Význam slova "ož" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 273 výsledkov (3 strán)
-
nevraviac o predl. s L nehovoriac o: (má) slabý výkon n. o kvalite;
-
niečo -čoho zám. neurč.
1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)
2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil
● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič -
o2 predl.
A. s A vyj.
1. miesto styku, dotyku: oprieť sa o dvere, o lakte, priviazať o strom, hodiť o zem
2. hovor. (v spoj. so slovesami typu ísť) účel, cieľ: ísť, prísť k niekomu o radu
3. mieru: byť o rok starší;
zväčšiť počet o sto;
postúpiť o pár krokov, pokles o päť stupňov4. zreteľ: je ťažko o stravu;
je núdza o byty, o prácu;
o to (je) najmenej (v odpovedi)5. časový úsek, po kt. nastáva dej: prísť o chvíľu;
výsledok sa prejaví o deň6. príčinu: trápiť sa, tŕpnuť o rodičov;
mať obavy o budúcnosť7. väzbu pri slovesách a menách: dohadovať sa o pár korún, usilovať sa o dohodu, o mier, prosiť o pomoc, prísť o všetko;
ide o zásady;
boj o moc, pokus o zmierenieB. s L vyj.
1. časový bod: začínať o ôsmej (hodine), o polnoci;
zajtra o takom čase2. spôsob, prostriedok a nástroj: byť o hlade, o smäde, žiť o chlebe, chodiť o palici
3. kniž. veľkosť, množstvo, rozsah; v: jednotka o sile 20 mužov, vhodnejšie jednotka v sile 20 mužov;
sud o obsahu 500 l, vhodnejšie sud s obsahom 500 l4. väzbu pri slovesách a menách: písať, rozprávať o objavoch, uvažovať, pochybovať o riešení;
rozhodnutie o výhre, správa o príchodeo1, ó1 neskl. s.
1. samohláska a písmeno
2. v skr. a zn.: o. i. okrem iného;
chem. O kyslík● mať → nohy do o
ó2 cit.
1. vyj. rozlič. pocity a prejavu často pridáva patetický ráz: ó, aká krása!
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie! ó áno!
-
o. i. skr. okrem iného
-
oáza -y oáz ž. obývateľné miesto v púšti okolo vodného zdroja;
-
očakávanie -ia s. čo sa očakáva, predpoklad: splniť o. (rodičov);
výsledok bol podľa o-ia dobrý;
urobiť niečo nad o. lepšie, ako sa predpokladalo -
očakávať -a nedok.
1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia
2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech;
o-a, že sa mu želanie splní;
nemožno od neho nič o.3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí
4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti;
o-a nás dlhá cesta -
očarenie, očarovanie -ia s. mocný (kladný) zmyslový zážitok: vzájomné o. pominulo
-
očarenosť, očarovanosť -i ž.
-
očarený, očarovaný príd. zaujatý mocným (kladným) zmyslovým zážitkom, uchvátený: o-é obecenstvo;
-
očariť, očarovať dok. vyvolať mocný (kladný) zmyslový zážitok, uchvátiť: o-l ho výhľad na more;
o. krásou;
byť o-ený hudbou; -
očarujúco prísl.: o. sa usmiať
-
nedok. očarúvať -a
-
očernieť -ie -ejú -tý/-ný dok. stratiť pôv. farbu, stať sa čiernym, sčernieť: príbor o-l;
o-é drevo; -
nedok. očernievať -a
-
očervenieť -ie -ejú dok. stať sa červeným, sčervenieť: o. od hnevu;
líca jej o-li od hanby -
očervivieť, očervavieť -ie -ejú dok. stať sa červivým, červavým, sčervivieť: ovocie o-lo
-
očesať -še -šú dok.
1. česaním očistiť (srsť zvierat): o. kone
2. česadlom uhladiť: o. ľan, konope
3. (hrabľami) upraviť na povrchu: o. stoh;
-
nedok. očesávať -a
-
očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2
-
očierniť -i dok. expr. ohovoriť, oklebetiť: o-l ma pred rodinou;
-
nedok. očierňovať
-
očisko -a -čísk s. zvel.
-
očista -y ž. očistenie (význ. 1, 4): voj. hygienická o. zbavenie sa rádioaktívnych al. otravných látok;
mravná o. -
očistec -tca m. (podľa učenia kat. cirkvi) stav očisťovania človeka po smrti od všedných hriechov a časných trestov;
-
očistiť -sť/-i! dok.
1. zbaviť nečistoty, škvŕn, niečoho nežiaduceho ap., urobiť čistým: o. (si) topánky, o. sa od blata;
o. hnutie (od zradcov)2. odstrániť z povrchu, olúpať, obieliť, oškrabať: o. blato z topánok, o. šupu z jablka
-
očistne prísl.
