Význam slova "fúkať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 4 výsledkov (1 strana)
-
fúkať -a nedok.
1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a;
neos. f-a na mňa2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika;
vzal fujaru a f-l hral na nej3. hovor. siakať: f. do vreckovky
4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)
● vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho;
→ obracať sa, ako vietor f-a;
→ dúchať, f. s niekým do jedného vreca; -
fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej
-
fŕkať -a nedok.
1. striekať (význ. 1), špliechať, vystrekovať: voda f-a z vane
2. kropiť, prskať: f. chodník, f. sa voňavkou
3. prudko odletúvať: iskry, triesky f-jú
4. (obyč. o koňoch) hlasno a prudko odfukovať (nozdrami, nosom);
-
fúkač -a m. odborník zhotovujúci predmety fúkaním: f. skla