Význam slova "ťaž" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1058 výsledkov (9 strán)
-
diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
predpísať d-u, liečiť d-ou; -
dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
chlapci a d-e;
d. na vydaj2. mladá, slobodná žena, dievka
3. hovor. milá: mať, nájsť si d.
4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;
-
dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
d. s namočenou bielizňou; -
dôchodkyňa -e -kýň ž.;
-
dogúľať -a dok.
1. skončiť gúľanie, prestať gúľať
2. gúľaním dopraviť, dokotúľať: d. klát
// dogúľať sa gúľaním sa dostať, dokotúľať sa: puk sa d-l do brány
-
nedok. doháňať -a
// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l;
kŕdeľ detí sa d-l do dvoranedok. doháňať -a
-
dohodkyňa -e -kýň ž.;
-
dohrčať -í -ia dok.
1. prestať hrčať
2. expr. s hrčaním prísť: d. na motorke
-
dojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. dieťa v prvých mesiacoch po narodení vyžadujúce dojčenie;
-
dokotúľať -a dok. prikotúľať: d. pneumatiku
// dokotúľať sa: klbko sa d-lo k dverám
-
domorodkyňa -e -kýň ž.
-
nedok. domýšľať -a
// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce;
čo nevie, to si d-í;
d. si koniec; -
donášač -a m. kto tajne donáša správy: d. klebiet;
špión a d. udavač; -
donášačstvo -a s.
-
nedok. donášať -a
1. k 1 – 4
2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov;
boja sa ho, lebo d-a3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým;
majetok mu veľmi ned-l// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;
nedok. k 1 donášať -a
-
nedok. donášať sa
// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel; -
nedok. donášať si
-
nedok. dopĺňať -a, doplňovať
// doplniť sa
1. pribudnutím niečoho sa stať plným: nádrž sa rýchlo d-la vodou
2. pribudnúť do niečoho doplna: tekutina v organizme sa postupne d-í;
-
nedok. dopĺňať sa, doplňovať sa
-
nedok. dopúšťať -a
-
nedok. dopúšťať sa
-
doráňať -a dok. expr. poraniť na viacerých miestach, dokaličiť: d. si ruky;
búrkou d-ný strom; -
nedok. dorážať -a
1. k 1 – 3
2. znepokojovať, dobiedzať, dotierať: komáre d-li do nás, na nás
-
nedok. dosáľať -a
-
dostrieľať -a dok.
1. strelami na viacerých miestach zasiahnuť; tým poraniť al. poškodiť: d-ný terč;
d-li sa v súboji -
nedok. dosúšať -a, dosušovať
// dosušiť sa: seno sa d-í;
-
nedok. dosúšať sa, dosušovať sa
-
nedok. dosviedčať -a, dosvedčovať
-
doťať sa -tne -tnú dok. hovor. expr. veľmi sa opiť: d-l sa, že ani nevstal
-
nedok. dotláčať2 -a
nedok. dotláčať1 -a
// dotlačiť sa:
1. d. sa k pokladnici
2. ovocie sa d-lo;
-
nedok. dotláčať sa
-
nedok. doúčať -a, doučovať
// doučiť sa
1. učením si doplniť (vedomosti): d. sa zameškané učivo
2. skončiť učenie sa, prestať sa učiť: d-l sa a šiel do kina;
-
nedok. doúčať sa, doučovať sa
-
dováľať -a dok.
1. váľaním dopraviť (do cieľa), dogúľať: d. klát k bráne
2. expr. (váľaním) zašpiniť, uváľať: d-ný kabát
// dováľať sa:
1. poleno sa d-lo k ceste
2. expr. d-l sa v blate
-
nedok. dovážať -a
// doviezť sa prísť dopr. prostriedkom, pricestovať: d. sa autobusom
-
dozorkyňa -e -kýň ž.
-
drnčať -í -ia drnč! nedok. vydávať hrčivý, zvonivý ap. zvuk: okná d-ia;
budík d-í -
drumbľa -e ž. ľud. hud. nástroj rozoznievaný dychom hráča v ústach a brnkaním na výstupku;
-
družďať -í -ia nedok. expr. praskať, prašťať: konáriky d-ia pod nohami
-
držať -í -ia nedok.
