Význam slova "duch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

duch -a D a L -ovi/-u V arch. -u mn. -ovia m. živ.

1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý d.;
zlý d. (mu to pošepol) diabol;
v zrúcaninách strašia d-ia strašidlá;
D. Svätý, Svätý D. v kresť. náb. 3. božská osoba;
hovor. na D-a na Turíce;
filoz., op. hmota

2. D a L -u/-ovi kniž. (vynikajúca) osobnosť: bol to štátnický d.;
veľkí d-ia ľudstva

● bibl. chudobný v d-u prostý;
expr. zmiznúť, stratiť sa ako d. nebadane odísť;
chodiť ako d. nečujne;
ani d-a niet, nevidieť nikoho;
hodina d-ov polnoc;

duch -a D a L -u A -a iba jedn. m. neživ.

1. myšlienková, duchovná sféra človeka, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.;
povedať si, zasmiať sa v d-u

2. duš. schopnosti, nadanie: rozvíjať si d-a;
byť obdarený d-m;
mať básnického d-a

3. duš. vlastnosti, založenie: byť čulého, rozvážneho, veselého d-a;
mať bojového d-a

4. duš. stav, nálada: zachovať si pokojného d-a, neklesať na d-u;
nestrácať d-a statočnosť, rozvahu ap.

5. A -a/duch celkový ráz, ovzdušie, atmosféra: d. doby;
v družstve panuje d. porozumenia;
pričiniť sa o priateľského d-a, o priateľský d.

● chodiť ako bez d-a bez záujmu;
kniž. chudobný d-m, na d-u duševne obmedzený;
byť d-om neprítomný myslieť na iné;
vypustiť d-a umrieť;
byť jedno telo a jeden d.;
zodpovedať d-u i litere (zákona ap.) úplne;
v zdravom tele zdravý d.;

duchaplne prísl.: d. sa prejaviť;

duchaplnosť -i ž.

duchaplný príd. prejavujúci bystrosť ducha, dôvtipný, dômyselný, op. bezduchý: d. človek, d-á odpoveď;

duchaprítomne prísl.: d. konať;

duchaprítomnosť -i ž.: (ne)stratiť d.

duchaprítomný príd. pohotovo reagujúci, pohotový, bystrý: d. muž, d-á poznámka;

dúchať -a nedok.

1. fúkať (zúženými) perami: d. do pahreby, do polievky

2. fúkať (význ. 1), fučať, duť, viať: vietor d-a

● d. s niekým do jedného vreca byť s ním spolčený;
expr. nebude dlho kašu d. a) prekážať b) žiť;

opak. dúchavať -a;

duchna -y -chien ž. hovor. perina: spať pod veľkou d-ou;

duchnisko -a -nísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

dok. dúchnuť -e -u -chol

duchovenstvo -a s. hromad. kňazi, duchovní, klérus: d. košickej diecézy

duchovne prísl.: d. sa aktivizovať;

duchovnosť -i ž.

II. duchovný m. kňaz

duchovný

I. príd.

1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou: d. rast, vývin duševný, op. telesný;
d-á kultúra, op. hmotná, materiálna;
d-é vlastníctvo výsledky vedy, patenty, vynálezy, objavy ap.

2. náboženský, op. svetský: d-á poézia;
d. stav kňazský

● cirk. d. otec, pastier kňaz;

veľduch -a mn. -ovia m. kniž. človek výnimočných duchovných hodnôt, génius: v. svetovej literatúry

záduch -u m. astma, dýchavičnosť: trpieť na z.;