Význam slova "rez" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rez -u m.

1. (za)rezanie: r. nožom, britvou;
chirurgický r. zákrok;
cisársky r. chirurgický zákrok pri pôrode i fraz. rázny zákrok

2. stopa po zarezaní, zárez: hlboký r. v kôre stromu

3. plocha vzniknutá rezaním: r. bunkou, valcom;
geom. rovinný priesek telesa al. plochy

4. odrezaná časť niekt. pokrmov; hranaté (nie okrúhle) formy tortových múčnikov: čokoládové, ovocné r-y;
r-y zo šunkovej rolády;
upiecť orechové r-y;

rezací príd. určený na rezanie: r. strojček

rezačka -y -čiek ž. (ná)stroj na rezanie: r. na papier, r. na repu

rezák -a m.

1. predný zub s korunkou dlátovitého tvaru: ostré r-y

2. nástroj na rezanie: záhradnícky, debnársky r.

rezancový príd.: r-é cesto

rezanec -nca obyč. mn. rezance -ov m. tenké pásiky z cesta použ. ako závarka do polievky al. ako samostatný pokrm: polievka s r-ami, r-e s makom;

rezať -že -žú nedok.

1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti, oddeľovať časti z niečoho: r. drevo, slamu;
r. hlinu na tehly, r. plech;
r. stromčeky orezávať;

2. ostrým nástrojom vytvárať: r. sečku;
r. závity;

3. mať schopnosť vnikať ostrím do niečoho: nôž dobre r-e

4. ostrým nástrojom porušovať povrch niečoho: r. nožom do stola, do kôry stromu

5. ostrým nástrojom usmrcovať: r. sliepky, ovce

6. zarezávať sa, zarývať sa: remeň v páse r-e

7. hovor. nepríjemne, ostro, bolestivo pôsobiť: svetlo r-e oči, huk mi r-e uši

8. hovor. expr. r. zákrutu prechádzať vnútorným, kratším oblúkom

● dva razy meraj, raz rež;
r. do živého týkať sa najháklivejších vecí;
subšt. to mi r-e vyhovuje

// rezať sa (o zuboch) vystupovať z ďasien, prerezávať sa: dcérke sa už r-ú zúbky

rezba -y -zieb ž.

1. rezanie (význ. 1): r. dreva

2. vyrezávaný umel. predmet; vyrezávaná ozdoba: stredoveké oltárne r-y, ľudové r-y

rezbár -a m. umelec al. remeselník zaoberajúci sa vyrezávaním z dreva;

rezbárka -y -rok ž.;

rezbársky príd.: r-e práce;

rezbárstvo -a s.

rezeda -y -zied ž. bylina so žltými voňavými kvetmi, bot. Reseda

rezeň -zňa m. plochý rez mäsa; pokrm z neho: vyprážaný, bravčový r.

rezerva -y -zerv ž.

1. zásoba, záloha: r. potravín, surovín;
nechať si niečo v r-e;
ľudské, mzdové r-y;
skryté r-y nevyužité materiálové al. prac. zdroje;
hovor. kompletné náhradné koleso auta

2. zdržanlivé, opatrné správanie, zdržanlivosť, výhrada: prijať niečo s r-ou;

rezervácia -ie ž.

1. vymedzená chránená oblasť: lesná, prírodná r., mestská r.

2. územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo: indiánske r-ie v Kanade

rezervár, rezervoár -a/-u L -i mn. -e m. nádrž na kvapaliny al. plyny, zásobník

rezervný príd. k 1: r-é súčiastky, r-á bielizeň

rezervovane prísl.;

rezervovanosť -i ž.

rezervovaný príd. zdržanlivý v správaní, odmeraný, chladný; svedčiaci o tom: r. človek, r. postoj;
r. úsmev;

rezervovať dok. i nedok. vopred zaistiť, zaisťovať, vyhradiť, vyhradzovať: r. si miesto v reštaurácii;
r. si niečo v obchode;
mať r-nú stoličku

réžia -ie ž.

