Význam slova "hlava" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlava -y hláv ž.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e;
je o h-u vyšší;
sťať h-u popraviť sťatím

2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne;
mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý

3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou

4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u

5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny

6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene

7. kniž. kapitola (v knihe)

● expr. h. ako koleno lysá;
expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení;
chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák;
expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u;
mať → jasnú h-u;
mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat;
h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
→ krútiť h-ou nad niečím;
→ vešať h-u;
h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho;
→ stratiť h-u;
→ prerásť niekomu cez h-u;
mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojí má veľa roboty;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť;
expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť;
umývať h-u niekomu hrešiť;
sypať si popol na h-u kajať sa;
expr. mať → maslo na h-e;
→ lámať si h-u s niečím, nad niečím;
nejde mu to do h-y nechápe to;
niečo mu → vŕta v h-e;
od h-y po päty celý; celkom;
niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené;
pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov;
strecha mu horí nad h-ou;
poraziť (nepriateľa) na h-u úplne;
(bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili;
biť h.-nehlava bez rozmyslu;
expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli;
ani → vlas na h-e sa mu neskrivil;
ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky);
h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami;
kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu;
od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení;

hlaváč -a m.

1. obyč. pejor. človek s vysokým postavením

2. mn. N a A -e sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom, zool. Cottus

hlaváčik -a m. chránená jarná rastlina so žltými kvetmi, bot. Adonis vernalis

hlavaj -a m. expr. hlaváň

hlaváň -a m. expr. hlavatý človek, hlavaj;

hlavaňa -e ž.

hlavátka -y -tok ž. veľká sladkovodná ryba, zool. Hucho

hlavato, hlavate prísl.;

hlavatosť -i ž.

hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;