Význam slova "ã ë iã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ružička -y -čiek ž. zdrob. k 1;

ružičkový príd.: r. kel

rybárčiť -i nedok. hovor. (zo záľuby, občas) chytať ryby: cez leto chodím r.

samopašiť, samopašiť sa nedok. robiť samopašné kúsky, pochabiť sa, vystrájať

samučký, samučičký, samunký, samulinký príd. expr. celkom sám, veľmi osamelý, opustený: sedieť s. sám

šči neskl. s. rus. kapustová polievka

sedliačiť -i nedok. hovor. pracovať ako sedliak (význ. 1): s-l ako predkovia, nechať s-enie

šička -y -čiek ž. žena, kt. šije, zošíva (obyč. v sériovej výr.)

šišak -a m. v min. druh voj. (kovovej) prikrývky hlavy;

šišato prísl.;

šišatosť -i ž.

šišatý príd. hovor. kt. má pretiahnutý, elipsovitý tvar: š-á hlava, lopta;

šiši neskl. príd. hovor. pejor. sprostý (význ. 1), hlúpy; pomätený: on je š.

šiška -y -šiek ž.

1. semenný plod ihličnatých stromov, šuška

2. vyprážaný múčnik z kysnutého cesta, pampúch;

šiškový príd.

šiť -je -jú nedok.

1. pomocou ihly a nite spájať kusy tkaniny, kože ap.: š. šaty, š. topánky;
š. na stroji;
š. na mieru;
lek. š. ranu zošívať

2. vykonávať krajčírsku prácu: š. pre celú rodinu, kurz šitia

3. hovor. dávať si zhotovovať oblečenie: š. v salóne

● š. horúcou ihlou robiť naponáhlo;
expr. (všetci) → čerti s ním š-ú;
š. s niekým byť niečím spojencom;
š. niečo na niekoho strojiť úklady;

skaličiť dok. expr. zmrzačiť, dokaličiť: s. človeka, s-ené telo;

skľúčiť -i dok. spôsobiť duš. ochabnutosť, zroniť: choroba ju s-la;

skočiť dok.

1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: s. do vody, do výšky, s. zo stromu

2. hovor. odísť (význ. 1), odskočiť si: s. (si) na pivo, po cigarety, do autoservisu

3. expr. prudkým pohybom sa dostať, vrhnúť sa: s. ku dverám, do autobusu, k telefónu;
slzy jej s-li do očí nahrnuli sa

4. zaútočiť, vrhnúť sa: s. na súpera

5. hovor. expr. chopiť sa (význ. 2), chytiť sa: s-li na našu ponuku

● s-l by zaňho aj do ohňa je mu veľmi oddaný;
s. niekomu do reči prerušiť ho v rozprávaní;
s-li si do → vlasov;

skončiť -nč/-i! dok.

1. dokončiť, zakončiť, zavŕšiť, op. začať: s. školu, prácu, službu, sezónu

2. urobiť koniec, prerušiť: s. s ohováraním;
s. so životom;
hovor. s tebou som s-l ďalej s tebou nehovorím

3. dostať sa do niečoho nepríjemného: s. na šibenici, v záchytke

4. docieliť istý výsledok: s. na 3. mieste, napokon s-l ako zástupca podniku

5. zomrieť: s. pod kolesami auta

// skončiť sa dostať sa na koniec, mať koniec, zavŕšiť sa, op. začať sa: zápas sa s-l, prednáška sa s-la

skrčiť dok.

1. krčením pritiahnuť (končatiny): s. ruky;
s-ené kolená

2. pokrčiť (význ. 1), skrkvať, zhúžvať: s. noviny;
s-ená košeľa

// skrčiť sa

1. krčením zaujať menej miesta, schúliť sa: s. sa v kúte

2. vytvoriť záhyby: čelo sa s-lo

skrížiť -i dok.

1. preložiť krížom cez seba: s. nohy, brvná, tehly

2. prekaziť niečo, zabrániť niečomu: s. cestu, s. plány, zámery

3. krížením vypestovať nový druh: s. raž a pšenicu

● s. zbrane stretnúť sa v boji

// skrížiť sa dok.