1. náklady a výdavky spojené s prevádzkou niečoho: mať vysokú r-iu;
robiť niečo vo vlastnej r-ii na vlastný účet

2. umel. al. odb. vedenie, umel. al. odb. realizácia div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: r. televíznej hry, opery;
r. televíznej besedy;
asistent r-ie

□ mať, robiť r-iu režírovať;

rezidencia -ie ž. sídlo hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára: kráľovská, biskupská r.

rezíduum -dua D a L -duu s. kniž. a odb. pozostatok, zvyšok: r-uá protinárodnej, ateistickej výchovy;
fyz. magnetické, elektrické r-uá

rezignácia -ie ž. rezignovanie (význ. 1, 2): r. vlády, ministra;
upadnúť do r-ie

rezignovane prísl.: tváriť sa r.;

rezignovanosť -i ž.

rezignovaný príd. zmierený s okolnosťami; svedčiaci o tom: r. človek;
r. úsmev;

rezignovať nedok. i dok.

1. vzd(áv)ať sa, zriekať sa, zrieknuť sa niečoho: r. z funkcie;
vláda r-la

2. zmierovať sa, zmieriť sa trpne s okolnosťami: po neúspechu r-l

režijný príd.: r-é náklady;
r. lístok pre zamestnancov v doprave a ich rodinných príslušníkov;
r. zásah do textu

režim -u m.

1. vládny systém al. spoloč. zriadenie: kapitalistický, demokratický r.;
nastoliť nový r.

2. presne vymedzený rozvrh života, práce ap.: internátny r., r. dňa, žiť podľa r-u

3. odb. súbor opatrení nevyhnutných na sledovanie istého cieľa: r. hospodárnosti

4. súhrn javov charakterizujúcich stav niečoho: vodný r.;
meteor. r. počasia;

režimový príd.

režírovať nedok. vykonávať réžiu (význ. 2): r. film, muzikál

režisér -a m. umel. al. odb. vedúci, realizátor div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: televízny, filmový r.;

režisérka -y -rok ž.;

režisérsky príd.: r-a práca;

režisérstvo -a s.

rezistencia -ie ž. kniž.

1. schopnosť odolávať niečomu, odolnosť: r. voči chladu, lieku, infekcii

2. odpor, nepoddajnosť: pasívna r. obmedzenie aktivity na povinnú mieru;

rezistentný príd.: organizmus r. proti infekcii

rezivo -a s. pozdĺžne opracovaná guľatina, napr. dosky, hrady

rezko prísl.: r. kráčať;
vietor r. duje;

rezkosť -i ž.

rezký príd.

1. charakterizovaný prudkými, rýchlymi pohybmi, prudkým sledom prvkov: r. krok, pochod, r. tanec

2. rázny, energický: r-á odpoveď

3. majúci veľkú intenzitu, prudký, ostrý: r. vietor;
r. vzduch čerstvý;

rezný príd.: r. nástroj, r-á rana, r-á plocha

rezok -zka m. obyč. mn. rezky cukrovar. vylúhované úzke tenké kúsky cukrovej repy použ. ako krmivo

rezolúcia -ie ž. zhrnutie požiadaviek, uznesení ap. z kolektívneho rokovania: zjazdová r.;
schváliť, prijať r-iu

rezolútne prísl.: r. niečo žiadať;

rezolútnosť -i ž.

rezolútny príd. rázny, energický, rozhodný; svedčiaci o tom: r-a žena;
r-a odpoveď;

rezonancia -ie ž. rezonovanie: r. organu;

rezonančný príd.: r-á skriňa, r-á doska

rezonovať nedok.

1. rozozvučiavať sa preberaním zvuku od iného predmetu: husle dobre r-jú

2. publ. dostávať sa do (centra) pozornosti, vzbudzovať záujem; zaznievať: vo verejnosti r-jú otázky kriminality, nezamestnanosti

rezort -u m. odbor, oblasť pôsobnosti (centrálneho orgánu): patriť do r-u ministerstva vnútra;
to nie je jeho r.;

rezortný príd.: r-á úloha, r. výskumný ústav

rezultát -u m. kniž. výsledok: r. pozorovania, dospieť k (istému) r-u

rezumovať nedok. i dok. kniž. pod(áv)ať resumé: r. výklad, rokovanie

nárez -u m. studené jedlo z nakrájaných údenín, mäsa ap.;

výrez -u m.

1. vyrezaný otvor: (štvorcový) v. v doske

2. čo vzniklo rezaním, vyrezaná, vyňatá časť niečoho: v. fotografie;

zárez -u m.

1. rez (význ. 2): vrubový, hlboký z., z. v kmeni;
z. pílou

2. úzka prehĺbenina, priehlbina: z. na brade;
dno z-u (na železnici, na ceste ap.);