Význam slova "j" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

jazvový príd.: j-é stopy;

jazýček -čka m.

1. zdrob. k 1, 2: vtačí j.;
j. zámky, píšťaly;
j. váhy ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi

2. anat. čapík na zadnom okraji podnebia

● maškrtný j. maškrtník;
byť j-om na váhach, na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;

jazyčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.

jazyčiť nedok. pejor. veľa al. ostro rozprávať al. klebetiť: ľudia, prestaňte j.!

jazýčkovitý príd. majúci podobu jazýčka: j-é lístky;
tech. j. pilník

jazýčkový príd.: j-á píšťala;

jazyčnatý príd. pejor. kt. jazyčí: j-í ľudia

jazyčnica -e -níc ž. pejor. jazyčnatá žena: staré dedinské j-e

jazyčný príd.

1. lingv. j-é spoluhlásky artikulované jazykom

2. pejor. jazyčnatý: j-é ženy

jazyk -a m.

1. pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať j-om, vyplaziť j.;
bravčový, údený j.

2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové j-y;
j. v topánke;
v názvoch rastlín: jelení j., hadí j.

3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, kt. slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský j.;
slovanské, románske j-y;
učiť sa cudzie j-y;
spisovný j.;
štúrovský, bernolákovský j. spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom;
j. Hviezdoslava;
odborný j.

● mať j. (ostrý) ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý j. ubližovať rečou; byť uštipačný, ostro hovoriť;
mať dlhý, veľký, podrezaný j. byť jazyčnatý, hašterivý;
→ zlé j-y (hovoria, vravia);
mlieť j-om, j. mu ide ako mlyn veľa a rýchle hovorí;
má ťažký j., j. sa mu pletie ťažko rozpráva, obyč. od opitosti;
j. sa mu potkol povedal, čo nechcel;
→ drať si j. nadarmo;
povie, tára, čo mu na j. príde, expr. čo mu slina na j. prinesie nekontroluje sa pri reči;
expr. → stúpať si na j.;
(mať) → dar j-a;
expr. mať → dušu na j-u;
mať niečo na j-u nemôcť si spomenúť na výraz;
→ d(áv)ať si pozor na j.;
expr. držať j. za zubami mlčať;
→ rozviazať niekomu j.;
j. sa mu rozviazal a) rozhovoril sa b) (o dieťati) začal rozprávať;
skoro si j. zlomil ťažko vyslovoval (nezvyčajné slová);
→ sliny sa mu zbiehajú na j-u;
expr.: → svrbí ho j.;
→ pustiť si j. na prechádzku;
prísť, dobehnúť s → vyplazeným j-om;
radšej si mal j. odhryznúť mal radšej mlčať;
na j-u med, v srdci jed predstiera náklonnosť, skrýva nenávisť;
čo na → srdci, to na j-u;

jazykoveda -y ž. veda o jazyku, lingvistika: slovenská, porovnávacia j.;
prednášať j-u;

jazykovedec -dca m. odborník v jazykovede, lingvista;

jazykovedkyňa -e -kýň ž.;

jazykovedný príd.: j-é časopisy;
J. ústav Ľ. Štúra SAV

jazykovitý príd. majúci tvar jazyka: j-é listy

jazykovo prísl. k 3: j. jednotná oblasť;

jazykový príd.: j-é svalstvo;
j. systém, j-é prostriedky;
j-á kultúra;

jazylka -y -liek ž. anat. podkovovitá kosť, od kt. vystupuje koreň jazyka;

jazylkový príd.

jé, jej², jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel

jed -u m.

1. látka, kt. poškodzuje, ničí organizmy; otrava: včelí, hadí j.;
otráviť j-om

2. hovor. zlosť, hnev: schytil ho j.

● expr.: to je do j-u hnevá to;
vyliať si j. na niekom, niečom vyvŕšiť sa;

jedáci príd. použ. pri jedení: j. príbor;
j-a lyžica veľká, polievková

jedák -a mn. -ci m.

1. kto rád (veľa) je: veľký j. múčnikov

2. expr. človek, ktorého treba nasýtiť: v rodine je veľa j-ov

jedáleň -lne ž.

1. miestnosť zariadená na jedenie, stolovanie: celá rodina je v j-i;
j. internátu

2. podnik spoločného stravovania: závodná, diétna j.

