Význam slova "j" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 557 výsledkov (5 strán)

  • j [i jé] neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno

    2. v skr. a zn.: J joule;
    t. j. to jest

  • ja2 cit. vyj. povzdych, rezignáciu, zdôraznenie ap.: ja, duša moja! (no) ja, nedá sa nič robiť;
    (ach) ja;
    ja (veru), už je to tak

    ja1

    I. G, A mňa, ma D mne, mi L mne I mnou (kratšie tvary ma, mi nepoužívané pri dôraze a po predl.)

    1. zám. osob. 1. os. jedn. podávateľ ním označ. sám seba: ja som Ján, na mňa sa spoľahni, poď so mnou, či ma nepoznáš? daj mi pokoj! ja nešťastník! za mnou! výzva nasledovať

    2. D mi a) naznač. citový postoj podávateľa (citový D): len sa mi opováž neprísť! ty si mi (pekný) chlap! b) hovor. vyj. privlastňovanie (privl. D): spadli mi okuliare moje

    pre mňa (za mňa) nezáleží mi na tom;
    (len tak) mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) nenazdajky;
    ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine pásť? ja nič, ja muzikant necítim sa zodpovedný

    II. ja neskl. s. označ. všeobecne bytosť, osobu, subjekt: zdôrazňovať svoje ja

  • jabĺčko -a -čok s.

    1. zdrob. k jablko

    2. anat. guľovitá kosť v kolennom kĺbe

    červený ako j.;
    líčka ako j-a okrúhle;

  • jabĺčkový príd.

  • jablčník -a m. koláč s jablkami, jablkový koláč

  • jablko -a -bĺk s. guľovitý dužinatý plod jablone: zrelé, červené, zimné j-á;
    granátové j. plod granátovníka

    zdravý ako j. úplne;
    j. sporu, kniž. sváru príčina zvady, nepriateľstva;
    → Adamovo j.;
    zahryznúť do kyslého j-a;
    j. nepadá, nespadne ďaleko od stromu deti bývajú zvyčajne také ako rodičia;

  • jablkový, jablčný príd.: j. koláč, j-é víno;
    v odb. názvoch bližšie určuje druh: zool. obaľovač j-ný;

  • jabloň -e ž.

    1. ovocný strom rodiaci jablká, bot. Malus: divá j. plánka

    2. jabloňové drevo; výrobok z neho: skriňa z j-e

    3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlá j.;

  • jablonka -y -niek ž. zdrob.

  • jabloňový príd.: j. sad;

  • jačať -í -ia nedok.

    1. vydávať prenikavý nepríjemný zvuk: píly, sirény j-ia;
    expr. deti j-ia vrieskajú

    2. expr. veľmi hlasno volať, kričať: chcem loptu, j-í chlapec

  • jačavo prísl.

  • jačavý príd. (o zvuku) nepríjemne vysoký, prenikavý;

  • jachať nedok. kniž. al. expr. ponáhľať sa, uháňať, hnať sa (o dopr. prostriedku al. človeku na ňom): vlak, auto j-á;
    j-l z cudziny domov

  • jachta -y jácht ž.

    1. šport. al. rekreačné plavidlo s kajutami: motorová j.

    2. pretekárska plachetnica;

  • jachtár -a m. kto pestuje jachtárstvo;

  • jachtársky príd.: j. klub

  • jachtárstvo -a s. šport. plavba na plachetniciach;

  • jachtať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.

    1. zajak(áv)ať sa: j. od narodenia

    2. expr. so zajakaním hovoriť (od strachu ap.): hneď prídem, j-ce

  • jachtavo prísl.: j. hovoriť;

  • jachtavosť -i ž.

  • jachtavý príd. jachtajúci, zajakavý: j. človek;
    j-á reč;

  • jachting -u m. jachtárstvo

  • jachtový príd.

  • jackpot -u m. slang. bank

  • jačmeň -a m.

    1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.

    2. zrno tejto obilniny: vrece j-a

    3. hovor. hnisavý zápal žliazky na očnom viečku;

  • jačmenisko -a -nísk s. pole osiate jačmeňom

  • jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka;
    j-é krúpy

  • jačmienka -y -nok ž. hovor. odroda raných hrušiek al. jabĺk

  • jadierko -a -rok s. zdrob. k jadro (význ. 1): tekvicové j-a

  • jadrne prísl.;

  • jadrnosť -i ž.

  • jadrný príd.

    1. (o prejave) krátky a výstižný, výrazný: j-á reč, j. humor

    2. zdravý, pevný, dúži: j. chlap;

  • jadro -a -dier s.

