Význam slova "mier" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mier -u L -i m.

1. stav bez vojny: nastoliť m., zabezpečiť v oblasti m., žiť v m-i

2. dohoda o skončení vojny: uzavrieť m.

3. stav bez sporov, pokoj, zhoda: m. v rodine, m. duše;

miera -y mier ž.

1. rozsah, veľkosť, rozmery dané v istých jednotkách: šaty na m-u;
peňaž. úroková m.;
ekon. m. nadhodnoty

2. jednotka merania: plošná, dĺžková, dutá m.

3. mierka (význ. 1)

4. primerané množstvo, rozsah niečoho: mať veľkú m-u zodpovednosti;
do istej m-y čiastočne;
v plnej m-e celkom;
do akej m-y do akého stupňa;
(piť, pracovať) s m-ou primerane, nie priveľa

● vyviesť z m-y z rovnováhy;
uviesť na pravú m-u opraviť;
→ merať každému rovnakou, inou m-ou;
všetko s m-ou netreba nič preháňať;

mieridlo -a -diel s. časť zbrane určená na mierenie

mieriť -i nedok.

1. cieliť: m. na nepriateľa puškou, m. do cieľa;
dobre m-ená strela;
m. prstom ukazovať

2. mať na mysli, mieniť; zameriavať sa: m-l na jej ochotu;
viem, kde m-te na čo myslíte

3. pohybovať sa istým smerom, smerovať: m. na stanicu

mierka -y -rok ž.

1. zariadenie na meranie, meradlo, miera: kontrolná m.

2. rozsah, rozmer: nakresliť trojuholník v zmenšenej m-e;
m. mapy pomer zmenšenia ku skutočným rozmerom zobrazovaného

3. nádoba na meranie; jej obsah: m. jačmeňa, hrachu

mierne prísl.;

mierniť -i nedok.

1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: m. bolesť, krivdu, nedorozumenie

2. uspokojovať, krotiť, tíšiť: m. hráčov, m. sa v hneve;
nevie sa m. ovládať

// mierniť sa stávať sa miernejším, miernym, zmierňovať sa, zmenšovať sa: bolesť sa m-i

miernosť -i ž.

mierny príd.

1. vyznačujúci sa malou al. strednou mierou istej vlastnosti: m-a bolesť, m. vietor;
m-e podnebie bez teplotných výkyvov, op. drsné;
m. svah, op. strmý

2. striedmy, zdržanlivý: m. v jedení, pití;
m. fajčiar

3. pokojný, tichý, nevýbojný: m-a povaha;

mierotvorný príd. usilujúci sa o upevnenie al. utvorenie mieru: m-á osobnosť, iniciatíva

mierový¹ príd. k 1, 2: m-é úsilie, hnutie;
m-á zmluva

mierový² príd. k 2

mierumilovne prísl.;

mierumilovnosť -i ž.

mierumilovný príd. usilujúci sa zachovať mier, znášanlivý: m-é národy;