Význam slova "preč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 146 výsledkov (2 strán)
-
preč prísl.
1. vyj. vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta: ísť, bežať, poberať sa, uberať sa, pýtať sa p.;
odneste to p.;
ber sa p.! p. s tyranmi!2. hovor. vyj. neprítomnosť: byť dlho p., autobus je dávno p.
3. expr. vyj. stratu, poškodenie, zničenie niečoho: spis je p., pravé oko bolo p., nervy mám p., strach bol p.
4. vyj. uplynutie času: je 10 hodín p., má 15 rokov p., p. sú tie časy
● byť z niečoho celý p. veľmi rozrušený;
byť do niekoho celý p. veľmi zamilovaný -
precedens -u m. predchádzajúci prípad al. rozhodnutie, podľa kt. sa neskôr rozhoduje;
-
precedentný príd. kt. má ráz precedensu, op. bezprecedentný: p-é riešenie stavu
-
precediť dok.
-
preceniť dok.
1. príliš vysoko oceniť, op. podceniť: p. svoje sily, schopnosti;
včera som sa pri behu p-l -
nedok. preceňovať
-
prečerpať dok.
1. čerpaním premiestniť: p. vodu z nádrže
2. vyčerpať nad prípustnú mieru: p. finančné prostriedky o 2 %;
-
prečerpávací príd. určený na prečerpávanie: p-ia stanica
-
nedok. prečerpávať -a
-
prečesať -še -šú dok. prejsť hrebeňom: p. (si) vlasy, fúzy;
trocha sa p.; -
nedok. prečesávať -a
-
precestovať dok.
1. cestovaním navštíviť: p. celú krajinu
2. cestovaním stráviť: p. celú noc
-
nedok. prechádzať -a, prechodiť2
// prejsť sa vykonať prechádzku, poprechádzať sa, poprechodiť sa: p. sa po parku, parkom, na vzduchu, po meste;
-
nedok. prechádzať sa, prechodiť sa
-
prechádzka -y -dzok ž. chôdza, obyč. pomalá, na osvieženie: ísť na p-u, byť na p-e;
p. po parku; -
prechádzkový príd.: p-é tempo
-
prechladnúť -e -ú -dol dok. ochorieť následkom náhleho zníženia telesnej teploty, nachladnúť
-
nedok. prechládzať -a, prechladzovať
-
prechmat -u m.
1. nesprávne konanie, často úr., kt. niekoho poškodzuje: politický p.;
dopustiť sa p-u2. tel. zmena chmatu
-
prechod -u m.
1. pohyb z miesta na miesto, prechádzanie, prejdenie: p. cez rieku, cez ulicu;
ilegálny p. hraníc2. zmena jedného stavu na druhý: p. z tepla do zimy;
p. od malovýroby k veľkovýrobe3. medzistupeň spájajúci dva rozdielne javy: p. k informatizovanej spoločnosti
4. obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien, klimaktérium
5. správ. priechod: auto stojí na p-e, správ. ... na priechode;
-
prechodiť1 dok.
1. chodením stráviť istý čas: p. celý deň
2. chodením navštíviť, pochodiť: p. pol Európy
3. prečkať bez ležania, bez liečenia: p. chrípku
4. chodením utvoriť, vyšliapať, vychodiť: p. chodník v snehu
-
prechodne prísl. k 1
-
prechodník -a m. gram. neurč. slovesný tvar utvorený príponou -úc al. -iac a vyjadrujúci vo vete vedľ. dej;
-
prechodníkový príd.
-
prechodný príd.
1. trvajúci krátke obdobie, dočasný: p. stav, p-é bydlisko, p. jav
2. tvoriaci prechod: p-é obdobie medzi letom a jeseňou
3. gram. p-é sloveso s väzbou v predložkovom A (napr. stretnúť niekoho, vylúčiť niečo)
-
prechodový príd.
-
prechorieť -ie -ejú dok. hovor. ochorieť: deti nám p-li
-
prechovávať -a nedok.
1. tajne al. protizákonne ukrývať: p. vysielačku, hľadané osoby
-
nedok. prechvaľovať
-
prechýliť -i -ľ! dok. nachýliť, nakloniť: p. misku váh;
lingv. p-ené podstatné meno paralelná žen. podoba k muž. názvu utvorená príponou; -
nedok. prechyľovať
-
prečiarať -a, prečiarkať -a dok. čiarami viac ráz pretiahnuť, poprečiarkovať: p. slová, vety v rukopise
-
prečiarknuť -e -u -kol dok. urobiť čiaru cez niečo, preškrtnúť: p. slovo vo vete;
p-tý odsek; -
nedok. prečiarkovať
-
precibrenosť -i ž.
