Význam slova "voj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

voj -a m. časť voj. oddielu: bočný, zadný v.

vojačik -a mn. -ovia m. zdrob.

1. expr. k 1

2. det. hračka: cínový v.

vojačka -y -čiek ž.;

vojak -a mn. -ci m.

1. príslušník armády, op. civil: vyslúžený v., frontový v., v. z povolania, odobrali ho za v-a;
hrob Neznámeho v-a;
expr. (ide) ako v. vzpriamene

2. voj. osoba bez hodnosti;

vojenčina -y ž. zákl. voj. služba: ísť na v-u, odslúžiť si v-u

vojenčiť nedok. hovor. vykonávať zákl. voj. službu

vojensko-politický príd. týkajúci sa vojenských a politických otázok: v. blok, v-é rozhodnutie

vojenský príd. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojakmi, s vojnou: v-á jednotka, v-é veliteľstvo;
v-á hodnosť, služba, uniforma, v-á disciplína;
v-á intervencia;

vojensky prísl.: v. obsadiť;
po v. pozdraviť

vojna -y -jen ž.

1. ozbrojený boj armád: svetová, občianska v., nukleárna v.;
prvá, druhá svetová v.;
hist. → tridsaťročná v.;
vypovedať v-u, vypukla v.

2. hovor. vojenčina: odslúžiť si v-u

3. boj (nevoj. prostriedkami); spor, hádka: domáca v.;
publ. psychologická v. s psychologickými prostriedkami;
studená v. konfrontačná politika medzi záp. krajinami a krajinami patriacimi do oblasti vplyvu býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1946 – 1989 bez priameho vojnového konfliktu

● → papierová v.;
kto sa dá na v-u, musí → bojovať;

vojnovo prísl.

vojnový príd. k 1: v. stav;
v. konflikt, v-á korisť, v. hrdina;
v. film

● byť s niekým na v-ej nohe mať spor; neznášať sa;

vojsko -a vojsk s. hromad.

1. armáda (význ. 1), vojaci: stále v., nepriateľské v.

2. voj. jednotky podľa druhu zbraní ap.: tankové v., zoskupenie vojsk;

vojskový príd. k 2

vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra: v. do obchodu, do dverí, auto v-lo do garáže, v. niekde po prstoch, hrmotne

2. obyč. tlakom, silou vniknúť; takto zasiahnuť: klinec v-l do steny, hrot v-l do kosti

3. stať sa obsahom niečoho, začať pôsobiť, preniknúť, dostať sa: nákaza v-la do krvi;
kniž. v. do vedomia, do života;
zákon v-l do platnosti vstúpil, začal platiť

4. (o stavoch, citoch ap.) ovládnuť (význ. 4), zmocniť sa niekoho: v-la doňho zlosť, kŕč mu v-l do nohy

5. zmestiť sa: všetko (ne)v-e do kufra

● v. do dejín, do histórie presláviť sa;
niečo mu v-lo do hlavy namyslel si niečo;
expr.: v-li doňho všetci čerti veľmi sa nahneval;
v-li si do vlasov začali sa biť, hádať;
ani (toľko) čo by za necht v-lo vôbec nič;

vojvoda -u mn. -ovia m. príslušník vys. šľachty;

vojvodca -u mn. -ovia m. v min. (slávny) voj. veliteľ;

vojvodcovský príd.: v-é schopnosti

vojvodkyňa -e -kýň ž.

vojvodstvo -a -tiev s. územnosprávna jednotka v Poľsku

vývoj -a m.

1. vývin (význ. 1, 2): politický, hospodársky v., organizmus vo v-i

2. výr. oblasť, v kt. sa navrhujú, konštruujú a overujú nové výrobky a postupy: pracovať vo v-i;

vývojár -a m. pracovník z oblasti vývoja (význ. 2);

vývojárka -y -rok ž.

závoj -a m. splývajúca obyč. priesvitná látka zahaľujúca tvár, plecia ženy: svadobný z., smútočný z.;

závojček -a m. zdrob.