Význam slova "slabo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

slabo prísl.: s. zakašlať, vzdychnúť, s. platiť;
s. svietiť, spievať;
obchod ide s.;

slabobelasý príd. svetlomodrý, svetlobelasý, bledomodrý

slaboch -a mn. -si m. nerozhodný človek so slabou vôľou: nie je zlý, len veľký s.;

slabomyseľne prísl.;

slabomyseľnosť -i ž.

slabomyseľný príd. majúci málo duš. schopností, duševne menejcenný;

slaboprúdar -a m. hovor. kto pracuje v odbore slaboprúdovej elektrotechniky; kto študuje tento odbor;

slaboprúdarka -y -riek ž.;

slaboprúdarský príd.

slaboprúdový príd. elektrotech.: s-á elektrotechnika používajúca elektr. prúd s nízkym napätím

slaboška -y -šiek ž.;

slabošský príd.: s-á povaha, s-é konanie;

slabošsky prísl.: správať sa s.;

slabošstvo -a s.

slabosť -i ž.

1. k slabý: telesná, duševná s.

2. slabá stránka: fajčenie je moja s.;

slabôstka -y -tok ž. zdrob. expr. slabosť (význ. 2)

slabota -y -bôt ž.

1. telesná slabosť: zachvátila ju s., znak s-y

2. expr. niečo slabé, nevyhovujúce: ten román je s.

slabozrakosť -i ž.

slabozraký príd. majúci slabý zrak;