Význam slova "sudí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

súdiac podľa predl. s G: s. podľa príznakov je to týfus;

šudiar, šudier -a m. hovor. pejor. klamár, luhár, podvodník;

šudiarka, šudierka -y -rok ž.;

šudiarsky, šudiersky príd. i prísl;

šudiarstvo, šudierstvo -a s.

sudička -y -čiek ž. mytol. žen. bytosť, kt. určuje osud novonarodenému dieťaťu

opak. súdievať -a

// súdiť sa viesť súdny spor: s bratom sa s-l o dedičstvo;

opak. súdievať sa

sudisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

šudiť nedok. hovor. pejor. klamať, podvádzať

súdiť -i nedok.

1. byť sudcom v súdnom procese: s. obžalovaného, spravodlivo s.

2. vyslovovať posudok, posudzovať, kritizovať: radi s-me iných, prísne s. cudzie chyby;
zhovievavo s.

3. kniž. mať mienku, myslieť si: čo možno s. o tej veci?

4. robiť závery, usudzovať, vyvodzovať, predpokladať: podľa tváre sa dalo s., že je mladý;
zle s. o niekom, niečom

5. iba v trpnom príč. v spoj. je, bolo mu s-ené určené, prisúdené: je mu s-ené trpieť

● sú si s-ení patria spolu (ako manželia);
podľa seba s-m teba;
čo komu s-ené, to ho neminie nedá sa vyhnúť údelu;

sud -a m. valcovitá nádoba s dvoma kruhovými dnami; jej obsah: obruče na s-e;
drevený s., s. na víno, na pivo, na kapustu;
váľať s-y i fraz. gúľať sa dolu svahom; robiť kotrmelce

● expr. tučný, bachratý ako s. veľmi;

súd -u m.

1. orgán poverený uplatňovať a chrániť práv. normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a iných veciach; budova tohto orgánu: trestný s., postaviť niekoho pred s.;
okresný s., vojenský s., ústavný s., Najvyšší s. SR

2. súdne konanie, súdenie: vyhrať s.;
hovor. chodiť po s-och súdiť sa;
bibl. posledný s.

3. zbor sudcov pri súdnom konaní: s. sa radí

4. súdne rozhodnutie, rozsudok; ortieľ: vyriecť, vyniesť s. nad obžalovaným

5. kniž. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: vysloviť o niekom nepriaznivý s.;
log. veta, kt. niečo tvrdí al. popiera;