-
očistný príd. očisťovací: o. kúpeľ;
o-á akcia; -
očistom prísl. zdanlivo, naoko, navonok: o. súhlasiť;
jesť iba tak o. -
očisťovací príd. slúžiaci na očistenie, očistný: o-ie práce
-
nedok. očisťovať
-
očitý príd. kt. pozoruje vlastnými očami; vychádzajúci z takéhoto pozorovania: o. svedok;
o-é svedectvo -
očividne
I. prísl.: o. chradol
II. čast. navidomoči: o. sa ľahko učí
-
očividný príd. kt. sa dá hneď vidieť, zjavný, jasný, zrejmý: o-á výhoda, o-é klamstvo;
je o-é, že ...; -
očko -a očiek s.
1. zdrob. k oko (význ. 1, 2): tvár s malými bystrými o-mi;
o. siete, o. na pančuche2. hovor. kameň vsadený do šperku: prsteň s o-m
3. zárodkový pupeň rastliny: o. na zemiaku;
o. ruže4. zatočený sardelový rez s kaparou
5. kartová hra
6. subšt. príslušník tajnej polície majúci za úlohu sledovať niekoho: nasadiť na niekoho o.
● pozerať (sa) na niekoho po o-u nenápadne;
šibnúť, hodiť o-m po niekom letmo na niekoho pozrieť; -
očkovací príd. slúžiaci na očkovanie; týkajúci sa očkovania: o-ie sérum, o. nôž;
o. preukaz -
očkovať nedok.
1. dávať ochrannú látku (do tela), štepiť: o. deti (proti obrne);
povinné o-nie2. štepiť očkom (význ. 3): o. strom
-
očnica -e -níc ž.
1. jamka, v kt. je uložená očná guľa
2. očný otvor na ochrannej maske
3. najspodnejší výbežok parohov;
-
očnicový príd.
-
očný príd.: o-á sliznica;
o. lekár; -
očuchať dok. čuchaním zistiť, oňuchať: pes o-l potravu, stopu;
expr. deti jedlo najprv o-li ovoňali; -
nedok. očuchávať -a
-
oľutovať dok.
1. prejaviť ľútosť, nespokojnosť so svojím konaním, obanovať, oželieť: o. svoju chybu;
o. svoje slová;
o-l, že nešiel preč -
oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho -
oňuchať dok. ňuchaním zistiť, očuchať: mačka o-la jedlo;
psy sa o-li;
expr. (o človeku) ovoňať; -
nedok. oňuchávať -a
-
ošacovať dok. hovor. ohodnotiť, oceniť: o. tovar, o. niekoho pohľadom
-
ošarpanosť -i ž.
-
ošarpaný príd. používaním, vekom ap. (veľmi) poškodený, ošúchaný, zanedbaný: o. dom, nábytok;
-
ošatiť dok. (za)obliecť, zaodiať, zaodieť: o. deti, o. sa na zimu;
športové o-enie šatstvo -
ošedivieť -ie -ejú dok. stať sa šedivým; zošedivieť: vlasy mu celkom o-li;
o. od strachu -
ošetriť dok.
1. poskytnúť zdrav. pomoc: o. raneného, o. si porezaný prst, o-l mu ranu;
odborné, bezplatné o-enie2. poskytnúť potrebnú starostlivosť, opatriť: o. stromy, vozidlo, o. si vlasy, zle o-ený stroj
3. práv. slang. upraviť, (kladne) rozriešiť, vyriešiť: prijatím zákona sa o-í situácia podnikov;
-
nedok. ošetrovať
-
ošetrovateľ -a mn. -ia m.
1. kto (z povolania) ošetruje chorých
2. opatrovník, opatrovateľ: o. dobytka, stromov;
-
ošetrovateľka -y -liek ž.;
-
ošetrovateľský príd.: o-á služba;
o-á metóda -
ošetrovňa -e ž. miestnosť na ošetrovanie: vojenská o.;
závodná o. ambulancia, ordinácia;
o. teliat -
ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.;
zločin spáchal v o-i zúrivosti -
ošialiť -i -ľ! dok. expr. oklamať, ocigániť, podviesť: nedať sa o.
-
ošípaná -ej ž. domáce zviera chované na mäso a masť, sviňa: chov o-ých
-
ošipáreň -rne ž. stavba pre ošípané (obyč. pre väčšie množstvo): družstevná o.
-
ošítka -y -tok ž. okrúhla al. podlhovastá slamená nádoba, slamienka: o. na chlieb, o. s vajcami
-
ošívať sa -a nedok. expr.
1. vrtieť sa (význ. 2), krútiť sa, mykať sa: o. sa pred muchami
2. zdráhať sa, okúňať sa, vykrúcať sa: o-l sa povedať pravdu
-
oškaredieť -ie -ejú dok. stať sa škaredým, ošpatnieť: o-la mu tvár
-
nedok. oškierať -a
// oškrieť sa: o. sa na kolene;
-
nedok. oškierať sa
-
ošklbaný príd.