    1. semeno dužinatých plodov al. orechov: jablkové, tekvicové, orechové j-á

    2. stred., vnútorná časť niečoho; stred, vnútro: bytové j. časť bytu s inštalačným zariadením;
    historické j. mesta;
    biol. bunkové j., j. bunky najdôležitejšia časť živej hmoty v bunke;
    fyz. atómové j., j. atómu kladne nabitá časť atómu

    3. hlav. zložka niečoho, podstata, základ: j. národa, (ideové) j. prednášky, j. odporu;
    lingv. j. vety časť, kt. prináša novú informáciu, op. východisko

    dobré, zdravé j. dobrý základ, zdravá podstata;

  • jadrovitý príd. (o ovocí) obsahujúci jadro, jadrá, jadrový

  • jadrovník -a m. blanité puzdrá so semenami v dužine malvíc

  • jadrovoenergetický príd. vzťahujúci sa na jadrovú energetiku: j. program; bezpečnosť j-ých zariadení

  • jadrový príd.

    1. obsahujúci jadro, jadrá: j-é ovocie;
    j-é krmivo obsahujúce veľa stráviteľných živín

    2. súvisiaci s jadrom (význ. 2): biol. j-á blana obaľujúca jadro bunky;
    j-á fyzika, chémia, reakcia;
    j-á elektráreň atómová;

  • jagať sa nedok. mihotavo sa blyšťať, jagotať sa, trblietať sa, ligotať sa, skvieť sa: drahokamy, hviezdy sa j-jú

  • jagavý príd. mihotavo sa blyštiaci, jagotavý, trblietavý, ligotavý, skvejúci sa: j-é hviezdy, oči

  • jáger -gra m. hovor. zastaráv.

    1. poľovník

    2. horár;

  • jágerský príd.

  • jagot -u m. jagotanie: j. drahokamov, hviezd

  • jagotať sa -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. jagať sa: rosa sa na slnku j-ce

  • jagotavo prísl.

  • jagotavý príd. jagavý: j-é šperky, j-é slnko;

  • jaguár -a mn. N a A -e m.

    1. juhoamer. mačkovitá šelma so žltou srsťou s čiernymi škvrnami, zool. Felis onza

    2. auto zn. Jaguár;

  • jaguárí príd. k 1: j-ia kožušina

  • jahňa -aťa mn. -atá/-ence -niat/-neniec s. mláďa ovce;

  • jahňací príd.: j-ie mäso;

  • jahňacina -y ž.

    1. mäso z jahňaťa

    2. koža z jahňaťa

  • jahňada -y -niad ž. bot. strapcovité súkvetie, klas, ktorého hlav. os je mäkká a obyč. ovisnutá (napr. na topoli, vŕbe)

  • jahniatko -a -tok s. zdrob.

  • jahnica -e -níc ž. bahnica

  • jahniť sa nedok. bahniť sa

  • jahoda -y -hôd ž.

    1. divo rastúca al. pestovaná plazivá rastlina s jedlými šťavnatými plodmi, bot. Fragaria: pestovať j-y

    2. plod tejto rastliny;
    bot. druh plodu pozostávajúceho z nažiek na spoločnom dužinatom lôžku: zbierať j-y;

  • jahôdka -y -dok ž. zdrob.

  • jahodnisko -a -nísk, jahodovisko -a -vísk s. miesto, kde sa vyskytujú al. pestujú jahody

  • jahodovica -e ž. destilát z jahôd

  • jahodový príd.: j. džem;
    j-á farba ružovočervená ako jahoda;

  • jaj, jajaj, jáj cit. vyj. pocit teles. bolesti al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (nevôli, žiali, údive ap.), joj, juj: j., to bolí! j., čo to robíš! j., tá krása!

  • jajčať -í -ia, jajkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. jaj), jojčať, jojkať: j. od bolesti, j-nie chorého

  • jak -a mn. N a A -y m. úžitkové domáce zviera v oblasti Tibetu podobné nášmu hovädziemu dobytku, zool. Poephagus

  • jakot -u m. jačanie; hukot: rieka sa valí s j-om

  • jakubka -y -biek ž. hovor. odroda raných hrušiek al. jabĺk

  • jakživ prísl. hovor. (so záporom) nikdy (v min.): j. ho nevidel

  • jalec -lca mn. N a A -e m. rod sladkovodných rýb so štíhlym telom, zool. Leuciscus

  • jalovica -e -víc ž. mladá krava pred 1. otelením;

  • jalovička -y -čiek ž. zdrob.

  • jalovina -y ž. hromad. mladý hovädzí dobytok

  • jalovka -y -viek ž. neplodná al. neoplodnená krava al. ovca

  • jalovo prísl. k 3: j. tárať, žiť;

  • jalovosť -i ž.

