Význam slova "voj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 20 výsledkov (1 strana)

  • voj -a m. časť voj. oddielu: bočný, zadný v.

  • vojačik -a mn. -ovia m. zdrob.

    1. expr. k 1

    2. det. hračka: cínový v.

  • vojačka -y -čiek ž.;

  • vojak -a mn. -ci m.

    1. príslušník armády, op. civil: vyslúžený v., frontový v., v. z povolania, odobrali ho za v-a;
    hrob Neznámeho v-a;
    expr. (ide) ako v. vzpriamene

    2. voj. osoba bez hodnosti;

  • vojenčina -y ž. zákl. voj. služba: ísť na v-u, odslúžiť si v-u

  • vojenčiť nedok. hovor. vykonávať zákl. voj. službu

  • vojensko-politický príd. týkajúci sa vojenských a politických otázok: v. blok, v-é rozhodnutie

  • vojenský príd. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojakmi, s vojnou: v-á jednotka, v-é veliteľstvo;
    v-á hodnosť, služba, uniforma, v-á disciplína;
    v-á intervencia;

    vojensky prísl.: v. obsadiť;
    po v. pozdraviť

  • vojna -y -jen ž.

    1. ozbrojený boj armád: svetová, občianska v., nukleárna v.;
    prvá, druhá svetová v.;
    hist. → tridsaťročná v.;
    vypovedať v-u, vypukla v.

    2. hovor. vojenčina: odslúžiť si v-u

    3. boj (nevoj. prostriedkami); spor, hádka: domáca v.;
    publ. psychologická v. s psychologickými prostriedkami;
    studená v. konfrontačná politika medzi záp. krajinami a krajinami patriacimi do oblasti vplyvu býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1946 – 1989 bez priameho vojnového konfliktu

    → papierová v.;
    kto sa dá na v-u, musí → bojovať;

  • vojnovo prísl.

  • vojnový príd. k 1: v. stav;
    v. konflikt, v-á korisť, v. hrdina;
    v. film

    byť s niekým na v-ej nohe mať spor; neznášať sa;

  • vojsko -a vojsk s. hromad.

    1. armáda (význ. 1), vojaci: stále v., nepriateľské v.

    2. voj. jednotky podľa druhu zbraní ap.: tankové v., zoskupenie vojsk;

  • vojskový príd. k 2

  • vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

    1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra: v. do obchodu, do dverí, auto v-lo do garáže, v. niekde po prstoch, hrmotne

    2. obyč. tlakom, silou vniknúť; takto zasiahnuť: klinec v-l do steny, hrot v-l do kosti

    3. stať sa obsahom niečoho, začať pôsobiť, preniknúť, dostať sa: nákaza v-la do krvi;
    kniž. v. do vedomia, do života;
    zákon v-l do platnosti vstúpil, začal platiť

    4. (o stavoch, citoch ap.) ovládnuť (význ. 4), zmocniť sa niekoho: v-la doňho zlosť, kŕč mu v-l do nohy

    5. zmestiť sa: všetko (ne)v-e do kufra

    v. do dejín, do histórie presláviť sa;
    niečo mu v-lo do hlavy namyslel si niečo;
    expr.: v-li doňho všetci čerti veľmi sa nahneval;
    v-li si do vlasov začali sa biť, hádať;
    ani (toľko) čo by za necht v-lo vôbec nič;

  • vojvoda -u mn. -ovia m. príslušník vys. šľachty;

  • vojvodca -u mn. -ovia m. v min. (slávny) voj. veliteľ;

  • vojvodcovský príd.: v-é schopnosti

  • vojvodkyňa -e -kýň ž.

  • vojvodstvo -a -tiev s. územnosprávna jednotka v Poľsku

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV