Význam slova "aš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chlapča -aťa mn. -atá -čiat s. expr. (malý) chlapec: zdravé, prešibané ch.;

chlopňa -e ž.

1. rozšírená predná časť goliera na šatách al. kabáte; pruh látky na otvore vrecka ap.

2. anat. svalový výbežok v srdci, cievach ap., kt. uzatvára al. uvoľňuje priechod a umožňuje prietok tekutiny iba jedným smerom: zápal srdcových ch-í;

chlpaňa -e ž.

chodkyňa -e -kýň ž.;

chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti;
rádio ch-í;
neos. ch-í mu v prsiach

chrchlať, chrchľať -e -ú nedok. expr.

1. vydávať chrchlavý zvuk, chripieť: pľúca, motory ch-li

2. vykašlávať hlien, odkašlávať

chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje;

chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u;
v poslednej ch-i v poslednom okamihu;
prežívať slávnostné, ťažké ch-e;
čakať hodnú ch-u dlho;
každú ch-u často;
v tejto ch-i teraz

● mať dlhú ch-u nudiť sa;
prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal;
posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou;

chyža -e ž.

1. izba

2. chatrč, domček;

cibuľa -e -búľ ž.

1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium

2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku

3. vec podobná cibuli: c. veže kopula;
pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky

● naobliekaný ako c. veľmi;

cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i

cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;

cigaretľa -e -tieľ ž. subšt. cigareta

cmúľať -a nedok.

1. cumľať, cucať: c. palec, cukrík;

2. obyč. pejor. bozkávať: ustavične sa c-jú

combáľať -a nedok. expr. kývať, knísať, hojdať, hompáľať: c. nohami, rukami

// combáľať sa: hlava sa mu c-a, čln sa c-a na jazere

crčať -í -ia nedok. tiecť tenkým (prerušovaným) prúdom, crkať, cŕkať: voda c-í;
krv c-í z rany

cumľať -e -ú nedok. omáľať v ústach, cmúľať, cucať: c. cukrík, dieťa si c-e palec

cvendžať -í -ia -dž/-i! nedok.

1. vydávať zvonivý zvuk (po údere, náraze): kosa c-í, meče, poháre c-ia, c-iaca oceľ

2. zvonivo znieť, zvučať: v ušiach mu c-í jej zvonivý hlas;
smiech c-l

darkyňa -e -kýň ž.;

datľa -e ž. sladký výživný plod datľovníka;

depeša -e -í ž. dôležitá rýchla správa: d. veľvyslanca;
doručiť d-u

dielňa -e ž.

1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.

2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
film je z d-e mladého režiséra;
tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre;

dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.

1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
výchova, výživa d-í;
opatrovať d-i;

2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
mať d-a byť rodičom;
cirk. Božie d-i

3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!

4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny

● tešiť sa ako d. veľmi;
plakať ako malé d. bez zábran;
nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
→ vyliať so špinavou vodou aj d.;
→ nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;

diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
predpísať d-u, liečiť d-ou;

dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
chlapci a d-e;
d. na vydaj

2. mladá, slobodná žena, dievka

3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
d. s namočenou bielizňou;

dôchodkyňa -e -kýň ž.;

dodržať -í -ia dok. zachovať, splniť: d. slovo, lehotu;

dogúľať -a dok.

1. skončiť gúľanie, prestať gúľať

2. gúľaním dopraviť, dokotúľať: d. klát

// dogúľať sa gúľaním sa dostať, dokotúľať sa: puk sa d-l do brány

nedok. doháňať -a

// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l;
kŕdeľ detí sa d-l do dvora

nedok. doháňať -a

dohodkyňa -e -kýň ž.;

dohrčať -í -ia dok.

1. prestať hrčať

2. expr. s hrčaním prísť: d. na motorke

dojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. dieťa v prvých mesiacoch po narodení vyžadujúce dojčenie;

dokotúľať -a dok. prikotúľať: d. pneumatiku

// dokotúľať sa: klbko sa d-lo k dverám

domorodkyňa -e -kýň ž.

nedok. domýšľať -a

// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce;
čo nevie, to si d-í;
d. si koniec;

donášač -a m. kto tajne donáša správy: d. klebiet;
špión a d. udavač;

donášačstvo -a s.

nedok. donášať -a

1. k 1 – 4

2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov;
boja sa ho, lebo d-a

3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým;
majetok mu veľmi ned-l

// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;

nedok. k 1 donášať -a

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

nedok. donášať si

nedok. dopĺňať -a, doplňovať

// doplniť sa

1. pribudnutím niečoho sa stať plným: nádrž sa rýchlo d-la vodou

2. pribudnúť do niečoho doplna: tekutina v organizme sa postupne d-í;

nedok. dopĺňať sa, doplňovať sa

nedok. dopúšťať -a

// dopustiť sa spáchať, vykonať: d. sa zločinu, priestupku;

nedok. dopúšťať sa

doráňať -a dok. expr. poraniť na viacerých miestach, dokaličiť: d. si ruky;
búrkou d-ný strom;

nedok. dorážať -a

1. k 1 – 3

2. znepokojovať, dobiedzať, dotierať: komáre d-li do nás, na nás

nedok. dosáľať -a

dostrieľať -a dok.