1. mať v ruke, v rukách, nepúšťať: d. knihu, nôž, d. dieťa za ruku
2. zachovávať v istej polohe, v istom stave ap., udržiavať: d. hlavu vztýčenú, d. dosku rovno, d. šaty v poriadku;
d. súčiastku kliešťami;
d-í ho šport stále zaujíma3. neumožňovať pohyb, brániť v ňom: d. žiakov v triede, d. vlak v stanici;
čo ma toľko d-š?4. mať uschované, uložené, uschovávať, prechovávať: d. zeleninu v pivnici, d. doklady v obálke, d. ruky vo vrecku
5. niesť istú ťarchu, podopierať: nosníky d-ia most, d. bezvládneho
6. chovať, dochovávať: d. psa, d. včely
7. znášať výdavky, vydržiavať, platiť: d. (si) učiteľa
8. zostávať v nezmenenej polohe, stave ap., byť pripevnený: (pribitá) latka d-í, skrutka d-í v stene;
farba ned-í odpadáva9. mať obsadené, obsadzovať, zaisťovať: vojaci d-ia budovu;
d. niekomu miesto rezervovať10. zachovávať, dodržiavať: d. dohodnutú líniu, d. slovo
11. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna, za statočného človeka
12. dbať, starať sa: d. na seba, na oblečenie;
rodina ho d-í pomáha mu, je mu oporou (v ťažkom položení)13. sympatizovať, podporovať, nadŕžať niekomu: žiaci d-ia s učiteľom;
d. spolu podporovať sa14. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. menom: d. reč rečniť;
d. stráž strážiť;
d. kázeň kázať i fraz. hrešiť niekoho● d. palce niekomu želať dobrý koniec;
d. niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy;
d. uzdu, opraty, veslo v ruke byť vedúcou osobou;
d. niekoho za slovo žiadať splniť sľub;
d. niekoho na uzde, nakrátko prísne s ním zaobchádzať;
d. niekoho v šachu mať ho v moci;
hrub. d. hubu mlčať;
d. krok s niečím mať potrebnú úroveň;
d. nos hore byť namyslený;
d. v hlave pamätať si;
d. (ochrannú) ruku nad niekým, d. chrbát niekomu chrániť ho;
d. niekoho, niečo (ako) za sklom úzkostlivo ho chrániť;
expr.: d. jazyk za zubami a) mlčať b) nič neprezradiť;
d. (si) niekoho od tela zachovávať odstup;
d. niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito// držať sa
1. rukami byť prichytený, rukami zvierať niečo: d. sa kľučky, otcovej ruky;
d. sa za hlavu i fraz. byť prekvapený, rozhorčený ap.2. (stále) byť pri niečom, niekom, nevzďaľovať sa: žena sa d-í kuchyne, d. sa domova, kamarátov, d. sa spolu, d. sa cesty
3. správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa, neopúšťať, nezriekať sa, zachovávať: d. sa smerníc, predlohy, d. sa svojho presvedčenia
4. udržiavať sa v istej polohe, stave ap.: d. sa rovno, pri sile;
d. sa nad vodou i fraz. s úsilím sa udržiavať na istej úrovni5. trvať, pretrvávať, zachovávať sa, udržiavať sa: zvyšky osídlenia sa d-li dlho;
tradície sa d-ia;
d. sa proti presile odolávať6. prejavovať sa istým (kladným) spôsobom, počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa statočne;
d-l sa, ako vedel;
a drž sa! povzbudzovacia formula7. byť prítomný niekde, vyskytovať sa, nachádzať sa: v pivnici sa d-ia myši
8. hovor. spoliehať sa: d. sa známych, že pomôžu;
d. sa na sľuby● d. sa maminej, ženinej sukne, mamy, ženy za sukňu byť nesamostatný;
d. sa niekoho, niečoho zubami-nechtami, ako pes ježa, ako voš kožucha húževnato, vytrvalo;
d. sa vlastného rozumu postupovať podľa vlastného úsudku;
d. sa litery (zákona) postupovať formalisticky -
dučať -í -ia nedok. expr. trčať (význ. 3), čučať, kvočať: stále d-í doma
-
dupľa -e -í ž. hovor. ďalšia al. dvojnásobná porcia jedla (pri spoločnom stravovaní): vypýtať si d-u, dostať d-u
-
duša -e ž.
1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u
2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí;
náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny;
byť d-ou kolektívu4. človek: je to šľachetná d.;
prejavovať záujem o každú d-u;
d. drahá familiárne oslovenie5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť;
oceľová d. kábla, drôtu výstuž;
vŕbová d. dreň● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho;
mať d-u na mieste uspokojiť sa;
expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti;
d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým;
d-u by na dlaň vyložil je úprimný;
expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý;
o d-u (spasenú) → odušu;
nebolo tam živej d-e nikoho;
skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo;
skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel;
hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím;
hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu;
vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať;
(povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne;
dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom;
na moj (hriešnu) d-u! zaverenie; -
dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
narodili sa im d-á; -
dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia
-
dyňa -e dýň ž.
1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. d. červená Citrullus lanatus, melón (význ. 2)
2. melón (význ. 1): žltá d.;
-
džungľa -e ž.
1. hustý, neprehľadný tropický les: juhoamerická dž.
2. hovor. expr. niečo neprehľadné, neusporiadané, chaos: dž. papierov, príkazov;
platí tu zákon dž-e silnejší a bezohľadný víťazí -
fakľa -e -kieľ ž. tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou, pochodeň
● horieť ako f. a) silno b) byť červený (od citového vzrušenia ap.);
-
fazuľa -e -zúľ ž.
1. úžitková rastlina pestovaná pre struky a semená, bot. Phaseolus
2. jej plody (struky al. semená): zelená, suchá, strakatá f.;
jedlo z nich: f. nakyslo; -
feruľa -e -rúľ ž. zastar. palica, prút (na trestanie)
● držať, mať niekoho pod f-ou prísne dozerať, vychovávať;
byť pod f-ou pod prísnym dozorom -
fičať -í -ia nedok.
1. (o vetre) silno viať a vydávať pritom vysoký tón, svišťať, hvízdať: vietor f-í
2. (bud. bude f. i pofičí) expr. bežať, letieť: f-í dolu brehom;
chlapci f-ia domov;
guľky f-ia -
fľaškovitý príd. majúci tvar fľašky: f-á silueta
-
fľaškovozelený príd. zelený ako fľaškové sklo, tmavozelený: f. hodváb
-
fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej
-
fotosúťaž -e ž. hovor. fot. súťaž
-
frčať -í -ia nedok. expr.
1. bežať, uháňať: f-í (preč) na bicykli;
autá f-ia okolo2. fŕkať (význ. 3): triesky f-ia
-
frndžať -í -ia nedok. expr. rýchlo sa pohybovať, letieť a pritom vydávať svištiaci zvuk; frngať: vzduchom f-ia kamene, autá f-ia okolo nás
-
fučať -í -ia nedok.
1. fúkať (význ. 1), duť, viať, fičať: vietor f-í;
neos. vonku f-í, f-í mi na nohy2. hlasno dýchať, dychčať, fuňať: voly f-ia; f. od námahy
3. vydávať zvuk ako pri fúkaní, vypúšťaní pary ap.: vlak f-í
-
fúľať -a nedok. expr. špiniť: f. si ruky, šaty
// fúľať sa: f. sa v prachu, blatom
-
fuňať, funieť -í -ia nedok. expr.
1. dychčať, fučať: f. od námahy
2. pri rýchlom pohybe vydávať zvuk podobný slabike fu: autá, vlaky f-ia
-
galoša -e obyč. mn. ž. gumová obuv použ. na topánky, prezuvky
-
gamaša -e ž.
1. obyč. mn. v min. chránidlá proti zime na členky, priehlavok al. i lýtka: na topánkach sa nosili g-e
2. gamaše pomn. pletené dlhé priliehavé nohavice
-
gambaňa -e ž.
-
garniža [-n-] -e ž. zariadenie, na kt. sa upevňujú záclony
-
gejša -e -í ž. tanečnica v jap. zábavných podnikoch
-
guča -e gúč/gučí ž. expr.
-
guľa -e gúľ/-í ž.
1. geom. teleso ohraničené plochou, ktorej body sú od stredu rovnako vzdialené: polomer g-e
2. tvar takého telesa; predmet takého tvaru: sklená, snehová, biliardová g.;
šport. náčinie: vrh g-ou4. hovor. obyč. mn. knedle s ovocnou náplňou: slivkové g-e
5. jedna z farieb v kartách
6. štud. slang. nedostatočná (známka): dostať g-u
-
gúľať -a nedok.