-
precibrený príd. expr. veľmi vycibrený: p-é umenie;
-
nedok. preciedzať -a
-
prečin -u m. kniž. previnenie, priestupok: dopustiť sa p-u;
práv. trestný čin ťažší ako priestupok a ľahší ako zločin -
preciózka -y -zok ž. kniž. afektovaná, výstredná žena
-
prečísliť dok. šport. slang. prevýšiť čo do počtu: domáci p-li obranu súpera
-
nedok. prečíslovávať -a
-
prečistiť -sť/-i! dok. zbaviť špiny, nečistoty; odstrániť nenáležité, zbytočné: p. osivo, perie, p. vinohrad;
pilulky na p-enie na prehnatie -
nedok. prečisťovať -uje, prečíšťať -a
// prečistiť sa zbaviť sa nečistoty, niečoho nenáležitého;
-
nedok. prečisťovať sa, prečíšťať sa
-
prečítať -a dok. čítaním absolvovať: p. list, knihu, noviny
-
precitať nedok. kniž.
1. prebúdzať sa (význ. 1): p. zo spánku, z mdlôb
2. vymaňovať sa z intenzívne prežívaného stavu: p. z bôľu;
-
precítene prísl.;
-
precítenosť -i ž.
-
precítený príd. preniknutý, naplnený citom: p. prednes básne;
-
precitlivene, precitliveno prísl.;
-
precitlivenosť -i ž.
-
precitlivený príd. priveľmi citlivý: p. pacient, p-á pokožka;
-
dok. precitnúť -e -ú -tol
-
nedok. preciťovať
-
precízne prísl.;
-
precíznosť -i ž.
-
precízny príd. kniž. presný (význ. 2, 4): p. mechanizmus;
p-a odpoveď; -
precizovať nedok. i dok. kniž. spresňovať, spresniť: p. stanovisko;
p-ná odpoveď -
prečkať dok. vyčkať do konca, dočkať sa konca niečoho: p. búrku, vojnu;
-
nedok. prečkávať -a
-
nedok. preclievať -a
-
precliť dok. vycliť: p. tovar;
-
prečnievať -a nedok. presahovať, prevyšovať (do výšky al. nabok): konáre p-li (cez) plot
-
prečo
I. zám. opyt. príslov.
1. expr. i prečože vyj. otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu: p. si to urobil? prečo(že) ta chceš ísť?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príčinnú, prívlastkovú: dobre vie, p. to nekúpil;
obáva sa, p. sa nehlásia;
vysvetlil dôvody, p. neprišiel3. používa sa ako vzťaž. výraz v spoj. so slovesom byť, mať a inf., kt. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: niet sa p. urážať, má p. žiť
4. expr. i prečože (v rečníckych otázkach) má vymedzovací význ.: prečo(že) by sa mal s tým trápiť?
II. prečo neskl. s.: večné detské p.
-
precvičiť dok.
1. cvičením (dôkladne) prebrať: p. učivo na seminári
2. podrobiť cvičeniu: p. svaly, telo;
-
nedok. precvičovať
-
precviknúť -e -ú -kol dok. hovor. predierkovať (klieštikmi ap.): p. cestovný lístok
-
pre predl. s A vyj.
1. príčinu, dôvod: nepricestoval p. chorobu;
nevidí p. tmu;
trestaný p. krádež;
nahnevať sa p. maličkosť2. zreteľ: typický p. Slovanov;
mať zmysel p. humor;
byť p. niekoho vzorom3. prospech: žiť p. deti, p. rodinu;
ubytovanie p. zamestnancov;
literatúra p. mládež4. (v ustálených prípadoch) účel, cieľ: chovať p. krásu, p. kožušinu;
potreby p. domácnosť;
poistiť p. prípad poškodenia;
umenie p. umenie samoúčelné; účel, cieľ sa pravidelne vyj. predložkou na: modely pre budúcu sezónu, správ. modely na budúcu sezónu5. väzbu pri slovesách a menách: nechať si p. seba, zašomrať p. seba, rozhodnúť sa p. prvý variant;
otázka p. odborníka -
preľaknúť -e -ú -kol dok. naľakať, nastrašiť: ach, ale si ma p-l!
