Význam slova "syn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 51 výsledkov (1 strana)

  • syn -a v oslovení i synu mn. -ovia m.

    1. dieťa, priamy potomok muž. pohlavia: prvorodený s., oženiť s-a;
    náb. Boží S. Ježiš Kristus;

    2. s. môj fam. oslovenie mladého starším, chlapče: ako sa voláš, s. môj?

    je s-om smrti zomrie;
    aký otec, taký s.;

  • synagóga -y -góg ž. žid. modlitebňa;

  • synagógový príd.

  • synak -nka v oslovení i synku mn. synkovia m. expr. syn (význ. 1, 2): má dvojročného s-a;
    ako sa voláš s., s-u?

  • synátor -a m. hovor. expr. syn: nášmu s-ovi sa nechce učiť

  • synček, synáčik -a mn. -ovia m. hypok.

  • synchrónia -ie ž. odb. paralelnosť v čase, súčasnosť; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich súčasného stavu, synchrónnosť, op. diachrónia;

  • synchronizácia -ie ž. kniž. al. odb. synchronizovanie: s. strojov;
    s. filmu synchrónne ozvučenie;

  • synchronizačný príd.

  • synchronizovane prísl.

  • synchronizovaný príd. odb. zladený: s-é plávanie šport. disciplína založená na cvičení vo vode s umel. a akrobatickými prvkami a s hud. sprievodom;

  • synchronizovať nedok. i dok. kniž. al. odb. uvádzať, uviesť do časovej zhody: s. film zlaďovať, zladiť obraz so zvukom

  • synchrónne, synchronicky prísl.;

  • synchrónnosť, synchronickosť -i ž.

  • synchrónny, synchronický príd.: s-é pohyby;
    s-na jazykoveda, op. diachrónna;

  • syndikát -u m.

    1. forma monopolu so spoločným odbytovým al. nákupným orgánom

    2. názov niekt. odborových organizácií;

  • syndikátový, syndikátny príd.

  • syndróm -u m. lek. súbor charakteristických príznakov choroby: abstinenčný s., s. imunitnej nedostatočnosti;

  • syndrómový príd.

  • synekdocha -y -doch ž. lit., lingv. prenášanie významu na zákl. zámeny časti celkom (al. naopak), rodu druhom (al. naopak) ap. (napr. Bratislava oslavuje); takto vzniknuté pomenovanie;

  • synekdochický príd.;

    synekdochicky prísl.

  • synergia -ie ž. odb. spolupráca, súčinnosť, spolupôsobenie;

  • synergický príd.: s. efekt;

    synergicky prísl.: pôsobiť s.

  • synkopa -y -kop ž. hud. rytmický útvar vznikajúci presunutím prízvuku z ťažkej doby na ľahkú;

  • synkopový, synkopický príd.: s. rytmus

  • synkretický príd.: s-é umenie

  • synkretizmus -mu m. kniž. al. odb. zlučovanie, zlúčenie, (z)miešanie rôznorodých prvkov (myšlienkových, jazykových ap.);

  • synoda -y -nod ž.

    1. zhromaždenie cirk. hodnostárov, cirk. snem: biskupská s.

    2. zákonodarný a najvyšší orgán ev. cirkvi;

  • synodálny, synodový príd.

  • synonymia -ie ž. lingv.

    1. jav jestvovania synoným v jazyku, rovnoznačnosť; súhrn týchto javov

    2. vzťah synonymických jednotiek;

  • synonymický príd.: s. rad, slovník

  • synonymický, synonymný príd.: s. vzťah;
    s-né slová rovnoznačné

  • synonymum -nyma -ným s. lingv. jazykový prostriedok (slovo, slovné spojenie ap.) s rovnakým al. blízkym významom, akoiný jazykový prostriedok;

  • synoptický príd. prehľadný, názorný: meteor. s-á mapa na ktorej sú zachytené poveternostné údaje zistené v istom okamihu na rozlič. miestach;
    bibl. s-é evanjeliá evanjeliá podľa Matúša, Marka a Lukáša, kt. sa dajú porovnávať obsahom a usporiadaním

  • synovec -vca m. bratov al. sestrin syn

  • synovský príd.: s-á vďačnosť;

    synovsky prísl.;

  • synovstvo -a s. synovský vzťah;

  • syntagma -y -giem ž. lingv.

    1. spoj. 2 nerovnorodých syntaktických jednotiek (vetných členov, viet), sklad: podraďovacia s.

    2. spoj. 2 al. viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek: priraďovacia s.;

  • syntagmatický príd.: s-é vzťahy ktorými sú jazykové jednotky spojené v lineárnej (dynamickej) postupnosti, op. paradigmatické

  • syntaktický príd.: s. vzťah;
    s. rozbor;

    syntakticky prísl.

  • syntax -e ž. lingv. časť gramatiky zaoberajúca sa gram. a sémantickou stavbou viet a súvetí, skladba;

  • syntetickosť -i ž.

  • syntetický príd.: s-é dielo;
    s-á metóda;
    s-é vlákna umelé;
    s-á hudba vytváraná elektroakusticky;

    synteticky prísl.;

  • syntetizátor -a m. druh hud. nástroja s elektronickým tvorením tónov

  • syntetizovať nedok. i dok.

    1. kniž. (u)robiť syntézu: s. výsledky výskumu zhŕňať, zhrnúť

    2. odb. synteticky, umelo vyrábať, vyrobiť

  • syntéza -y -téz ž. zjednotenie (do celku), zovšeobecnené zhrnutie, op. analýza: s. vedeckých poznatkov;
    chem. získa(va)nie zložitých chem. látok z jednoduchších

    (u)robiť s-u syntetizovať;

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: apache, ú v, å to, discart, hyper, škč, shell, italic, click kliknutie, palm, šmal, re, b, ppg, t
Ekonomický slovník: jrm, ukã, osč, peb, nsw, szo, robí, uzb, hp, usr, tcu, ok, nev, wvz, lca
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV