Význam slova "mu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva krava

mučenica -e -níc ž.;

mučenícky príd.: m-a smrť;

mučeníctvo -a s. mučenícka smrť;

mučeník -a mn. -ci m. kto je umučený za vieru al. nejakú ideu, martýr: kresťanskí m-i, m. revolúcie;

mucha -y múch ž. dotieravý dvojkrídly hmyz, zool. Musca: m. bzučí, štípe;
chytať m-y

● slabý, dotieravý ako m.;
ožiť ako m. na jar stať sa živým, čulým;
padali ako m-y;
ani m-e neublíži je dobrý;
→ jedným úderom zabiť dve m-y;
expr. m. mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť;
mať m-y (v hlave) mať vrtochy;
vie, od čoho m-y dochnú, kapú a) je labužník b) dobre pozná výhody;

mucholapka -y -piek ž. lepkavý papierový pás na lapanie múch

muchotrávka -y -vok ž.

1. huba s veľkým klobúkom rozlič. farieb a prstencom, bot. Amanita

2. jedovatý druh tejto huby s červeným klobúkom a bielymi bodkami, bot. m. červená Amanita muscaria

mučiareň -rne ž. miestnosť na mučenie: stredoveká m., m-e gestapa

mučidlo -a -diel s. nástroj na mučenie

mučiť nedok.

1. spôsobovať bolesti ubližovaním na tele, týrať, trýzniť: m. väzňa, m. hladom niekoho

2. expr. sužovať, zožierať, trápiť, moriť: m-í ho neistota

// mučiť sa expr. trápiť sa, trpieť, sužovať sa, súžiť sa: m. sa pochybnosťami

mučiteľ -a mn. -ia m. kto mučí niekoho, trýzniteľ;

mučiteľka -y -liek ž.

mučivo prísl.

mučivý príd. spôsobujúci teles. al. duš. muky, trýznivý: m. hlad, m. sen, žiaľ, m-á neistota;

múčka -y -čok ž.

1. prášková hmota podobná múke: zemiaková, rybacia m., kŕmna m.;
Thomasova m. umelé hnojivo

2. zdrob. expr. k múka

múčnatka -y -tiek ž. huba cudzopasiaca na listoch rastlín; choroba spôsobená touto hubou

múčnatý príd.

1. pripomínajúci múku: m-é ovocie

2. obsahujúci múku: m-é zrno

múčnik -a m. jedlo z múky: po obede podávať m.

MUDr. skr. medicinae universae doctor (akademický titul doktor všeobecného lekárstva pís. pred menom)

mudráčka -y -čok ž.;

mudrácky príd. i prísl.;

mudráctvo -a -tiev s. mudrovanie

mudrák -a mn. -ci m. expr. kto rád mudruje, mudrlant: dedinskí m-i;

mudrc -a m.

1. veľmi múdry človek, filozof: starovekí m-i;
rozprávať ako m.

2. expr., obyč. iron. mudrák, mudrlant: voľačo už len vymysli, ty m.!

múdrieť -ie -ejú nedok. stávať sa múdrejším, múdrym: rokmi m-l

mudrlant -a m. expr. mudrák;

mudrlantka -y -tiek ž.;

mudrlantský príd.;

mudrlantstvo -a -tiev s. mudrovanie

múdro prísl.: m. odpovedať;

múdrosť -i ž.

1. vlastnosť múdreho: m. rodičov;
→ zuby m-i

2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.;
iron. nechaj si svoje m-i!

● expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený

mudrovať nedok. často iron. hĺbať, premýšľať (obyč. samoúčelne, jalovo): m. o živote;
prázdne m-nie

múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach;
op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba;
m-a rada, reč, m. postoj

● m. ako Šalamún veľmi;
nie som z toho m. nerozumiem tomu;
m-ejší ustúpi;
ráno je m-ejšie ako večer;

mudžahíd -a m. národnooslobodzovací bojovník v moslimských krajinách

muflón -a mn. N a A -y m. divá ovca so zatočenými rohmi, zool. Ovis musimon;

mufloní príd.: m-ia zver

muflónica -e -nic ž. samica muflóna;

muk cit. iba v spoj. ani m.! vyj. výzvu na zachovanie ticha al. mlčanlivosti: čuš, ani m.! o tom doma ani m.!

muka -y múk ž. obyč. mn. veľká duš. al. teles. bolesť, trýzeň, utrpenie, trápenie: prežívať smrteľné m-y;
m-y sklamania;
bola to preňho m.