1. krížom sa vzájomne preniknúť, stretnúť sa: pohľady sa im s-li, blesky sa s-li

2. pomiešať sa (o dvoch štruktúrach): jazyky sa s-li

skrušiť dok. zbaviť síl, premôcť, zlomiť: s-la ju bieda, neistota;

skynožiť dok. expr. zničiť (význ. 1), zhubiť: s. majetok, s-ený dom

slúžiť -i nedok.

1. pracovať ako sluha (význ. 1) al. slúžka: s. u sedliaka, na majeri

2. pracovať v prospech niekoho, niečoho, pomáhať: verne s. veliteľovi, s. vlasti, dobrej veci;
s. vrchnosti prisluhovať

3. konať voj. službu: s-l u delostrelcov

4. byť v službe, mať službu (význ. 3, 4, 6): s-i ako dozorný;
s. v nemocnici, v pohotovostnej službe

5. dobre fungovať: nohy mu ešte s-ia;
auto nechce s.

6. byť užitočný, prospievať: čerstvý vzduch mu s-i

7. byť použ., mať úlohu, funkciu: pivnica s-la ako úkryt, spev s-i na rozveselenie

8. konať náb. obrady: s. omšu sláviť omšu, celebrovať;

smažiť nedok. pražiť (význ. 1, 3): s. mäso;
s-ená ryba vyprážaná

šmelináriť, šmelinárčiť -i nedok. hovor. pejor. zaoberať sa šmelinou: š. so šperkami, s cigaretami

snažiť sa nedok. chcieť docieliť, usilovať sa: s. sa vyriešiť úlohu, s. sa získať uznanie

snežiť nedok.

1. neos. (o snehu) padať z oblakov na zem: už týždeň s-í

2. prejavovať sa ako chyba telev. obrazu (šumom zosilňovača ap.): obrazovka s-í

sobášiť -i nedok. vykonávať sobášny obrad: s-l ich dekan farnosti, starosta

// sobášiť sa uzavierať manželstvo: kde ste sa s-li?

speňažiť dok. zameniť za peniaze, predať: s. produkty, s. objav;

splašiť dok.

1. naľakať, vystrašiť (do zdivenia): s. kone;
s. vtáky

2. hovor. expr. zaobstarať, zadovážiť: kde si to s-l?

// splašiť sa

1. zdivieť od ľaku: stádo sa s-lo

2. expr. stratiť rozvahu, pojašiť sa: žena sa po výstrele s-la

spolčiť sa -lč/-i! dok.

1. kniž. dať sa dovedna, spojiť sa (obyč. s tajným al. zlým zámerom): s. sa s nepriateľom, ochotne sa s-l s kýmkoľvek

2. práv. vytvoriť združenie, združiť sa;

spriečiť -i dok. postaviť priečne: s. brvná

// spriečiť sa

1. postaviť sa priečne, vzpriečiť sa: dosky sa s-li;
kľúč sa v zámke s-l zasekol;

2. vzoprieť sa (význ. 2), vzpriečiť sa: s. sa rodičom, rozkazu

3. spríkriť sa, sprotiviť sa, zbridiť sa: jedlo sa mu s-lo, s-lo sa mu poslúchať

spustošiť dok. pustošením zničiť: vojna s-la krajinu, požiar s-l horu;
s-ené mestá

stačiť bud. bude stačiť/postačí nedok. i dok.

1. vyhovovať, vyhovieť požiadavkám, byť dosť, postačovať, postačiť: toľko jedla, peňazí mu s-í, s-í mu málo

2. mať dosť sily, schopnosti, vládať, vystačiť: je starý, už na všetko nes-í;
mužstvo s-lo na vyspelého súpera

3. mať dosť času na niečo, stihnúť: ešte s-l odskočiť, do večera s-í navariť

4. nezost(áv)ať pozadu, ísť zarovno (v chôdzi, práci ap.): v behu mu s-í, s. mladším v robote

● beží, usiluje sa ap., čo mu sily s-ia veľmi

staručko, starunko, staruško, staručičko, starulinko prísl.

staručký, starunký, starušký, staručičký, starulinký príd. expr. veľmi starý: s-á matka;

sťažiť dok. urobiť ťažším, ťažkým (význ. 3), zhoršiť: s. pracovné podmienky;
s. niekomu život;

stenčiť -nč/-i! dok.

1. urobiť tenším, tenkým: s. vrstvu niečoho

2. expr. zmenšiť, zredukovať: výdavky s-li jeho úspory;

stíšiť -i dok.

