Význam slova "ucho" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ucho -a s.

1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši;
stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach;
strihať ušami;
dostať poza uši zaucho;
mať dobré uši dobre počuť;

2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami

3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)

● mať tenké uši dobre počuť;
natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať;
počuť niečo na vlastné uši osobne;
až po uši v najvyššej miere;
počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne;
sedieť si na ušiach nepočuť;
(aj) → steny majú uši;
→ somárske uši;
expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;

uchodiť² dok.

1. chôdzou vyšliapať: u-ená zem

2. chôdzou unaviť: išiel si nohy u.

// uchodiť sa veľa prejsť chôdzou, nachodiť sa: mal sa u. za ňou

ucholak -a mn. N a A -y m. chrobák s pretiahnutým pohyblivým telom, zool. Forticula

uchopiť dok. pevne chytiť: u. niečo obidvoma rukami;
tel. u. náčinie;

uchovať dok. zachovať, zachrániť (pred porušením): u. pamiatky v pôvodnom stave

□ u. niečo v pamäti zapamätať si;

nedok. uchovávať -a

// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;

nedok. uchovávať sa

uchový príd. k 2;