3. nábytková súprava do jedálne (v byte): starožitná j.;

jedálenský príd.: j. nábytok;
j. kútik, kút jedálny;

jedálniček, správ. jedálny lístok

jedálnička -y -čiek ž. zdrob.

jedálny príd. súvisiaci s jedlom, s jedením: j. lístok zoznam jedál (v reštaurácii ap.);
j. vozeň v kt. sa podávajú jedlá;
j. kútik časť v miestnosti, v kt. sa jedáva (napr. v kuchyni)

opak. jedávať -a

jeden -dného, jedna -ej, jedno -ého mn. m. živ. jedni [-n-], m. neživ., ž. a s. jedny čísl. zákl.

1. vyj. číslo a počet 1: j. človek, j. žiak, j-a žena, hluchý na j-o ucho, je j-a hodina, pracovali tam dve ženy a j. muž;
pri samostatnom používaní má obyč. podobu muž. rodu: j., dva, tri ... pri počítaní;
j. a j. je dva;
stav stretnutia je tri – j. (j-a);
j. z podstatných znakov;
v mn., pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry a viazané množstvo má plat. skup. čísl.: j-y nožnice;
j-i rodičia;
j-y zápalky

2. tvoriaci celok, celistvý: črpák z jedného kusa dreva;
hovor. vypiť niečo na j. dúšok naraz

3. totožný, ten istý, spoločný: pracujú v j-om podniku, sú z j-ej dediny, narodili sa v j-om roku

4. v dvojici jeden – druhý vyj. vzájomnosť al. striedanie stránok: pomáhali j. druhému;
j. robí a druhý spí

5. má význ. neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ho rána, j-o ráno;
žil raz j. kráľ;
bol tam ešte s j-ým (človekom)

6. hovor. vyj. mnohosť, úplnosť, samý, číry: telo j-a rana, ruky j. mozoľ

7. má zdôrazňovaciu funkciu: všetci do j-ho bez výnimky;
ani j. (neostal nažive) vôbec nikto

8. jedno v plat. podst. m. jedna vec: j. neviem pochopiť

9. jedno v plat. vetnej prísl.: (mne) je to j. (mne) na tom nezáleží;
to máš j. na tom nezáleží

10. dodáva výrazu citové zafarbenie: ty huncút j.!

11. expr. v spoj. jeden jediný (pís. i jeden-jediný), j. jedinký zdôraznene vyj. minimálny počet: ja už nepoviem jedno jediné (jedno-jediné) slovko

● j-ým úderom naraz;
j-ým úderom, j-ou ranou zabiť dve muchy naraz urobiť dve veci;
postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať;
j-ým slovom skrátka;
byť j-ou nohou v hrobe a) veľmi starý b) chorý;
počúvať j-ým uchom nepozorne;
v j-om kuse bez prerušenia;
byť j-ej mysle rovnako zmýšľať;
byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom;
ťahať za j. povraz rovnako konať;
hádzať všetko do j-ho vreca rovnako posudzovať;
j-ým uchom dnu a druhým von nevšímať si počuté;
mne je to j-o nezáleží mi na tom;
expr. všetko je to j. čert rovnaké;
j. (ťahá) čihi, druhý hot(a) nezhodnú sa;
j-a lastovička nerobí leto;
expr. šaty j-a radosť veľmi pekné;
byť na jednej lodi (s niekým) v rovnakej situácii;
j. lepší, horší ako druhý sú rovnakí;
j-o s druhým dovedna;
rozprávať j-o na druhé tárať;
j. (stojí) za devätnásť, druhý bez j-ho za dvadsať sú rovnakí, rovnako zlí

jedenásť, m. živ. i jedenásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 11: j. ľudí, je j. hodín

jedenástka -y -tok ž.

1. číslo 11

2. niečo označené číslom 11 (izba, autobus, pretekár ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (pivo, body ap.)

3. 11 kusov, členov ap. tvoriacich celok: futbalová j.

4. hovor. pokutový kop vo futbale

jedenásťposchodový príd. kt. má 11 poschodí: j-á budova

jedenásťročný príd.

1. trvajúci 11 rokov: j-á služba

2. 11 rokov starý: j. chlapec

jedenásty čísl. rad. k 11: j-e poschodie

jedenie -ia s. jedlo (význ. 1): j-ia bolo málo

jedenkrát, jeden raz neskl.

I. čísl. nás. k 1: jedenkrát tri je tri;
jeden raz neprišiel

II. prísl. raz, kedysi: j. ráno naraz zmizol

jedináčik -a mn. -ovia m. jediné dieťa (bez súrodencov): ostal j.

jedine čast. len, iba: j. nádej ho držala pri živote

jedinec -nca mn. živ. -i neživ. N a A -e m.