  • jalový príd.

    1. (o zvieratách) neplodný (význ. 1), sterilný; (o rastlinách) planý, nerodiaci: j-á krava;
    j. klas

    2. (o zvieratách) neoplodnený: j-á ovca, suka

    3. kt. je bez úžitku, neplodný, planý: j-á pôda neúrodná;
    elektrotech. j. prúd kt. preteká spotrebičom, ale nevykonáva prácu;

    expr. ten by → vymámil aj z j-ej kravy teľa;

  • jama -y jám ž.

    1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.;
    hrobár kope j-u hrob;
    silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov;
    stavebná j. na základy stavby;
    montážna j. na opravu vozidiel zospodu;
    ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch

    2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e

    expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať;
    kniž. → levová j.;
    kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou;

  • jamb -u m. metr. stopa zložená z krátkej al. neprízvučnej a z dlhej al. prízvučnej slabiky

  • jamina -y -mín ž. (plytšia) jama; úžľabina, kotlina

  • jamisko -a s., N a A jedn. i ž.

  • jamka -y -miek/-môk ž. zdrob.: j-y na sadenie (zemiakov ap.);
    j-y na lícach;
    anat. kĺbové j-y

    skoro mu → oči vyliezli z j-miek;

  • jamkavý príd. jamkovitý: j. povrch

  • jamkovač -a m. poľnohosp. náradie al. stroj na jamkovanie

  • jamkovať nedok. poľnohosp. robiť jamky do pôdy na sadenie niekt. rastlín

  • jamkovitý príd. majúci jamky, pokrytý jamkami, jamkavý: j. povrch (kameňa)

  • jamkový príd.;

  • jamôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;

  • jamovitý príd. majúci jamy, pokrytý jamami: j. terén

  • jamový príd.;

  • janičiar -a m. za vlády sultánov v Turecku člen elitnej pechoty (kresť. pôvodu): tureckí j-i;

  • janičiarsky príd.;

  • janičiarstvo -a s. pejor. zapredanectvo, odrodilstvo

  • jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív

  • jánsky príd. vzťahujúci sa na dni okolo sv. Jána (24. júna), svätojánsky: j-e ohne zapaľované v predvečer sv. Jána

  • jantár -u m. žltá až hnedá skamenená živica treťohorných ihličnatých stromov použ. ako polodrahokam;

  • jantárový príd.: j. šperk;
    j-á farba žltohnedá ako jantár

  • január -a L -i m. 1. mesiac v roku;

  • januárový príd.: j-é číslo časopisu

  • jánusovský príd.

    kniž. mať j-ú tvár byť dvojtvárny, falošný

  • japan -u m. jemný a pevný ručný papier

  • japončina -y ž. jap. jazyk

  • japonský príd. k Japonec, Japonsko: j. jazyk, j. výrobok;

    japonsky prísl.: hovoriť (po) j.

  • jar -i ž. ročné obdobie od 21. marca do 20. júna: skorá, neskorá j.;
    prišla j.;
    na j.;
    z j-i včas na jar;

    → ožil ako mucha na j.;

  • jarabáč -a mn. N a A -e m. jarabý vták, obyč. kohút;

  • jarabáčik -a mn. N a A -y m. zdrob.: vtáčik – j.

    nevidieť, niet tu ani vtáčika – j-a nikoho živého

  • jarabatý príd. jarabý: j-á sliepka

  • jarabica -e -bíc ž. lovný poľný vták so sivým až hnedým perím, zool. Perdix;

  • jarabičí príd.: j. kŕdeľ;

  • jarabička -y -čiek ž. zdrob.

  • jarabieť sa -ie -ejú, jarabiť sa nedok. javiť sa jarabým, pestrieť sa, pestriť sa: lúka sa j-ie, j-í kvetmi

  • jarabina -y -bín ž.

    1. listnatý strom al. ker s drobnými bielymi kvetmi v hustých kvetenstvách, bot. Sorbus: aleja j-ín

    2. drobný červený bobuľovitý plod jarabiny vtačej;

  • jarabinový príd.

  • jarabý príd. pestrý, strakatý, jarabatý (obyč. o vtákoch): j. kohút, j-é perie;
    j-á šatka

  • jarček -a m. zdrob.

  • jarec -rca m. jačmeň

  • jariabka -y -bok ž. jarabá sliepka

  • jariabok -bka mn. N a A -y m. hôrny vták veľkosti jarabice s malým chochlíkom, zool. Tetrastes

  • jarina -y -rín ž. obilie siate na jar;

  • jarinový príd.

  • jariť sa nedok. neos. j-í sa začína sa, prejavuje sa jar

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV