Význam slova "diel" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

diel -u L -e mn. -y m.

1. časť (celku): rozkrájať na 2 d-y;
v prvom d-e románu, filmu;
podeliť sa rovnakým d-om

2. (dedičský) podiel, čiastka: rodičovský d.;
vymáhať si svoj d.;
dostať svoj d. i fraz. bitku;

dielčí, správ. čiastkový

dielcový príd.

dielec -lca m.

1. zložitejšia, väčšia (sú)časť (stroja, konštrukcie, komplexu): panelový d., stanový d., výroba d-ov;
náhradné d-e (do kombajnov)

2. časť stupnice rozdelenej na rovnaké jednotky, dielik: posunúť, zamieriť o dva d-e doprava;

dielenský príd.: d. majster;

dielik, dielček -a m.

1. zdrob. k diel

2. dielec (význ. 2): namerať o 2 d-y viac

dielko -a -lok, dielce -a -lec s. zdrob.

dielňa -e ž.

1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.

2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
film je z d-e mladého režiséra;
tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre;

dielnička -y -čiek ž. zdrob. k 1

dielo -a diel s.

1. práca, činnosť, tvorenie: pokračovať v d-e, chytiť sa d-a;
zmluva o d-e

2. výsledok práce, výtvor: literárne, výtvarné, umelecké d.;
vodné d. vodná stavba

● → priložiť ruky, ruku k d-u;
to je jeho d. to zapríčinil on;
d. chváli majstra;

dielovedúci m. kto vedie prácu v dielni, vo výr. oddelení ap.

dielový príd. k 1: d-á sukňa;