1. urobiť tichším, tichým, stlmiť: s. hlas, rádio

2. zmierniť, stlmiť, oslabiť: s. bolesť (liekom), s. žiaľ

3. urobiť pomalším, spomaliť: s. krok;
auto v zákrute s-lo;
v stanici vlak s-l zmiernil rýchlosť;

stlačiť dok.

1. tlačením zovrieť, stisnúť: chytil pohár a s-l ho

2. tlakom zmenšiť (objem), zhustiť, postískať: s. plný kufor, s-ený vzduch, plyn

3. stisnúť (význ. 2): s. páku, kľučku, s. gombík (vo výťahu)

4. znížiť množstvo niečoho, zmenšiť: s. ceny, mzdy;

stľapčiť dok. expr. sploštiť: s. cesto

// stľapčiť sa: vlasy sa jej od čiapky s-li

stočiť dok.

1. skrútiť (význ. 1 – 3): s. drôt, s-ený pokrovec;
s. volant;
s. auto;

2. (o tekutine) odviesť do inej nádoby, preliať (hadičkou): s. víno do fliaš;

stolárčiť -rč/-i! nedok. hovor. robiť stolárske práce, byť stolárom

strašiť nedok.

1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier;
neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo

2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou);
expr. vo svete s-í terorizmus

3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad

● expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;

strážiť -i nedok. dávať pozor (, aby sa niečo nestalo, nestratilo ap.), byť na stráži, mať stráž; dozerať, ochraňovať: s. hranice;
pes s-i dom;
s. deti;
s-ené parkovisko;
poverili ho s-ením materiálu

● s. niekoho, niečo ako oko v hlave starostlivo;

strčiť dok.

1. sunutím vložiť, vopchať: s. si ruku do vrecka, s. si prst do úst;
hovor. s. hlavu do dverí nazrieť, vyzrieť

2. hovor. dať (do ruky), podať, vopchať: s-l jej do ruky kyticu, s-l mu balík, aby ho podržal

3. prudkým nárazom postrčiť, sotiť: s. niekoho z chodníka

4. úderom, nárazom zasiahnuť, sotiť, buchnúť, drgnúť: s-l doňho lakťom

5. hovor. expr. vynaložiť, vložiť (obyč. peniaze): do domu s-l veľké peniaze

6. hovor. expr. dostať niekam (obyč. násilím), umiestniť, vopchať: s-ia ho do väzenia

● expr.: všade musí nos s. je zvedavý;
s. niekoho do vrecka, do vačku prevýšiť ho;
môže si to s. za klobúk;

strpčiť -pč/-i! dok. urobiť trpkým, znepríjemniť: s-l mu život;

stužiť dok. spevniť, vystužiť: s. účes tužidlom;
s-ený (pokrmový) tuk upravený na vyšší st. topenia;

súložiť nedok. konať súlož

sušič -a m.

1. sušička: s. na bielizeň sušiak

2. prístroj na sušenie vlasov: s. vlasov

sušička -y -čiek ž. stroj na sušenie; pomôcka na sušenie; sušič: s. obilia, bielizne;
s. filmov

sušiť nedok.

1. (teplom) zbavovať vlhkosti, dávať schnúť: s. bielizeň, seno, huby

2. (o kvapkách ap.) odstraňovať vlhkosť z povrchu, osušovať: s. slzy, slnko s-í rosu

3. hovor. odkladať (význ. 1), nepoužívať: s. peniaze;
s. spisy nevybavovať;

sústružiť, sústruhovať nedok. obrábať na sústruhu, točovkovať, točiť: s. dielce

súťažiť nedok. zúčastňovať sa na súťaži; súperiť: s. o ceny;
s. o titul osobnosť roka;
štáty hospodársky s-ia

súžiť -i nedok. spôsobovať súženie, trápiť, sužovať: s-i ho choroba, bieda

// súžiť sa mať súženie, sužovať sa, trápiť sa: s. sa pre milého

svedčiť nedok.

1. vypovedať pred súdom, úradom (ako svedok): s. proti obžalovanému;
krivo s. vedome klamať

2. stávať sa dôkazom, ukazovať: jeho oči s-li o obdive, výsledky s-ia proti nemu;
všetko s-í o tom, že ... nasvedčuje

3. zastaráv. súhlasiť, prisviedčať: aj s-l, aj nesúhlasil

4. svedčať: šaty jej s-li;
neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší

● kto mlčí, ten s-í;

svieži príd.

