Význam slova "rozkaz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozkaz -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: vydať, dostať r.;
splniť, vykonať r.;
r. na ústup;
voj. denný r. súhrn rozhodnutí o organizácii činnosti útvaru

rozkázať -že -žu dok.

1. dať rozkaz, nariadiť, prikázať: r-l mu prísť, aby prišiel;
urob, čo som ti r-l! pren. srdcu nemožno r. cit ťažko ovládnuť vôľou

2. objednať (význ. 1): r. si dve pivá, večeru;

rozkazovací príd. rozkazovačný, panovačný: r. tón reči;
gram.: r. spôsob súčasť gram. kategórie slovesa vyjadrujúca výzvu al. želanie, aby sa uskutočnil dej, imperatív;
r-ia veta

rozkazovačne prísl.

rozkazovačný príd. kt. rád rozkazuje, panovačný; svedčiaci o tom: r-á manželka;
r. hlas;

nedok. rozkazovať