// preľaknúť sa: veľmi som sa p-l
-
preľaknuto prísl.
-
preľaknutý príd. naľakaný, prestrašený, vystrašený: p. pohľad;
-
nedok. preľudňovať
-
preň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. pre;
pre neho -
preš -a/-u m. hovor. lis: p. na hrozno
-
prešaltovať dok. subšt. prepnúť (význ. 1): p. rýchlosť;
-
prešedivieť -ie -ejú dok. nadobudnúť miestami šedivé zafarbenie: vlasy mu p-li, p-ená hlava
-
prešetriť dok. dôkladne vyšetriť, preskúmať: p. prípad, údaje;
-
nedok. prešetrovať
-
prešibane, prešibano prísl.;
-
prešibanec -nca m. expr. prešibaný človek, prefíkanec, šibal, huncút
-
prešibanosť -i ž.
-
prešibaný príd. kt. sa vie vždy vynájsť, prefíkaný, prebitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: p. študent;
p-á tvár; -
prešiť -je -jú dok.
1. znova al. inak ušiť: p. šaty, kabát
2. stehmi (na lícovej strane) upraviť, preštepovať: p. prikrývku, golier;
-
prešívací príd. určený na prešívanie: p. stroj
-
nedok. prešívať -a: p-ný paplón, golier štepovaný
-
preškoda vetná prísl. expr. obyč. v spoj. škoda, p. vyj. zvýraznené poľutovanie, veľká škoda: škoda, p., že si neprišiel;
škoda, p. tých krásnych dní -
preškoliť -ľ! dok. hovor.
1. školením dať inú, novú špecializáciu; rekvalifikovať: p. zamestnancov
-
nedok. preškoľovať
-
preškriabať sa -e -u, preškrabať sa -e -ú dok. škriabaním, lezením sa dostať cez niečo, preliezť: p. sa cez plot, cez múr do susedovej záhrady
-
preškrtať dok. urobiť škrty, čiary cez niečo, povyčiarkovať: p. celé odseky;
-
nedok. preškrtávať -a
-
preškrtnúť -e -ú -tol dok. prečiarknuť: p. nevhodné slovo
-
prešľap -u m. šport. prekročenie vyznačenej čiary (napr. v ľahkej atletike)
-
nedok. prešľapovať
1. k prešliapnuť
2. robiť kroky na 1 mieste, prestupovať: od zimy p-l
● p. na mieste nevyvíjať sa, stagnovať
-
prešliapať -e -u dok. chôdzou, šliapaním utvoriť, vyšliapať: p. chodník;
-
nedok. prešliapavať -a
-
prešliapnuť -e -u -pol dok. urobiť krok cez niečo, prekročiť: p. čiaru;
šport. urobiť prešľap; -
prešmyčka -y -čiek ž. hádanka založená na premiestňovaní hlások
-
prešmyknúť sa -e -ú -kol dok. rýchlo, nebadane prejsť, prekĺznuť (sa): p. sa cez dvere
-
prešovať nedok. hovor. lisovať: p. hrozno
-
prešovňa -e ž. hovor. lisovňa
-
prešpekulovať dok. hovor.
1. špekulovaním, špekuláciami pokaziť al. stratiť: už si to príliš p-l;
p. celý majetok2. premyslieť (význ. 1): dobre vec p.
-
prešpikovať dok. poprestýkať (mäso) slaninou: p. sviečkovicu;
-
preštepovať [-št-] dok. štepovaním prešiť, ozdobiť: p. manžetu
-
nedok. preštikávať -a, preštikovať
-
preštiknúť -e -ú -kol dok.
1. štiknutím rozdeliť, preštipnúť: p. drôt
2. predierkovať mechanizmom: p. cestovný lístok;
-
preštipnúť -e -ú -pol dok. preštiknúť (význ. 1): p. klinec
-
preštudovať dok. štúdiom dôkladne preskúmať: p. literatúru, spisy
-
preštúrať -a, preštárať -a dok. expr. dôkladne prehľadať, poprezerať, prekutrať: p. celý dom
-
preštylizovať dok. znova al. inak zoštylizovať: p. úvod
-
prešuchnúť sa -e -ú -chol dok. expr. nebadane prejsť, prešmyknúť sa: žiak sa p-l okolo učiteľa