múka -y múk ž. jemne pomleté obilné zrná použ. na prípravu chleba, pečiva ap.: pšeničná m., hladká, hrubá, výberová m., posypať plech m-ou;

muknúť -e -ú -kol dok. expr. (obyč. v zápore) ozvať sa: nikto ani nem-l;
ani o tom nem-i! neopovážiť sa (ani) m.

múkový, múčny príd.: m-é, m-ne vrece;
m-ne jedlo z múky;

mukyňa -e -kýň ž. listnatý strom s drobnými červenými plodmi, bot. jarabina m. Sorbus aria

mul¹ -a mn. N a A -y m. kríženec kobyly a osla

● expr. drieť ako m. ťažko a bez oddychu

mul² -u m. biela riedka tkanina obyč. použ. v zdravotníctve; gáza;

múľ -u m. kal: koryto rieky zanesené m-m

mula -y múl ž. mulica

mulat -a m. miešanec belocha a černocha;

mulatka -y -tiek ž.

mulatovať nedok. hovor. zastaráv. al. expr. zabávať sa: m. do rána

mulica -e -líc ž. kríženec oslice a koňa

● expr.: robiť ako m. ťažko a bez oddychu;
zaťatý ako m. veľmi

mulový príd.: m-é vrece

multikára -y ž. viacúčelové motor. vozidlo s malým motorom (použ. napr. na vnútropodnikovú prepravu)

multikultúra -y -túr ž. súbor kultúr viacerých etnických spoločenstiev žijúcich na spoločnom území;

multikultúrne prísl.

multikultúrny príd.: m-e USA;

multilaterálny príd. publ. mnohostranný (význ. 2): m-a dohoda

multimediálny príd.: m-e systémy;
m-a komunikácia

multimédium -ia obyč. mn. multimédiá -ií s. elektronické médiá na prenášanie informácií (textu, obrazu, zvuku, grafiky); audiovizuálna technika riadená počítačom;

multimilionár -a m. mnohonásobný milionár

multinacionálny príd.

1. mnohonárodný: m. štát

2. medzinárodný, nadnárodný: m-e monopoly

multiprocesor -a m. inform. počítačový systém obsahujúci dva al. viacero procesorov so spoločnou pamäťou;

multiprocesorový príd.: m. počítačový systém

multiservis -u m. podnik poskytujúci mnohoraké služby;

multiservisný príd.

multivitamín -u m. výrobok obsahujúci najdôležitejšie vitamíny pre človeka;

multivitamínový príd.: m-é tabletky

mumák -a mn. -ci m. pejor. hlupák, trpák, chumaj (v nadávkach)

múmia -ie ž. mŕtvola konzervovaná obyč. balzamom: egyptská m.

● chodí, sedí ap. ako m. meravo, bez slova

mumifikovať nedok. i dok. konzervovaním (u)chrániť mŕtvolu pred rozkladom

// mumifikovať sa chorobne vysychať, vyschnúť: m-ný plod;
rana sa m-je

mumlať -e -ú nedok. mrmlať (význ. 1, 2): potok m-e, m-nie basy;
nespokojne m.

mumps -u m. zápal príušníc

mundúr -a m. hovor. expr. (voj.) uniforma: obliecť si m.

munícia -ie ž. strelivo: zásoby m-ie;

muničný príd.: m. sklad

múr -u/-a m.

1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y;
oprieť sa o m.;

2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om

● ísť → hlavou proti m-u;
(pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho;
medzi štyrmi m-mi v uzavretosti;
postaviť k m-u odstreliť;
čínsky m. spiatočnícka uzavretosť;
→ hlavou m. neprerazíš;
expr. → tĺcť si hlavu o m.;

múranica -e -níc ž. murovaný dom, murovanica

murár -a m.

1. odborník v murovaní a iných zákl. stav. prácach

2. slobodný m. člen tajnej polit. organizácie;

murárčina -y ž. hovor. murárstvo

murársky príd. k 1: m. majster;

murárstvo -a s. murársky odbor

múrik -a m.

1. zdrob. k múr: tehlový m.;
záhradný m.

2. podstienok, podstienka

murín -a m. zastar. černoch

● kniž.: umývať m-a márne zakrývať očividné chyby;
m. splnil svoju úlohu človeka využili na nepríjemnú robotu a zbavili sa ho

murivo -a -rív s.