1. jednotlivec, indivíduum: rozpory j-a so spoločnosťou, silný j.

2. biol. jednotlivý organizmus

jedinečne prísl.;

jedinečnosť -i ž.

jedinečný príd.

1. vyskytujúci sa ako jediný svojho druhu: j. jav, j-é dielo;
filoz. j. pojem

2. mimoriadny, osobitný: mať j-ú možnosť, j. talent;
je to j. pracovník vynikajúci;

jedinký čísl. zákl. expr. jediný (význ. 1): stačí j-é slovo

jediný čísl. zákl. zdôrazňuje

1. minimálny počet, množstvo, iba jeden: j. syn, j. liter;
(ne)zostala mu j-á koruna;
nepovedal j-é slovo ani jedno

2. jednotlivú osobu, vec, iba on, iba ten: on j. to vie;
má j-ú nádej, že ...

jedivo -a s. expr. jedlo (význ. 1): na cestu si vzal kapsu s j-om;
nemáš dajaké j.?

jedľa -e ž.

1. ihličnatý strom s plochými ihlicami vo dvoch radoch, bot. Abies

2. jedľové drevo; výrobok z neho: skrine z j-e

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlá j.

● expr. chlap ako j. rovný, pekne urastený;

jedličie -ia s. hromad.

1. jedľová čečina: vôňa j-ia

2. jedľový porast, jedlina: zajac sa skryl v j-í

jedlička -y -čiek ž.

1. zdrob. k jedľa

2. hovor. vianočný stromček

jedlina -y ž. jedľový porast, jedličie: vrchy zarastené j-ou

jedlo -a -dál s.

1. potraviny pripravené na jedenie, pokrm: teplé, studené j., jednoduché, ťažké j.

2. jedenie (význ. 1): pri j-e sa nehovorí

● s j-om rastie chuť (ľahko) nadobudnutý zisk, úspech povzbudzuje

jedlosť -i ž.

jedľovina -y ž. jedlina, jedličie

jedľový príd.: j-á hora;

jedlý príd. kt. sa dá jesť: j. olej, j-á huba, j-é rastliny;

jednací, správ.

1. rokovací: j. poriadok, správ. rokovací poriadok

2. j-ie číslo, správ. (poradové) číslo (listu, dokumentu ap.)

jednačka -y -čiek ž. hovor. dohováranie sa o cene pri kúpe al. predaji

jednak

I. spoj. priraď. j. – (a) j. vyj. zlučovanie paralelných dejov al. rovnocenných javov: j. píše, j. počúva;
týka sa to j. teba a j. mňa

II. čast. jednako, predsa: nečakali sme ho, no j. prišiel

jednako

I. čísl. druh. príslov. k jednaký: j. sa správať

II. spoj. priraď. a j., ale j. má odporovací význ. s odtienkom prípustky: chcel odísť, (a, ale) j. ostal

III. čast. aj tak, predsa: j. som ho spoznal

jednaký čísl. druh. vyj. druhovú jednotu (látky, súhrnu vecí, vlastností, dejov): j. papier;
j-é závery, j-é rozmery

jednať, správ.

1. konať, robiť: treba j., správ. treba konať

2. rokovať, diskutovať: j. o spolupráci, správ. rokovať o spolupráci

3. zaobchádzať, vychádzať s niekým: nevie j. s ľuďmi, správ. nevie zaobchádzať s ľuďmi, nevie vychádzať s ľuďmi

jednať sa nedok.

1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. predaji: j. sa s kupcom o dom;
j. sa na trhu

2. neos. j-á sa o..., správ. ide o...

jednička, správ. jednotka

jednobožstvo -a s. monoteizmus

jednobunkový, star. jednobunečný príd. biol. kt. tvorí jediná bunka: j. organizmus

jednočlenný príd. kt. má jeden člen, jedného člena: gram. j-á veta ktorej gram. jadro tvorí 1 zákl. vetný člen;
j-é hliadky

jednodenný príd. trvajúci 1 deň, jednodňový (význ. 1): j. štrajk

jednodetný príd. kt. má 1 dieťa: j-é rodiny

jednodielny príd. kt. má 1 diel: j-a skriňa;
j. film

jednodňový príd.

1. trvajúci 1 deň, jednodenný: j-á konferencia

2. 1 deň starý: j. chlieb

jednoducho

I. prísl.

1. nie zložito, nie komplikovane: j. sa vyjadrovať

2. obyčajne, prosto, skromne: j. sa obliekať, j. žiť

II. čast.

1. bez okolkov, priamo, skrátka: povedal j.: nie

2. pripája vysvetľujúci výraz, prosto, slovom: to sa j. nedá urobiť;
nebral ho j. na vedomie

jednoduchosť -i ž.

jednoduchý príd.

