Význam slova "oko" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

oko -a s.

1. mn. oči očí/ arch. očú -iam -iach -ami guľovitý orgán zraku uložený v hlave: sivé, čierne oči, kruhy pod o-mi, oči bolia, štípu, slzia;
otvárať oči i fraz. čudovať sa;
zatvárať oči pred niečím i fraz. vedome si nevšímať;
otvoriť oči i pren. zobudiť sa;
mať otvorené oči i fraz. byť vnímavý;
zatvoriť oči i pren. zaspať, zjemn. zomrieť;
ani o-m nemihnúť i fraz. nereagovať;
pred o-mi sa mu robia kruhy, iskrí mu v očiach

2. mn. oká ôk -ám -ách -ami čo je tvarom ap. podobné oku: o. na polievke;
morské o. horské jazero;
→ volské o.;
→ kurie o.;
o. siete, riečice;
klásť oká slučky na chytanie zveri

● oči ako trnky čierne;
oči ako päste, ako plánky veľké;
povedať do očí priamo;
smiať sa niekomu do očí vysmievať sa;
klamať do očí bezočivo;
nespustiť z očí niekoho, nespustiť oči z niekoho, niečoho a) sledovať b) uprene pozorovať;
pásť si na niečom oči so záujmom pozerať;
ísť si oči vyočiť, mať oči (ako) na stopkách, visieť o-mi na niekom, niečom napäto, sústredene pozerať;
skoro mu oči vyliezli z jamiek veľmi sa začudoval;
chrániť, opatrovať ako o. v hlave úzkostlivo;
kde podel oči? zle si vybral;
nevidieť pre oči čo je nablízku;
robí, čo mu na očiach vidí všetko;
expr.: → gúľať o-mi po niekom;
hodiť, šibnúť o-om po niekom, niečom letmo pozrieť;
→ padnúť niekomu do oka;
udrieť do očí upútať;
oči mu stáli stĺpkom meravo hľadel; nežil;
mať oči všade všetko vidieť;
mať klapky na o-ch byť zaslepený;
medzi štyrmi o-mi dôverne;
vidieť na vlastné oči sám;
mať → beľmo na o-ch;
vyhodiť niekomu niečo na oči vyčítať;
pozrieť sa smelo do očí nebáť sa;
je mu to → tŕňom v oku;
→ bije to do očí;
mať u niekoho (dobré) o. priazeň;
hľadieť na niekoho, niečo krivým o-m nežičlivo;
nič dobré mu z očí nehľadí;
urobiť niečo pre pekné oči zadarmo;
akoby mu bol z oka vypadol veľmi sa mu podobá;
dal by si o. vyklať za to veľmi to má rád: iba oči by mu jedli má dosť, ale sa mu žiada;
hľadieť → smrti do očí;
→ strach má veľké oči;
→ príde mu z očí/očú;
o. za oko, zub za zub odplácať rovné rovným;
→ vrana vrane o. nevykole;
čo oči nevidia, to srdce nebolí;
v → cudzom oku vidí smeť, a v svojom brvno nevidí;

okolie -ia s. oblasť, priestor okolo niečoho al. v blízkosti niečoho: o. školy, na o-í Nitry, bolesť v o-í ucha, prispôsobiť sa o-iu;
hláskové o.

okolík -a m. bot. strapcovité kvetenstvo, pri kt. kvetné stopky lúčovito vyrastajú z konca hlav. osi

okolitý príd. kt. sa vyskytuje v okolí niečoho: o-é vrchy, dediny, predmety, o. svet

okolkovať¹ nedok. robiť okolky, váhať, otáľať, zdráhať sa: dlho o-l, kým prišiel;
neo-uj toľko!

okolkovať² dok. dať na niečo kolok: o. tlačivo, o-ná žiadosť

okolky -ov m. pomn. váhavé konanie, rozpaky, otáľanie: hovoriť, spytovať sa bez o-ov

□ robiť o. (s niečím) okolkovať

okolnosť -i ž. jav, kt. sprevádza, podmieňuje, ovplyvňuje atď. iný jav, vonkajšia podmienka, situácia: poľahčujúca o., (ne)priaznivé, mimoriadne o-i, závisieť od o-í;
zhoda (-ou) o-í náhoda, náhodou;
podľa o-í

● za každých o-í vždy

okolo

I. prísl.

1. zo al. do všetkých strán, naokolo, dookola, (na)vôkol: o. boli samé skaly;
o. ležali ranení;
nechápavo hľadel o.