1. plný energie, na vzhľad mladistvý, čulý, čerstvý: cíti sa (telesne, duševne) s.;
s-a pleť

2. pôsobiaci príjemne, osviežujúci, čerstvý: s. vetrík, s-e ráno, s-a vôňa

3. čerstvý (význ. 1): s-a zelenina, s-e sily;

tajomníčiť -i nedok. hovor. vykonávať funkciu tajomníka: t. na okresnom úrade

ťažiť¹ nedok.

1. dobývať rudu al. iné nerasty a suroviny: ť. uhlie, ropu, drevo

2. využívať pre seba, koristiť: ť. z vojny;
ť. zo situácie, z pomerov

ťažiť² nedok.

1. zaťažovať (svojou hmotnosťou): ťažiace vrstvy snehu

2. doliehať (význ. 2), tiesniť: ť-í ho svedomie, pocit viny;
nič ma neť-í

ťažiť sa neos. nedok. nechcieť sa, leniť sa: ť-í sa mu vstať;
nech sa ti neť-í prísť! výzva, povzbudenie

tenčiť sa nedok.

1. stávať sa tenším, stenčovať sa, tenknúť: ľad sa t-í

2. expr. strácať sa, zmenšovať sa: zásoby sa t-ia

tesárčiť -i nedok. vykonávať tesárske remeslo: t. na stavbe

tešiť nedok.

1. spôsobovať radosť: robota ho t-la;
už ma nič net-í výraz rezignácie

2. potešovať, utešovať: t. chorého

● t-í ma, veľmi ma t-í zdvorilostná formula (pri zoznamovaní ap.);

tíšiť -i nedok.

1. robiť pokojným, utišovať, upokojovať, chlácholiť: t. plačúce dieťa

2. zmierňovať: t. bolesť

tlačiť nedok.

1. tlakom pôsobiť na niečo, vyvíjať tlak: t. na pedál, para t-í na steny valca;
t. ceruzkou;
t. pri pôrode;
t. koleno k brade;
t. kapustu (do suda)

2. tlakom posúvať, tisnúť, tískať: t. vozík, fúrik, t. auto (do kopca), t. kameň pred sebou;

3. tlakom pôsobiť bolesť: topánky ho t-ia omínajú, tískajú;
t-í ho žalúdok

4. trápiť, súžiť, skľučovať: t-í ho pocit viny

5. hovor. vyvíjať nátlak, naliehať: t. (na) niekoho, aby ... , t. na veriteľa

6. rozmnožovať, sprostredkúvať tlačou: t. knihy, noviny, plagáty, bankovky

7. nanášať (na tkaninu) farebné vzorky: t. plátno, šatovku

● každý → vie, kde ho topánka t-í;
t. niekoho k → múru;
t-í ho → mora

// tlačiť sa

1. tlakom si vynucovať priestor, tisnúť sa, tískať sa: t. sa do autobusu, t. sa k východu

2. mať nedostatok priestoru, tisnúť sa, tiesniť sa: t. sa v malom byte

3. tlakom sa dostávať tesne k niekomu, niečomu: chlapec sa t-í k otcovi;
t. sa k zemi

● t. sa do → popredia;
t. sa do pera byť aktuálny

tlmočiť nedok.

1. prekladať (ústny) jazykový prejav do iného jazyka: t. z angličtiny do slovenčiny, t. na konferencii

2. i dok. oznamovať, oznámiť v mene niekoho: t. pozdrav, blahoželanie, odkaz, t. niečí názor;
t. vôľu národa vyjadrovať, vyjadriť

točiť nedok.

1. krútiť (význ. 1), otáčať: t. koleso, t. kľukou;
včel. t. med vytáčať

2. zhotovovať na točovke al. na hrnčiarskom kruhu

3. hovor. nakrúcať (význ. 2), natáčať: t. film, t. na Kolibe

4. nalievať (význ. 2), čapovať: t. víno, pivo

● expr. t. s niekým ovládať ho

// točiť sa krútiť sa (význ. 1 – 4): Zem sa t-í;
cesta sa t-í napravo;
t. sa okolo sporáka;
reč sa t-la okolo výletu

● t-í sa mu → hlava;
svet, všetko sa s ním t-í má závrat;
(ne)vedieť, ako sa → svet t-í

trochárčiť, trocháriť -i nedok. hovor.