1. strelami na viacerých miestach zasiahnuť; tým poraniť al. poškodiť: d-ný terč;
d-li sa v súboji

2. skončiť streľbu, prestať strieľať: d.! (voj. povel)

nedok. dosúšať -a, dosušovať

// dosušiť sa: seno sa d-í;

nedok. dosúšať sa, dosušovať sa

nedok. dosviedčať -a, dosvedčovať

doťať sa -tne -tnú dok. hovor. expr. veľmi sa opiť: d-l sa, že ani nevstal

nedok. dotláčať² -a

nedok. dotláčať¹ -a

// dotlačiť sa:

1. d. sa k pokladnici

2. ovocie sa d-lo;

nedok. dotláčať sa

nedok. doúčať -a, doučovať

// doučiť sa

1. učením si doplniť (vedomosti): d. sa zameškané učivo

2. skončiť učenie sa, prestať sa učiť: d-l sa a šiel do kina;

nedok. doúčať sa, doučovať sa

dováľať -a dok.

1. váľaním dopraviť (do cieľa), dogúľať: d. klát k bráne

2. expr. (váľaním) zašpiniť, uváľať: d-ný kabát

// dováľať sa:

1. poleno sa d-lo k ceste

2. expr. d-l sa v blate

nedok. dovážať -a

// doviezť sa prísť dopr. prostriedkom, pricestovať: d. sa autobusom

dozorkyňa -e -kýň ž.

drnčať -í -ia drnč! nedok. vydávať hrčivý, zvonivý ap. zvuk: okná d-ia;
budík d-í

drumbľa -e ž. ľud. hud. nástroj rozoznievaný dychom hráča v ústach a brnkaním na výstupku;

družďať -í -ia nedok. expr. praskať, prašťať: konáriky d-ia pod nohami

držať -í -ia nedok.

1. mať v ruke, v rukách, nepúšťať: d. knihu, nôž, d. dieťa za ruku

2. zachovávať v istej polohe, v istom stave ap., udržiavať: d. hlavu vztýčenú, d. dosku rovno, d. šaty v poriadku;
d. súčiastku kliešťami;
d-í ho šport stále zaujíma

3. neumožňovať pohyb, brániť v ňom: d. žiakov v triede, d. vlak v stanici;
čo ma toľko d-š?

4. mať uschované, uložené, uschovávať, prechovávať: d. zeleninu v pivnici, d. doklady v obálke, d. ruky vo vrecku

5. niesť istú ťarchu, podopierať: nosníky d-ia most, d. bezvládneho

6. chovať, dochovávať: d. psa, d. včely

7. znášať výdavky, vydržiavať, platiť: d. (si) učiteľa

8. zostávať v nezmenenej polohe, stave ap., byť pripevnený: (pribitá) latka d-í, skrutka d-í v stene;
farba ned-í odpadáva

9. mať obsadené, obsadzovať, zaisťovať: vojaci d-ia budovu;
d. niekomu miesto rezervovať

10. zachovávať, dodržiavať: d. dohodnutú líniu, d. slovo

11. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna, za statočného človeka

12. dbať, starať sa: d. na seba, na oblečenie;
rodina ho d-í pomáha mu, je mu oporou (v ťažkom položení)

13. sympatizovať, podporovať, nadŕžať niekomu: žiaci d-ia s učiteľom;
d. spolu podporovať sa

14. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. menom: d. reč rečniť;
d. stráž strážiť;
d. kázeň kázať i fraz. hrešiť niekoho

● d. palce niekomu želať dobrý koniec;
d. niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy;
d. uzdu, opraty, veslo v ruke byť vedúcou osobou;
d. niekoho za slovo žiadať splniť sľub;
d. niekoho na uzde, nakrátko prísne s ním zaobchádzať;
d. niekoho v šachu mať ho v moci;
hrub. d. hubu mlčať;
d. krok s niečím mať potrebnú úroveň;
d. nos hore byť namyslený;
d. v hlave pamätať si;
d. (ochrannú) ruku nad niekým, d. chrbát niekomu chrániť ho;
d. niekoho, niečo (ako) za sklom úzkostlivo ho chrániť;
expr.: d. jazyk za zubami a) mlčať b) nič neprezradiť;
d. (si) niekoho od tela zachovávať odstup;
d. niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito

// držať sa

1. rukami byť prichytený, rukami zvierať niečo: d. sa kľučky, otcovej ruky;
d. sa za hlavu i fraz. byť prekvapený, rozhorčený ap.