1. jestvujúci ako 1, nie zložený celok, op. zložený: j-é dvere, j-é dno;
gram. j-á veta s 1 gram. jadrom;
mat. j. zlomok

2. ľahko riešiteľný, nekomplikovaný, op. zložitý: j. príklad, j-á otázka;
nebolo j-é to vybaviť

3. obyčajný, bežný, prostý: j. človek, j-á strava, j-é bývanie;

jednofázový príd. elektrotech. kt. má 1 fázu: j. prúd

jednohlasne prísl.: j. schváliť rezolúciu;
j. spievať;

jednohlasnosť -i ž.

jednohlasný príd.

1. jednomyseľný: j-á voľba, j-é uznesenie

2. spievaný jedným hlasom, určený jednému hlasu: j. zborový spev;

jednohrbý príd. kt. má 1 hrb: zool. ťava j-á cicavec žijúci v púšti a použ. na dopravu, dromedár, Camelus dromedarius

jednoizbový príd. kt. má 1 izbu: j. byt

jednojazyčnosť -i ž.

jednojazyčný príd. používajúci 1 jazyk, jednorečový: j-é obyvateľstvo;
j. slovník výkladový;
j. text v 1 jazyku;

jednokoľajka -y -jok ž. hovor. jednokoľajná trať

jednokoľajový, jednokoľajný príd. kt. má 1 koľaj: j-á trať

jednokolesový príd. kt. má 1 koleso: j. vozík

jednokomorový príd. kt. má 1 komoru: tech. j-á pec

jednokorunový príd. kt. má hodnotu 1 koruny: j-á minca

jednokrídlový príd. kt. má 1 krídlo: j-é dvere

jednoliato prísl.;

jednoliatosť -i ž.

jednoliaty príd. kt. má jednotný ráz, ucelený, rovnorodý, homogénny: j. kolektív, j. útvar;

jednolôžkový príd. kt. má 1 lôžko: j-á (nemocničná) izba;
tech. j. stroj

jednomesačný príd.

1. trvajúci 1 mesiac: j-é školenie

2. 1 mesiac starý: j-é mláďa

jednomiestny príd. kt. má 1 miesto: j. čln;
mat. j-e číslo s 1 cifrou

jednomocný príd.: chem. j. prvok ktorého 1 atóm sa zlučuje s 1 atómom vodíka

jednomotorový príd. kt. má 1 motor: j-é lietadlo

jednomyseľne prísl.: j. prijať návrh;

jednomyseľnosť -i ž.

jednomyseľný príd. kt. je rovnakého zmýšľania, názoru, vychádzajúci z rovnakého zmýšľania: j-é uznesenie, zvolenie;

jednonárodný príd. obývaný jedným národom: j. štát

jednonohý príd. kt. má iba 1 nohu: ostal j.

jednooký príd. kt. má iba 1 oko: j. človek

jednoosový príd. kt. má 1 os: j. kryštál

jednoplošník -a m. lietadlo s 1 párom nosných plôch

jednopohlavný príd. kt. má orgány, znaky jedného z pohlaví: j-á rastlina

jednopoľný príd.: poľnohosp. j-á sústava pri kt. sa na pozemku pestuje dlhšie tá istá plodina

jednoposchodový príd. kt. má 1 poschodie: j-á budova

jednoposteľový príd. kt. má 1 posteľ: j-á izba

jednoramenný príd. kt. má 1 rameno: fyz. j-á páka

jednorazový čísl. nás. uskutočnený jeden raz, poskytnutý na 1 raz: j-á odmena, výpomoc

jednorečový príd. jednojazyčný: j. štát

jednoriadkový príd. kt. má 1 riadok: j. nadpis

jednoročiak -a mn. N a A -y m. jednoročné mláďa niekt. zvierat, ročiak

jednoročný príd.

1. trvajúci 1 rok: j-é väzenie

2. 1 rok starý: j. žrebec

jednorozmerný príd. kt. má 1 rozmer: geom. j. útvar

jednoruký príd. kt. má iba 1 ruku: j. invalid

jednosedadlový príd. kt. má (iba) 1 sedadlo: j. kajak

jednoslabične prísl.;

jednoslabičnosť -i ž.

jednoslabičný príd. kt. tvorí 1 slabika: j-á predložka;

jednoslovne prísl.;