Význam slova "sklo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sklo -a skiel s.

1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: tabuľové, mliečne, bezpečnostné, olovnaté s.;
chem. vodné s. viskózna zelenkastá tekutina z kremičitanu sodného al. draselného

2. výrobok z tejto látky: odrazové, obalové, zväčšovacie s.

● byť čistý, hladký ako s. celkom;
expr. cez s. med lízať mať blízko niečo príjemné a nemôcť to využiť;

sklobetón -u m. tech. železobetónová kostra so sklenými dielcami;

sklobetónový príd.

sklolaminát -u m. laminát zo sklených vláken;

sklolaminátový príd.: s-é lyže

sklon -u m.

1. výškový rozdiel 2 bodov al. úrovní, spád: mierny s. svahu, s. krídel, múru

2. sklonenie: s. trupu, hlavy

3. tendencia, náklonnosť na niečo: s. k egoizmu

skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu;
s. šiju i pren. pokoriť sa

● nemať kde → hlavu s.;

sklonok -nku m. obyč. po predl. na, do, pred a i. koniec časového úseku: na s-u roka, storočia, zimy

sklonomer -a/-u L -e mn. -y m. odb. prístroj na meranie sklonu

skloňovanie -ia s. gram. tvorenie slovných tvarov pádovými príponami; súbor tvarov; deklinácia

skloňovať nedok. gram. meniť tvary slova pádovými príponami

// skloňovať sa priberať pádové prípony

sklopiť dok. obrátiť smerom dole: s. sedadlo;
s. zrak, oči (v rozpakoch) uhnúť pohľadom;

sklopný príd. sklápací: s-é sedadlo

sklovina -y -vín ž.

1. roztavené sklo: olovnatá s.

2. tuhé tkanivo na povrchu zubov: popraskaná s.

3. lesklá vrstva na povrchu keramiky

sklovito, sklovite prísl.;

sklovitosť -i ž.

sklovitý príd. podobný sklu: s. vzhľad, lesk;