2. (stále) byť pri niečom, niekom, nevzďaľovať sa: žena sa d-í kuchyne, d. sa domova, kamarátov, d. sa spolu, d. sa cesty

3. správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa, neopúšťať, nezriekať sa, zachovávať: d. sa smerníc, predlohy, d. sa svojho presvedčenia

4. udržiavať sa v istej polohe, stave ap.: d. sa rovno, pri sile;
d. sa nad vodou i fraz. s úsilím sa udržiavať na istej úrovni

5. trvať, pretrvávať, zachovávať sa, udržiavať sa: zvyšky osídlenia sa d-li dlho;
tradície sa d-ia;
d. sa proti presile odolávať

6. prejavovať sa istým (kladným) spôsobom, počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa statočne;
d-l sa, ako vedel;
a drž sa! povzbudzovacia formula

7. byť prítomný niekde, vyskytovať sa, nachádzať sa: v pivnici sa d-ia myši

8. hovor. spoliehať sa: d. sa známych, že pomôžu;
d. sa na sľuby

● d. sa maminej, ženinej sukne, mamy, ženy za sukňu byť nesamostatný;
d. sa niekoho, niečoho zubami-nechtami, ako pes ježa, ako voš kožucha húževnato, vytrvalo;
d. sa vlastného rozumu postupovať podľa vlastného úsudku;
d. sa litery (zákona) postupovať formalisticky

dučať -í -ia nedok. expr. trčať (význ. 3), čučať, kvočať: stále d-í doma

dupľa -e -í ž. hovor. ďalšia al. dvojnásobná porcia jedla (pri spoločnom stravovaní): vypýtať si d-u, dostať d-u

duša -e ž.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u

2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí;
náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.

3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny;
byť d-ou kolektívu

4. človek: je to šľachetná d.;
prejavovať záujem o každú d-u;
d. drahá familiárne oslovenie

5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť;
oceľová d. kábla, drôtu výstuž;
vŕbová d. dreň

● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho;
mať d-u na mieste uspokojiť sa;
expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti;
d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým;
d-u by na dlaň vyložil je úprimný;
expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý;
o d-u (spasenú) → odušu;
nebolo tam živej d-e nikoho;
skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo;
skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel;
hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím;
hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu;
vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať;
(povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne;
dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom;
na moj (hriešnu) d-u! zaverenie;

dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
narodili sa im d-á;

dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia

dyňa -e dýň ž.

1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. d. červená Citrullus lanatus, melón (význ. 2)

2. melón (význ. 1): žltá d.;

džungľa -e ž.

1. hustý, neprehľadný tropický les: juhoamerická dž.

2. hovor. expr. niečo neprehľadné, neusporiadané, chaos: dž. papierov, príkazov;
platí tu zákon dž-e silnejší a bezohľadný víťazí

erdžať -í -ia nedok. vydávať zvuk príznačný pre koňa

fakľa -e -kieľ ž. tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou, pochodeň

● horieť ako f. a) silno b) byť červený (od citového vzrušenia ap.);

fazuľa -e -zúľ ž.

1. úžitková rastlina pestovaná pre struky a semená, bot. Phaseolus

2. jej plody (struky al. semená): zelená, suchá, strakatá f.;
jedlo z nich: f. nakyslo;

feruľa -e -rúľ ž. zastar. palica, prút (na trestanie)

● držať, mať niekoho pod f-ou prísne dozerať, vychovávať;
byť pod f-ou pod prísnym dozorom

fičať -í -ia nedok.

1. (o vetre) silno viať a vydávať pritom vysoký tón, svišťať, hvízdať: vietor f-í

2. (bud. bude f. i pofičí) expr. bežať, letieť: f-í dolu brehom;
chlapci f-ia domov;
guľky f-ia

fľaškovitý príd. majúci tvar fľašky: f-á silueta

fľaškovozelený príd. zelený ako fľaškové sklo, tmavozelený: f. hodváb

fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej

fotosúťaž -e ž. hovor. fot. súťaž

frčať -í -ia nedok. expr.