2. popri, pomimo, povedľa: prejsť o.

II. predl. s G vyj.

1. smerovanie al. polohu dookola, vôkol: chodiť, sedieť o. ohňa, o. stola, omotať šál o. krku;
záhrada o. domu;
krútiť sa o. svojej osi, o. Slnka

2. smerovanie al. polohu povedľa, pozdĺž niečoho: prejsť o. niekoho (bez pozdravu);
prechádzka o. rieky;
lúky o. potoka popri;
cesta o. staveniska pozdĺž

3. oblasť činnosti, záujmu ap.: robiť o. domu, o. obeda, pomáhať o. záhrady

4. väzbu pri slovesách a menách: krútiť sa, obšmietať sa o. ženy, mať sa o. niekoho;
rozhovor sa točil o. umenia

5. približnosť časového al. číselného údaja: o. jednej (hodiny), o. poludnia, o. Jána;
teplota o. nuly

III. čast. vyj. približnosť číselného údaja, asi, približne: výška o. tisíc metrov, teplota o. desať stupňov;
má o. päťdesiat (rokov)

okoloidúci

I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus

II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch

okolostojaci

I. príd. obyč. mn. ktorý stojí okolo: o-e dieťa, deti

II. okolostojaci m. iba mn. ľudia stojaci okolo: záujem o-ch

okomentovať dok. komentovaním zhodnotiť: o. futbalový zápas

okop -u m. voj. samostatná umelá terénna vyhĺbenina: pripraviť o. na streľbu

okopanina -y -nín obyč. mn. ž. poľnohosp. plodina vyžadujúca pri pestovaní okopávanie (napr. zemiaky, repa)

okopať -e -ú dok. kopaním skypriť pôdu okolo rastlín a zbaviť ju buriny: o. kukuricu, repu, o. hriadku;

okopávačka -y -čiek ž. hovor. okopávka: čas o-čiek

nedok. okopávať -a

1. k okopať

2. hovor. nohami kopať do niekoho, niečoho: o. súpera, o. sa pri futbale;
o. stoličku, topánky

okopávka -y -vok ž. poľná práca, pri kt. sa pôda kyprí a zbavuje buriny

okopcovať dok. nahrnúť zem na niečo al. okolo niečoho: o. medze;
o. zemiaky, kukuricu

okopírovať, správ. odkopírovať

okopnieť -ie -ejú dok. odkryť sa spod topiaceho sa snehu: keď vyšlo slnko, vrchy, polia, stráne o-li

okoreniť dok. pridať korenie: o. mäso, omáčku;

okostica -e -tíc ž. anat. blana na povrchu kosti: zápal o-e

okoštovať dok. hovor. ochutnať: o. víno, o. z torty;
dám ti o.

okotiť sa dok. (o niekt. cicavcoch) priviesť na svet mláďa, mláďatá

okovať -uje -ujú -koval -kovaný, okuť -je -jú okul okutý dok.

1. obiť kovom (na spevnenie, ozdobu ap.): o. sud, o-ná brána

2. podkovať: o-né čižmy

● expr. sto, tisíc striel o-ných! zahrešenie;

okovina -y obyč. mn. okoviny -vín ž. šupinky odpadávajúce z rozžeraveného kovu pri jeho spracúvaní

okovy okov ž. pomn. železné putá: mať na rukách o.;

okožovať dok. hovor. omietnuť, ovakovať: drevenica zvonku o-ná

čokoľvek čohokoľvek zám. neurč.

1. hocičo: nech sa stane č.;
nebude sa zaoberať čímkoľvek

2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, prívlastkovú: vedel všetko, na č. sa ho spýtal