1. expr. žiť ako trochár, živoriť

2. pejor. byť úzkostlivý, nie dosť veľkorysý pri vydávaní peňazí

trošička, trošíčka, trošinka, trošilinka, trošičku, trošíčku, trošinku, trošilinku čísl. zákl. neurč. al. prísl. expr. trocha, trochu, troška, trošku: (aspoň) t. viac;
t. si oddýchnuť

tŕžiť -i nedok. získavať (peniaze) predajom tovaru: t. peniaze;
dobre, slabo t.

tušiť nedok. mať tušenie; pociťovať: t. nebezpečenstvo;
t-l, že čosi nie je v poriadku;
net-l, čo ho čaká;

tužiť nedok. robiť tuhým, tuhším, stužovať: t. textílie, t. vlasy

túžiť -i nedok. pociťovať túžbu: t. za milým, t. po slobode, po šťastí;
t-l zveriť sa otcovi so všetkým;

týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže

ubezpečiť dok. utvrdiť, uistiť: u. niekoho o pravdivosti svojich slov;
u-l ho, že sa vec vyrieši;

ublížiť -i dok. spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu: u. niekomu na zdraví, na cti;
nedvíhaj to, u-š si!

● ani kuraťu, muche neu-i je dobrák;

učičíkať -a dok. expr.

1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa

2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi

učiť nedok.

1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať

2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu

3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor

4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
u. matematiku, u. denne 4 hodiny

5. hlásať, šíriť myšlienky: humanizmus učí úcte k človeku;

udlabčiť, udlapčiť dok. expr. udupať, utlačiť, ubiť: u. sneh;
u-ená hlina, zem

uhniličiť sa, uhniličkať sa dok. (o istom druhu hrušiek) zmeniť sa na hniličku: u-ené, u-ané hrušky

uhorčička -y -čiek ž. zdrob.

uhriančiť -i -nč/-i! dok. hovor. (prudko) opiecť: u. chlieb

ukončiť -nč/-i! dok. dokončiť, dovŕšiť, zakončiť, skončiť: u-ené vzdelanie;
u. diskusiu;

uľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu

2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom;
pocítiť u-enie;

uložiť dok.

1. položiť na miesto, odložiť; schovať: u. bielizeň do skrine, u. cennosti, listiny do trezoru

2. položiť v istom poriadku, usporiadať, poukladať: u. si svoje veci, u. drevo, tehly;
u-enie zemských vrstiev poloha;
u-enie ložiska spôsob umiestnenia

3. dať, odložiť (do banky): u. si peniaze na knižku

4. inform. previesť informáciu z operačnej pamäte na pamäťové médium

5. položiť na lôžko: u. deti, chorého do postele

6. nariadiť, prikázať, naložiť: u. niekomu za úlohu pripraviť návrh;
u. trest, pokutu;

umučiť dok.

1. mučením pripraviť o život: u. vzbúrencov, u-ení väzni koncentračného tábora

2. expr. utrápiť: u-í ma svojimi rečami

unožiť dok. tel. napnutou nohou urobiť pohyb nabok;

upažiť dok. tel. vystreté ruky dať do vodorovnej polohy bokom

upelešiť sa dok. (o zvieratách) ľahnúť si (význ. 1), uložiť sa: mláďatá u-ené okolo matky;

upražiť dok. pražením upraviť, pripraviť: u. vajíčka na slanine;
u. kávu, mandle;
odb. u. rudu

// upražiť sa pražením získať žiadanú podobu: cibuľa sa u-la nahnedo

uráčiť sa -i dok. obyč. iron. blahosklonne, láskavo sa pre niečo rozhodnúť: neos. u-lo sa mu prísť

určiť urč/-i! dok.