1. bežať, uháňať: f-í (preč) na bicykli;
autá f-ia okolo

2. fŕkať (význ. 3): triesky f-ia

● expr. robota len tak f-í ide rýchle

frnduľa -e -dúľ ž. expr. parádnica, frnda, fiflena

frndžať -í -ia nedok. expr. rýchlo sa pohybovať, letieť a pritom vydávať svištiaci zvuk; frngať: vzduchom f-ia kamene, autá f-ia okolo nás

fučať -í -ia nedok.

1. fúkať (význ. 1), duť, viať, fičať: vietor f-í;
neos. vonku f-í, f-í mi na nohy

2. hlasno dýchať, dychčať, fuňať: voly f-ia; f. od námahy

3. vydávať zvuk ako pri fúkaní, vypúšťaní pary ap.: vlak f-í

● expr. f-í ako medveď, ako kováčsky mech veľmi

fúľať -a nedok. expr. špiniť: f. si ruky, šaty

// fúľať sa: f. sa v prachu, blatom

fuňať, funieť -í -ia nedok. expr.

1. dychčať, fučať: f. od námahy

2. pri rýchlom pohybe vydávať zvuk podobný slabike fu: autá, vlaky f-ia

3. spať, odfukovať: f-í až do rána

galoša -e obyč. mn. ž. gumová obuv použ. na topánky, prezuvky

gamaša -e ž.

1. obyč. mn. v min. chránidlá proti zime na členky, priehlavok al. i lýtka: na topánkach sa nosili g-e

2. gamaše pomn. pletené dlhé priliehavé nohavice

gambaňa -e ž.

garniža [-n-] -e ž. zariadenie, na kt. sa upevňujú záclony

gáža -e ž. hovor. stály plat (pri vojsku, v divadle)

gebuľa -e -búľ ž. hovor. pejor. hlava: dať niekomu po g-i

gejša -e -í ž. tanečnica v jap. zábavných podnikoch

guča -e gúč/gučí ž. expr.

1. hrča (význ. 3), gundža: g. papiera, cesta

2. hrbolec, hrča (význ. 1): navrela mu g.;

guľa -e gúľ/-í ž.

1. geom. teleso ohraničené plochou, ktorej body sú od stredu rovnako vzdialené: polomer g-e

2. tvar takého telesa; predmet takého tvaru: sklená, snehová, biliardová g.;
šport. náčinie: vrh g-ou

3. strela, náboj: delová g.

4. hovor. obyč. mn. knedle s ovocnou náplňou: slivkové g-e

5. jedna z farieb v kartách

6. štud. slang. nedostatočná (známka): dostať g-u

● byť ako g. tučný;
letieť ako g. rýchle;

gúľať -a nedok.

1. postrkovaním premiestňovať (niečo guľaté, okrúhle), kotúľať: g. sud

2. kotúľaním utvárať (niečo guľaté): g. snehové gule

● expr. g. očami (po niekom) nápadne pozerať s cieľom upútať, získať niekoho

// gúľať sa valivo sa pohybovať, kotúľať sa: skaly sa g-jú, slzy sa mu g-jú po lícach;

gundža -e ž. expr. guča; hrča: g. papiera, vlny;
navrela mu g. na čele

hačať -á -ajú, hačkať nedok. det., fam. sedieť: deti ticho h-jú

hačať si -á -ajú, hačkať si dok. det., fam. sadnúť si

háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

hájovňa -e ž. obydlie hájnika

halapartňa -e ž. hist. stará zbraň s hrotom a hákom na dlhej rúčke: hlásnik s h-ou

haruľa -e -rúľ ž. pečené jedlo z postrúhaných zemiakov, (zemiaková) baba

herňa -e ž.

1. miestnosť, budova zariadená na hranie rulety, karát ap.

2. miestnosť určená na hranie (napr. v materskej škole)

hihúňať sa -a nedok. expr. chichotať sa, chichúňať sa: ženy sa h-li

hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
h., aký múdry!

hladomorňa -e ž. v min. väzenie pre odsúdených na smrť hladom

hlavaňa -e ž.

hlohyňa -e -hýň ž.

1. (okrasný) ker s jedlými plodmi, bot. Pyracantha

2. kôstkovitý plod hlohyne a hlohu;

hluchaňa -e ž. k 1

hlupaňa -e ž.;

hniľač -e ž. hromad. pejor. leňosi, darebáci

hoľa -e hôľ/-í ž. trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: pásť na h-iach;

holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;

homoľa -e -môľ/-í ž. kužeľovitý, hore zaoblený útvar: h. cukru, snehu;

hompáľať -a nedok. expr. knísať, kolísať: h. nohami, rukami

// hompáľať sa: lampa sa h-a

horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal