Význam slova "koniec" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

koniec -nca m.

1. posledná, krajná časť niečoho; takéto miesto; zakončenie, kraj, op. začiatok: k. dediny, k. citátu;
spojiť k-e drôtu, pri k-i zúžený;
k-e plachty rohy

2. posledná fáza niečoho, op. začiatok: k. roka, na k-i leta, k. prestávky, blížiť sa ku k-u;
mať dobrý k. výsledok

3. smrť, zánik: chorý dodýchal, nastal k.

● → palica má dva k-e;
hore k-om zvislo, kolmo;
chytiť, držať niečo za → správny k.;
ísť na vec z → opačného k-a;
nevie, z ktorého k-a začať ako, odkiaľ;
ťahať za kratší k. byť v nevýhode;
zohnutý, skrčený vo dva k-e veľmi zhrbený;
na k-i bič plieska koniec je rozhodujúci;
od začiatku do k-a stále;
to nemá k-a-kraja, to neberie k-a je to pridlhé, trvá to pridlho;
už je k. (všetkému) všetko je stratené;
byť v k-och bezradný;
to by bol môj k. to by som nezniesol;

koniec koncov, koniec koncom čast. napokon, nakoniec, konečne: žijeme k. k. iba raz