Význam slova "rovno" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rovno

I. prísl.

1. bez ohnutia, neohnuto, priamo: stáť, sedieť, ležať r.

2. vzpriamene, kolmo: držať telo r., dym stúpa r. k oblohe

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy, vodorovne: polica visí r.

4. najkratšou cestou, bez okľúk ap.; priamo: dieťa beží r. k matke;
zo stanice šiel r. domov

5. bez odchýlenia sa, presne, priamo: mám r. 100 korún;
tehla mu spadla r. na hlavu;
trafiť r. do srdca

6. bez pretvárky, otvorene, úprimne: napísal jej r., že nepríde;
povedať niekomu niečo r. (do očí)

7. bez sprostredkovania, bezprostredne, priamo: pil víno r. z fľaše

II. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, priam: iron. r. teba som tu potreboval!

rovnobežka -y -žiek ž.

1. geom. rovnobežky priamky v rovine, kt. nemajú nijaký spoločný bod

2. geogr. myslená kružnica na zemskom povrchu rovnobežná s rovníkom;

rovnobežkový príd.

rovnobežne prísl.;

rovnobežník -a m. geom. štvoruholník, ktorého protiľahlé strany sú rovnobežné

rovnobežnosť -i ž.

rovnobežný príd. kt. prebieha v rovnakej vzdialenosti od istej čiary, plochy, paralelný: r-é čiary, r-é cesty;
geom. r-é roviny;

rovnocenne prísl.;

rovnocennosť -i ž.

rovnocenný príd. kt. má rovnakú cenu, hodnotu, platnosť ako niekto iný al. niečo iné: r. partner, r-é postavenie;

rovnodennosť -i ž. čas prechodu Slnka zo sev. polgule na juž. al. naopak: jarná, jesenná r.

rovnomenný príd. kt. má rovnaké, rovnako znejúce meno: hlavná postava v r-j hre

rovnomerne prísl.: r. schnúť, r. sa vyvíjať;

rovnomernosť -i ž.

rovnomerný príd. kt. má, zachováva rovnakú intenzitu, pravidelný: r-á teplota, r-á rýchlosť, r-é rozloženie síl, r-é plnenie úloh;

rovnopis -u m. odb. jedna z 2 al. viacerých rovnako znejúcich listín: r. protokolu

rovnoprávne prísl.;

rovnoprávnosť -i ž.: r. národov

rovnoprávny príd. kt. má rovné práva; na nich založený: r. občan, člen spoločnosti;
r-e postavenie, r-a dohoda;

rovnoramenný príd. kt. má rovnako dlhé ramená: geom. r. trojuholník

rovnorodo prísl.;

rovnorodosť -i ž.: r. prípadov

rovnorodý príd. ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti, homogénny, súrodý, op. rôznorodý: r. celok, r-á skupina;

rovnošata -y -šiat ž. uniforma: vojenská r., nosiť r-u

rovnosť -i ž. k 1 – 4, 6: r. ulice;
r. postavy;
r. dlážky;
r. bodov, hlasov;
r. ľudí (pred zákonom);
znamienko r-i naznačujúce rovnakú hodnotu, zn. =

rovnostársky príd.: r-e tendencie v odmeňovaní

rovnostárstvo -a s. publ. nevhodné uplatňovanie zásady rovnosti, obyč. v mzdovej politike: mzdové r., bojovať proti r-u;

rovnostranný príd. kt. má rovnako dlhé strany: geom. r. trojuholník

rovnováha -y -váh ž.

1. stav vyrovnanosti medzi rozlične pôsobiacimi silami: r. tela, udržať r-u na kladine

2. stav vyrovnanosti v pôsobení rozlič. činiteľov, vplyvov: politická, ekonomická, biologická r.

3. vnútorný pokoj, duš. vyrovnanosť: udržať si, stratiť psychickú r-u;
vyviesť niekoho z r-y;

rovnovážny príd.: r-a poloha predmetu;
r-e sily

rovnoznačne prísl.;

rovnoznačnosť -i ž.

rovnoznačný príd. kt. má rovnaký al. veľmi podobný význ., synonymný: r. výraz, r-é slová;

rovnozvučne prísl.: r. znieť;

rovnozvučnosť -i ž.

rovnozvučný príd. kt. má rovnakú hláskovú podobu, ale úplne odlišný, nesúvisiaci význam, homonymný: r-é slová;