1. materiál na murovanie

2. murovaná konštrukcia

murovanica -e -níc ž. múranica

murovaný príd. utvorený murovaním: m. dom, plot

murovať nedok. stavať z tehál, tvárnic al. kameňa a malty: m. pec

mušací, muší príd.: m. bzukot;
šport. m-ia váha najnižšia váhová kategória v boxe a zápasení;

mušacinec -nca m. muší trus

mušelín -u m. jemná polopriesvitná tkanina;

mušelínový príd.: m. závoj

musieť -í -ia nedok. ako pomocné modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. objektívnu nevyhnutnosť: s neúspechom, so smrťou sa m-me zmieriť

2. povinnosť; byť povinný, mať povinnosť: m-í sa starať o deti

3. potrebu: m-í veľa študovať;
vidím, že vás nem-ím zoznamovať

4. nátlak, rozkaz: m-š mi vrátiť peniaze

5. vôľu; chcieť: m-m ťa navštíviť, m-m to mať

6. hovor. predpoklad al. istotu: m-la byť kedysi krásna

7. hovor. prosbu, želanie: m-te mi prepáčiť;
m-š mi potom poslať pozdrav

● to sa m-í nechať treba uznať;
to už m-í byť (, aby prišiel) je to zriedkavé (, keď príde);
to nem-lo byť zdráhavé prijímanie niečoho;
expr. m-í byť všade je zvedavý

mušisko -a -šísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

muška -y -šiek ž.

1. zdrob. k mucha

2. rozlič. drobný okrídlený hmyz: svätojánska m.;
ryb. umelá návnada podobná tomuto hmyzu

3. časť mieridiel

● m-y mu ožili ožil;
mať dobrú m-u dobre cieliť;
mať niekoho na m-e, brať, vziať si niekoho na m-u sústreďovať, sústrediť pozornosť na niekoho

muškát -u m.

1. rastlina s červenými, ružovými al. bielymi bohatými kvetmi pestovaná najmä na balkónoch, v oblokoch ap., bot. Pelargonium: m-y za oblokom

2. druh voňavého hrozna; víno z neho

3. muškátový oriešok;

muškátovník -a m. tropický strom, bot. Myristica

muškátový príd.: m. oriešok voňavé korenie zo semena muškátovníka;
m. kvet korenie z oranžového obalu tohto semena

mušketa -y -kiet ž. hist. puška s podpernou vidlicou a zámkou na zápalnú šnúru

mušketier -a m. hist.

1. strelec vyzbrojený pôv. mušketou

2. člen kráľovskej jazdeckej gardy vo Francúzsku;

mušketiersky príd.

mušľa -e -šieľ/-šlí ž.

1. lastúra, ulita

2. niečo podobné mušli: ušná m.;
m. mikrofónu;

müsli [-sl-] neskl. s. ovsené vločky s kúskami sušeného ovocia, orieškov, čokolády ap.

mušlička -y -čiek ž. zdrob.

mušľovitý príd. kt. má podobu mušle

mušľový príd.;

mušt -u m. nevykvasená ovocná (najmä hroznová) šťava

mustang -a mn. N a A -y m. amer. zdivený stepný kôň

mustra, muštra -y -tier ž. zastar. al. expr. vzor, vzorka: vziať si m-u z niečoho

muštrovať nedok. hovor.

1. majstrovať: vždy čosi m-je

2. expr. naprávať, dirigovať: čo ma tu m-te?

mutácia -ie ž. obmena, variácia, zmena: vyskytovať sa v rozličných m-ách;
fyziol. zmena hlasu v čase dospievania;
genet. náhla dedičná zmena pod vplyvom zmien životného prostredia;

mutačný príd.

mútiť -i nedok.

1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu

2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum

3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu

4. takto vyrábať: m. maslo

● m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch

// mútiť sa

1. kaliť sa: rieka sa m-i

2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia

mútňava -y ž. expr. niečo veľmi mútne: m. vôd

mútne prísl.

mútny príd. kalný, zakalený: m. potok;
m-e oči

● → loviť v m-om, v m-ych vodách;

mutovať nedok. meniť hlas v čase dospievania (u chlapcov)

muž -a mn. -i/-ovia m.

1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.;
hovor. žabí m. potápač

2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a

3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov

4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a

● sú ako jeden m. jednotní;
slovo robí m-a;

múza -y múz ž.

1. M-y v gréc. mytológii bohyne a ochrankyne umenia

2. kniž. umenie: adept m-y, holdovať m-e;
ľahká m. opereta, populárna hudba ap.

3. kniž. inšpirácia; nadanie: hudobná, básnická m.

● expr. m. ho kopla dostal umel. nápad;

mužatka -y -tiek ž. žena majúca muž. vlastnosti al. záľuby