Význam slova "nos" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nos -a m.

1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.;
orlí n. zahnutý;
dýchať n-om;
zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil

2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla

● n. ako cvikla červený;
mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť;
rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne;
expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a;
brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť;
krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie;
ísť rovno za n-om neodbočiť;
vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom;
mať niečo pred, pod n-om celkom blízko;
padnúť na n. doluznak;
nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí;
(ujsť) pred n-om tesne;
vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený;
→ odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om;
dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný;
pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa;
všade musí n. strčiť je zvedavý;
vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať;
→ mucha mu sadla na n.;
niečo mu → sadlo na n.;
zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť;
vidieť mu to na n-e;
nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa;
preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;

noša -e ž. plachta, obyč. s popruhmi na nosenie na chrbte; jej obsah: n. trávy;

nosáň -a m. expr. človek s veľkým nosom

nosatý príd. expr. majúci veľký nos: n-á tvár

nosič -a m. živ.

1. kto sa zamestnáva nosením: n. batožín, streliva, staničný n.

2. i neživ. mn. -e nositeľ (význ. 3), prenášač: n. malárie;

nosič -a mn. -e m. neživ.

1. predmet, kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. rakety, n. kladky, n. na bicykli

2. odb. prostriedok na zvukový záznam; gramofónová al. kompaktná platňa, kazeta: z albumu speváka sa už predalo 100 tisíc n-ov;

nosička -y -čiek ž.;

nosičový príd.

nosičský príd.;

nosidlo -a obyč. pomn. nosidlá -diel s. konštrukcia na prenášanie bremien, osôb: murárske n-á, odniesť ranených na n-ách

opak. nosievať -a

// niesť sa

1. spočívať na niečom pohybujúcom sa: n. sa na koni, dieťa sa n-ie na otcových pleciach

2. pomaly sa pohybovať v priestore, vznášať sa: za autom sa n-ie oblak prachu;
vôňa, hudba sa n-ie zďaleka

3. expr. kráčať, vykračovať si: dievča sa hrdo n-ie

● zvesť sa n-ie z úst do úst šíri sa;

opak. nosievať -a

// nosiť sa

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť sa (význ. 1, 3): n. sa na koni;
expr. dievča sa hrdo n-í

2. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: n. sa po sedliacky;

opak. nosievať sa

nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

nosiť nedok.

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť (význ. 1, 2, 4 – 6): n. dieťa na rukách, n. nákupy;
n. jedlo na stôl, nohy ho ešte dobre n-ia;
n-í meno po otcovi;
strom n-í dobré ovocie

2. (opakovane, často, zvyčajne ap.) mať niečo na sebe al. pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj ap.): n. (jedny) topánky, také šaty sa už nen-ia, n. uniformu, n. smútok, n. okuliare, legitimáciu, zbraň, n. bradu

● n-í dieťa pod srdcom je ťarchavá;
n. niekoho na rukách prejavovať mu veľkú lásku;
n. niečo v hlave stále na to myslieť;
n. niekoho v → srdci;
n. drevo do hory nepotrebne rozmnožovať niečo;
expr. n. parohy byť klamaným manželom;

nositeľ -a mn. -ia m.

1. kto niečo predstavuje, reprezentant: n. štátnej moci;
n. kultúry

2. kto niečo má, vlastní (meno, titul ap.): n. Nobelovej ceny;
n. tohto mena

3. i neživ. L -i mn. -e kto, čo niečo rozširuje, prenášateľ, šíriteľ, nosič: n. infekcie;
n-e dedičných vlastností;

nositeľka -y -liek ž.

nosítka, správ. nosidlá

nôška -y -šok ž. zdrob.

nosnica -e -níc ž. sliepka, kt. znáša vajcia: dobrá n.

nosník -a m. nosná časť konštrukcie: mostný, oceľový n.;

nosníkový príd.

nosnosť -i ž.

1. schopnosť zniesť isté zaťaženie: n. (nákladného auta) 5 ton

2. účinnosť, pôsobnosť: umelecká n.

3. schopnosť niesť vajcia: zvyšovať n. sliepok

4. množstvo znesených vajec za isté obdobie

nosný² príd.

1. kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. pilier, n-á konštrukcia;
n-á raketa kt. vynáša kozmickú loď na obežnú dráhu

2. schopný al. vhodný na dosiahnutie účinku: n-á myšlienka dramatického diela

3. chovaný na znášanie vajec: n-é plemeno;

nosohltan -a m. nosová časť hltana;

nosohltanový príd.: n-á sliznica

nosorožec -žca mn. N a A -e m. veľký tropický bylinožravý cicavec s rohom (al. dvoma) na prednej časti hlavy, zool. Rhinoceros;

nosoroží príd.

nosovka -y -viek ž. nosová samohláska

nosový, zried. nosný¹ príd. k 1: n-á dutina;
n. hlas fufnavý;
fon. n-á hláska vyslovovaná s účasťou nosovej dutiny;
n-né dierky;

nostalgia -ie ž. clivá túžba po niečom vzdialenom: n. po domove;

nostalgickosť -i ž.

nostalgický príd.: n-á nálada;
n-á pieseň clivá;

nostalgicky prísl.;

noštek, nosík -a m. zdrob.;

nostrifikácia -ie ž. nostrifikovanie: n. diplomu;

nostrifikačný príd.

nostrifikovať nedok. i dok. úradne uzn(áv)ať platnosť odb. kvalifikácie získanej v cudzine: n. diplom lekára

akčnosť -i ž.

bezbožnosť -i ž.

bezcieľnosť -i ž.

bežnosť -i ž.

bezobsažnosť -i ž.

bezostyšnosť -i ž.

bezpečnosť -i ž.

1. istota; ochrana; zabezpečenie: osobná b.;
b. práce;
b. jazdy;
systém kolektívnej b-i;
b. štátu

2. (prv) policajné orgány, polícia; policajný úrad: oznámiť niečo b-i;

bezprašnosť -i ž.

bezúspešnosť -i ž.

bezútešnosť -i ž.

blahovoľnosť -i ž.

choromyseľnosť -i ž.

II. choromyseľný m. duševne chorý človek: ústav pre ch-ých

čiastočnosť -i ž.

čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti

cnosť, čnosť -i ž.

1. kladná mravná vlastnosť: občianske c-i;
náb. trvalá dispozícia konať dobro: ľudské c-i, božské č-i

2. dobrá vlastnosť, prednosť: presnosť je jeho veľká c.

● robiť z → núdze c.;

ctibažnosť -i ž.

cudzojazyčnosť -i ž.

dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo

deklamačnosť -i ž.

dekoračnosť, dekoratívnosť -i ž.

deliteľnosť -i ž.

deštrukčnosť, deštruktívnosť -i ž.

dobrodružnosť -i ž.

dobrodušnosť -i ž.

dobromyseľnosť -i ž.

dobrosrdečnosť -i ž.

dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i

dobyvačnosť -i ž.

dochvíľnosť -i ž.

dokázateľnosť -i ž.

dostatočnosť -i ž.

II. dostatočný m., dostatočná ž. 4. stupeň prospechu v škol. klasifikácii, štvorka

driečnosť -i ž.

družnosť -i ž.

dvojjazyčnosť -i ž. bilingvizmus

dvojznačnosť -i ž.

dýchavičnosť -i ž.

falošnosť -i ž.

fešnosť -i ž.

funkčnosť -i ž.

hlbokomyseľnosť -i ž.

hlučnosť -i ž.: stupeň h-i

hmatateľnosť -i ž.

hnuteľnosť -i ž. hnuteľná vec, hnuteľný majetok (nábytok, peniaze ap.), op. nehnuteľnosť: predaj h-í

hriešnosť -i ž.

infekčnosť -i ž.

inštančnosť -i ž.

invenčnosť -i ž.

jedinečnosť -i ž.

jednojazyčnosť -i ž.

jednomyseľnosť -i ž.

jednoslabičnosť -i ž.

jednoznačnosť -i ž.

knižnosť -i ž.;

kompilačnosť -i ž.

koncepčnosť -i ž.: k. prístupu

kontrarevolučnosť -i ž.

krivoprísažnosť -i ž.

krušnosť -i ž.

krvilačnosť -i ž.

lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom

ľahkomyseľnosť -i ž.

ľahkovážnosť -i ž.

liečiteľnosť -i ž.

ľubovoľnosť -i ž.

ľubozvučnosť -i ž.

malodušnosť -i ž.

malomyseľnosť -i ž.

márnomyseľnosť -i ž.

mimovoľnosť -i ž.

mnohoznačnosť -i ž.

možnosť -i ž.

1. okolnosti, situácia, v kt. je niečo možné, uskutočniteľné; príležitosť: pracovné, finančné m-i;
m. cestovať;
získať m-i na štúdium

2. možný prípad, eventualita: využiť poslednú m.;
je tu m. požiaru

3. obyč. mn. schopnosť: tvorivé m-i umelca

□ mať m.;
dať, poskytnúť m. umožniť

mravoučnosť -i ž.

mužnosť -i ž.

nábožnosť -i ž.

nadbytočnosť -i ž.

nadskutočnosť -i ž.

nahraditeľnosť -i ž.

nános -u m. množstvo vzniknuté nanesením: n. prachu, bahna;

náročnosť -i ž.

1. k 1: divácka n., kritická n.

2. súbor nárokov kladených na istý jav: n. na riadenie, materiálová n.

nebezpečnosť -i ž.

nečitateľnosť -i ž.