Význam slova "vietor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdený 1 výsledok (1 strana)
-
vietor vetra L vetre mn. vetry m.
1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: (fúka) silný, bočný, severný v., strhol sa v., v. sa obrátil, v-om ošľahaná tvár;
za v-om na chránenom mieste i pren. v ústraní2. odb. vzduch, ovzdušie (v bani); vzduch privádzaný do vys. pece
3. vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať v-y
● expr.: rozprávať, tárať do v-a nezodpovedne; bez rozmyslu;
byť do v-a byť ľahkomyseľný;
→ obracať sa, ako v. fúka;
kam v., tam plášť byť nestály (v presvedčení);
→ nové v-y vejú, dujú;
vie, odkiaľ v. fúka kde je príčina;
bez v-a sa ani lístok (na strome) nepohne všetko má svoju príčinu;
vziať niekomu v. z plachát zbaviť ho možnosti, istoty;