Význam slova "vzduch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vzduch -u m.

1. zmes kyslíka, dusíka a i. plynných častí obklopujúca Zem a nevyhnutná pre živé organizmy, povetrie: svieži, studený v., teplota, tlak v-u, nabrať v. do pľúc, vznášať sa vo v-u;
v. je čistý i fraz. nebezpečenstvo nehrozí

2. vonkajší priestor, príroda, ovzdušie: ísť na v., pohyb na čerstvom v-u;
vyletieť do v-u vybuchnúť, explodovať

● → lapať v.;
to je preňho v. nevšíma si to;
niečo → visí vo v-u;

vzducholoď -e ž. lietadlo naplnené plynom

vzduchoprázdno -a s. vákuum

● pohybovať sa, žiť vo v-e byť odtrhnutý od života

vzduchoprázdny príd. kt. je bez vzduchu; kt. má veľmi zriedený vzduch: v. priestor vákuum, vzduchoprázdno

vzduchotechnický príd.: v-é skúšky

vzduchotechnika -y ž. odb. tech. úprava a doprava vzduchu na rozlič. ciele; príslušný tech. odbor;

vzduchotesne prísl.: v. uzavretý;

vzduchotesnosť -i ž.

vzduchotesný príd. neprepúšťajúci vzduch: v-á kabína;

vzduchovka -y -viek ž. puška, z kt. sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom

vzduchový príd. k 1: v. prúd, v-á vlna;
odb. v-á brzda pneumatická;
v. vankúš vrstva prúdiaceho vzduchu (umožňujúca napr. pohyb vznášadla)