni;
stále tvrdí jedno a to isté

ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, neživ. ten, s. to L tom I tým ž. G, D a L tej A tú I tou mn. m. živ. tí, neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, neživ., ž. a s. tie L tých I tými zám. ukaz.

1. ukazuje na prítomnú osobu, vec: čo tu chce t. človek? je to tá blondína v čiapke;
to slovo prečiarkni

2. odkazuje na osobu, vec a) už spomínanú al. známu zo súvislosti; v dvojici t. – tento označ. vzdialenejšiu osobu, vec, v dvojici t. – onen bližšiu z dvoch osôb, vecí: hlavné znaky sa nemenia, tie ostávajú;
s tým prípadom som skončil;
jemu sa nepáčili ani tí, ani títo;
zvolí t. alebo onen spôsob b) pomenúvanú vo vytýčenom vetnom člene al. spojením s 3. st. príd.: otec, t. je už raz taký;
nestrpí ani t. najmenší odpor c) ktorej označenie je bližšie určené prísudkovou al. prívlastkovou vetou (má význ. zám. taký): už nie je t., čo býval;
nepatrí k tým (ľuďom), čo veľa rozprávajú;
som tej mienky, toho názoru, že treba už začať

3. ukazuje na práve prebiehajúci čas al. odkazuje na časový úsek spomínaný v kontexte: tej noci si už neoddýchne;
v tom roku bolo veľmi sucho;
od tých čias, čo, ako odišli odvtedy;
v tom čase, keď študoval vtedy;
za ten čas, čo, kým boli preč zatiaľ

4. pri dôraze je synonymné so zám. on al. ho nahrádza (pri odkaze na veci): zvedavý je, čo žena, čo tá povie na to;
umy obloky, nech sú aspoň tie čisté

5. expr. má citový význ., pričom a) vyj. nespokojnosť, neľúbosť, počudovanie, nadšenie (obyč. vo zvol. vetách): čo bude s tým obedom?! tá potvora! a tých kvetov! ten výhľad! b) zastupuje osob. zám. 3. os.: neboj sa, t. sa nestratí, ten má smelú povahu

6. je súčasťou spojkových a príslov. výrazov: z toho dôvodu, z tej príčiny, s tým cieľom, aby preto;
pri tej príležitosti pritom;
tým spôsobom tak

7. iba to a) všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec, jav: kto je to? si to naozaj ty? kedy to bolo? to je pekný kabát;
to všetko je vaše;
teraz príde to hlavné;
hovor. robiť, to sa mu nechce;
uspokoj sa s tým, čo máš;
čo tým sleduješ? hovor. expr. čo ťa do toho! b) expr. má citový význ., vyj. nadšenie, nevôľu, opovrhnutie: to je nádhera! koho to obhajuješ! nevie to nič a ide ťa poúčať! c) hovor. má spájaciu funkciu: uviedol pár faktov, to ako na vysvetlenie;
opakované to to (pri vymenúvaní) má význ. raz – raz, i – i: to jeden, to druhý pribehol;
stále je robota, to variť, to prať, to okolo detí;
je súčasťou spájacích výrazov miesto toho, aby;
napriek tomu, že;
vďaka tomu, že

● ten alebo onen ktokoľvek;
to alebo ono všeličo;
ten a ten istá, bližšie neurčená osoba, niekto, ktosi;
to a to istá, bližšie neurčená vec, niečo, čosi;
je → tam toho;
→ dosť na tom;
už má toho → dosť