1. vopred rozhodnúť o niečom al. o niekom, urobiť záver: u. ceny, poradie, u. termín odchodu;
u. zostavu mužstva;
u. veliteľov, vedúcich skupín ustanoviť

2. zamerať na istý cieľ: film je u-ený mládeži;
zrno u-ené na siatie

3. uvažovaním, skúmaním zistiť: u. počet, polohu niečoho, u. krvnú skupinu, u. svetové strany;
odb.: u. rastlinu, živočícha;
trojuholník je jednoznačne u-ený troma stranami;

úročiť nedok. peňaž. úrokovať (význ. 1): ú. kapitál;
ú-enie vkladov

usalašiť sa dok. expr. pohodlne si sadnúť, rozložiť sa, usadiť sa: u. sa vo foteli;
u. sa na noc uložiť sa, ubytovať sa;

ušiť -je -jú dok. šitím zhotoviť: dať si u. šaty;
dobre, zle u-tý oblek

● to je naňho ako u-té to ho vystihuje

uskočiť dok. odskočiť (význ. 1): u. nabok;

usmažiť dok. upražiť: u. cibuľu, huby

// usmažiť sa: expr. u. sa na slnku veľmi sa opáliť

ustrážiť -i dok. strážením ochrániť al. obmedziť v konaní, ustriehnuť: nezbedné deti sa dajú ťažko u.

usušiť dok.

1. (sušením) zbaviť vlhkosti; dať schnúť: u. premočené šaty, u. si vlasy fénom;
u. huby

2. odstrániť (z povrchu) vlhkosť, osušiť: vietor u-í cesty;
u. si slzy

// usušiť sa

1. stať sa suchým, uschnúť: bielizeň sa na slnku chytro u-í

2. osušiť si zvlhnuté šaty, vlasy ap.: u-li sme sa pri peci

usúžiť -i dok. usužovať

// usúžiť sa usužovať sa

usvedčiť -dč/-i! dok. dokázať vinu: u-li ho z klamstva;
u-ený z trestného činu;

utešiť dok. poskytnúť útechu, potešiť, upokojiť: u. chorého;
slová sústrasti u-ia;

utíšiť -i dok.

1. upokojiť, uchlácholiť: u. plačúce dieťa, u. pobúrenú verejnosť, u. vlastné svedomie

2. spôsobiť skončenie niečoho, zamedziť, zastaviť; zmierniť: u. vravu, hádku, u. hlad;
liek na u-enie bolesti;

utlačiť dok.

1. pritlačiť (význ. 1), popritláčať: dobre u. zem okolo priesad

2. utisnúť (význ. 1): ledva u-í naložený vozík (do kopca);

útočiť nedok.

1. uskutočňovať voj. útok: ú. na predné pozície

2. napadať (fyzicky, v tlači ap.): dravec začal ú.;
ú. na protivníka nevyberanými výrazmi;

utŕžiť -i dok.

1. získať predajom: u. peniaze (za ovocie);
u-ená suma

2. expr. byť postihnutý, dostať: u. bitku, hanbu, posmech

utužiť dok. upevniť (význ. 1), posilniť: u. priateľstvo, bratské zväzky;
u. si zdravie;

uvážiť -i dok. vziať do úvahy; rozvážiť, premyslieť: u. dôvody;
rozhodnúť sa po dôkladnom u-ení;
konať bez u-nia bez rozvahy;
uváž, to nie je pre teba uznaj;
dobre u-ený postup

uveličiť sa dok. nadchnúť sa, oduševniť sa: u-enie nad krásou okolia

uvláčiť -i dok.

1. vláčením usmrtiť: u-ený koňmi

2. expr. zašpiniť, zavláčiť: u. si kabát

// uvláčiť sa expr. zašpiniť sa, zavláčiť sa

užiť -je -jú dok.

1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup

2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu;
u. si v živote svoje;
u. života, sveta

3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce;
cez prázdniny si u-li slnka, vody

4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú;
dosť sa u-li cez dovolenku;

úžiť -i nedok. zužovať (význ. 1): ú. sukňu

// úžiť sa: chodník sa ú-i

vaši m. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia

vážiť -i nedok.

1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach;
dobre, zle v. (v obchode);
v. sa každý deň

2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i

3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?

4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo

5. zastar. čerpať, naberať (vodu zo studne);

vďačiť nedok. byť vďačný, ďakovať: rodičom v-í za výchovu;
za to môže v. svojej húževnatosti

vdrobčiť dok. drobčiac vojsť: za matkou v-ia dnu aj deti

venčiť¹ -nč/-i! nedok.

1. ozdobovať vencom: v-enie mladuchy

2. kniž. obklopovať, vrúbiť: dedinu zo všetkých strán v-ia hory