1. zbavený peria, porastu, lístia ap.: o-á hus, o. strom, záhon
2. pejor. (o veciach) roztrhaný, otrhaný: o. kabát
3. pejor. (o človeku) otrhaný: o. žobrák
-
ošklbať -e -ú dok.
1. šklbaním odstrániť (perie ap.): o. perie;
o. lístky z kvetu otrhať2. šklbaním zbaviť peria ap.: o. hus, konár
-
nedok. ošklbávať -a
-
ošklivec -vca m. expr. ošklivý človek
-
oškliviť nedok. vzbudzovať v niekom ošklivosť, odpor k niečomu, protiviť: o-í mu učenie, o-í si jedlo
// oškliviť sa
1. hnusiť sa: o-í sa mu jesť rybu
2. expr. zaoberať sa, zapodievať sa (s niečím nepríjemným): nebudem sa už s neposlušníkom o.
-
ošklivo prísl. i vetná prísl.: o. vyzerať;
vonku je o.; -
ošklivosť -i ž.
1. k 1 – 3
-
ošklivý príd.
1. výzorom nepekný, škaredý, ohavný, hnusný, op. pekný: o-é farby, o-á tvár
2. vzbudzujúci nepríjemné pocity, nepríjemný, protivný, ohavný: o-á robota, o-é počasie, o-á choroba;
o-é slovo neslušné, hrubé3. expr. nebezpečný, háklivý: je to o-á situácia, o-é zranenie;
-
oškrabať -e -ú, oškriabať -e -u dok.
1. škr(i)abaním odstrániť (povrchovú vrstvu), zoškr(i)abať: o. špinu, blato, o. kôru zo stromu
-
nedok. oškrabávať, oškrabúvať -a, oškrabovať
-
nedok. oškrabkávať -a
-
oškrieť -ie -ú -etý/-ený dok. odrieť, poškr(i)abať, oškúliť: o. (si) lakeť, o-tý stôl;
-
oškúliť -i -ľ! dok. expr. odrieť, poškr(i)abať, oškrieť: o. si líce, o-ená skriňa
// oškúliť sa: o-l sa a poudieral
-
oškvarček -a m. zdrob.
-
oškvariť dok. škvarením pripáliť (na povrchu): o. si vlasy, kožu
-
oškvarkový príd.: o-é pagáče;
-
oškvarok -rku/-rka m. obyč. mn. škvarka: halušky s o-mi;
-
oškvŕknuť -e -u -kol dok.
-
ošľahať dok. šľahaním zasiahnuť a poškodiť: vetrom, dažďom o-né stromy;
-
nedok. ošľahávať, ošľahúvať -a
-
ošľahnúť -e -ú -hol dok. šľahnutím zasiahnuť a poškodiť: tvár o-tá plameňom;
mráz o-l kvety; -
ošmeknúť -e -ú -kol dok. pejor. klamstvom okradnúť, dostať: o. niekoho o peniaze
-
ošmirgľovať dok. k šmirgľovať: o. plech;
o. hrdzu -
ošomrať -e -ú dok. expr. šomraním prejaviť nespokojnosť, ohundrať, ofrflať: o. darček, o. každú robotu;
-
nedok. ošomrávať -a
-
ošpatnieť -ie -ejú dok. oškaredieť: po rokoch o-la
-
ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.
1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou
2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo
-
ošpliechať -a dok.
1. špliechaním umyť, ostriekať: o. si tvár
2. špliechaním zamokriť, zašpliechať, znečistiť, ostriekať: o-né nohavice
-
oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť
□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u
-
oštarovať sa nedok. hovor. expr. spôsobiť si oštaru, trápiť sa: nebudem sa už s vami o.
-
oštep -u/-a m. zahrotená tyč použ. kedysi ako zbraň; dnes šport. náčinie takéhoto tvaru: bodnúť, zabiť o-om;
hod o-om -
oštepár -a m. kto hádže oštepom;
-
oštepárka -y -rok ž.;
-
oštepársky príd.
-
ošúchane, ošúchano prísl.;
-
ošúchanosť -i ž.
-
ošúchaný príd.
1. používaním opotrebovaný, obšúchaný, obdratý: o. kabát
2. častým opakovaním zunovaný, zovšednený, otrepaný: o-é frázy, slová;
-
ošúchať -a dok.
1. šúchaním (význ. 3) očistiť ap.: o. si topánky do trávy
2. používaním opotrebovať, obšúchať, obdrať: o. nábytok
// ošúchať sa
1. používaním sa opotrebovať, obšúchať sa, o(b)drať sa: farba sa o-la
2. častým opakovaním sa zunovať, zovšednieť, otrepať sa, obšúchať sa: pieseň sa rýchlo o-la
-
ošuchnúť sa -e -ú -chol dok. o(b)trieť sa: mačka sa o-la o múr
-
ošudiť dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošvindľovať: nedať sa o.
-
ošumelo prísl.
-
ošumelý príd.
1. ošúchaný, zodratý: o. oblek