1. postrkovaním premiestňovať (niečo guľaté, okrúhle), kotúľať: g. sud
2. kotúľaním utvárať (niečo guľaté): g. snehové gule
● expr. g. očami (po niekom) nápadne pozerať s cieľom upútať, získať niekoho
// gúľať sa valivo sa pohybovať, kotúľať sa: skaly sa g-jú, slzy sa mu g-jú po lícach;
-
gundža -e ž. expr. guča; hrča: g. papiera, vlny;
navrela mu g. na čele -
hačať -á -ajú, hačkať nedok. det., fam. sedieť: deti ticho h-jú
-
háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;
-
hájovňa -e ž. obydlie hájnika
-
halapartňa -e ž. hist. stará zbraň s hrotom a hákom na dlhej rúčke: hlásnik s h-ou
-
haruľa -e -rúľ ž. pečené jedlo z postrúhaných zemiakov, (zemiaková) baba
-
herňa -e ž.
1. miestnosť, budova zariadená na hranie rulety, karát ap.
2. miestnosť určená na hranie (napr. v materskej škole)
-
hihúňať sa -a nedok. expr. chichotať sa, chichúňať sa: ženy sa h-li
-
hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
h., aký múdry! -
hladomorňa -e ž. v min. väzenie pre odsúdených na smrť hladom
-
hlavaňa -e ž.
-
hlohyňa -e -hýň ž.
1. (okrasný) ker s jedlými plodmi, bot. Pyracantha
2. kôstkovitý plod hlohyne a hlohu;
-
hluchaňa -e ž. k 1
-
hlupaňa -e ž.;
-
hniľač -e ž. hromad. pejor. leňosi, darebáci
-
hoľa -e hôľ/-í ž. trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: pásť na h-iach;
-
holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;
-
homoľa -e -môľ/-í ž. kužeľovitý, hore zaoblený útvar: h. cukru, snehu;
-
hompáľať -a nedok. expr. knísať, kolísať: h. nohami, rukami
// hompáľať sa: lampa sa h-a
-
horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal
-
horolezkyňa -e -kýň ž.;
-
hovorkyňa -e -kýň ž.;
-
hovorňa -e ž.
1. (telefónna) h. kabína na telefonovanie (na pošte)
2. miestnosť v niekt. inštitúciách určená návštevám: internátna h.
-
hrča -e hŕč/hrčí ž.
1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.
2. uzol (v dreve): h-e v doskách
3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e;
h. na priadzi uzlík;
h. cesta4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e
5. sumec;
-
hrčať -í -ia nedok.
1. vydávať tupý trasľavý zvuk, hrkotať: motor h-í, budíček h-í
-
hrobľa -e -bieľ/-blí ž.
1. hŕba zeminy, kamenia ap.
2. jama na uskladnenie niekt. poľnohosp. plodín prikrytá zemou: zemiaková h., h. repy
-
hučať -í -ia nedok.
1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
expr. dav h-í;
neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel
● expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním
-
huňa -e ž.
1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny
2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;
-
hvižďať -í -ia -žď/-i! nedok. vydávať hvízdavé zvuky (pri pohybe), svišťať: bič h-í (vzduchom), vietor h-í;
expr. strely h-ia -
jačať -í -ia nedok.
1. vydávať prenikavý nepríjemný zvuk: píly, sirény j-ia;
expr. deti j-ia vrieskajú2. expr. veľmi hlasno volať, kričať: chcem loptu, j-í chlapec
-
jahňa -aťa mn. -atá/-ence -niat/-neniec s. mláďa ovce;
-
jajčať -í -ia, jajkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. jaj), jojčať, jojkať: j. od bolesti, j-nie chorého
-
jaskyňa -e -kýň ž. prirodzený podzemný priestor: kvapľová, ľadová j.;
-
jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;
-
jazykovedkyňa -e -kýň ž.;
-
jedľa -e ž.
1. ihličnatý strom s plochými ihlicami vo dvoch radoch, bot. Abies
2. jedľové drevo; výrobok z neho: skrine z j-e
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlá j.
-
jednotlivkyňa -e -kýň ž.
-
jelša -e ž.
1. listnatý strom rastúci na vlhkých miestach, bot. Alnus
2. jelšové drevo; výrobok z neho: linka z j-e
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;
-
jojčať -í -ia, jojkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. joj), jajčať, jajkať, jujkať: j. od bolesti
-
kača -e ž. pejor. hlúpa žena (v nadávkach)
-
kachľa -e -chieľ/-chlí ž. keramikový výrobok z pálenej hliny použ. na stavbu kachieľ, kozubov, na obkladanie stien, podláh ap.;
-
kaďa -e ž. veľká otvorená sudovitá nádoba (obyč. drevená); dieža, sud: k. na kvasenie uhoriek;
k. s rybami;