Význam slova "češ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

česáč -a m. text. kto češe vlnu, priadzu ap.;

česací príd. určený na česanie (vlny, priadze): č-ie stroje

česačka -y -čiek ž. stroj na česanie ľanu, vlny, priadze

česáčka -y -čok ž.

česadlo -a -diel s. česák (význ. 1)

česák -a m.

1. nástroj na čistenie srsti domácich zvierat: konský č.

2. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny ap.

česaný príd. upravený česaním (význ. 3): č-á vlna, priadza

česať -še -šú nedok.

1. hrebeňom, kefou uhládzať vlasy, srsť; zbavovať nečistoty: rada sa č-e;
č. dcéru;
nečesané vlasy;
č. kone, psa

2. česaním tvarovať: č. sa dohora, č. si pútec

3. česačkou čistiť, uhládzať ľan, vlnu ap.: č. konope, č-nie kúdele;

4. správ. zberať, oberať: č. chmeľ, správ. zberať chmeľ;

opak. česávať -a

česko-slovenský príd. český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko: č-é hranice;
bývalí č-í štátni občania;
č-é vzťahy;
dvojjazyčný č. slovník

československý príd. hist. český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp v slovensko-českom vzťahu, skr. čs.: (jednotný) č. jazyk, národ

českosť -i ž. český ráz

český príd. k Čech, Česko, Čechy: č. národ, jazyk, č. štát;

česky prísl.: rozprávať (po) č.;

cesnak -u m. zelenina pestovaná pre podzemnú guľovitú časť, ktorej aromatické strúčiky sa používajú ako pochutina, bot. Allium;

cesnakovica -e ž. cesnaková polievka

cesnakový príd.: c-á vôňa, c-á polievka

česť cti ž.

1. vysoko hodnotený kladný spoloč.-morálny stav: občianska, osobná, stavovská, vojenská č.;
urážka na cti;
utŕhať na cti;
prisahať na svoju č.;
to nám (ne)robí č. (ne)svedčí o nás dobre

2. prejav, výraz úcty, pocta: vzdať niekomu č.;
pokladať si niečo za č.;
je to vec mojej cti;
č. jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému

● nemá v tele ani kúska cti je nečestný;
všetka č. výraz kladného hodnotenia;
s kým mám č. koho mám pred sebou;
komu č., tomu č., pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži

cesta -y ciest ž.

1. užší pruh zeme upravený na premávku: asfaltová, poľná, prašná c., ísť po c-e;
bočná, vedľajšia c.;
astron. Mliečna c. galaxia

2. dráha, trať na dopravu; priechod niekam: pozemná, vodná, letecká c.;
obchodné c-y;
raziť si c-u;
ukázať niekomu c-u;
postaviť sa niekomu do c-y, stáť v c-e i fraz. prekážať;

3. cestovanie, chôdza, jazda, plavba za istým cieľom: c. na pracovisko trvá 20 min., c. vlakom, lietadlom;
c. po mori, c. do cudziny;
pracovná, študijná, svadobná c.;
byť stále na c-ách veľa cestovať;
šťastlivú, šťastnú c-u! pozdrav pri rozlúčke pred cestou;
vydať sa na dlhú c-u;

4. postup, spôsob konania ap.: pokojná, mierová, revolučná c.;
odb. úradnou, diplomatickou c-ou úradným postupom, diplomaticky;
tech. chemickou c-ou chemicky

● dieťa je na c-e má sa narodiť;
posledná c. pohreb;
→ zlatá stredná c.;
všetky c-y vedú do Ríma k cieľu sa dá prísť viacerými spôsobmi;
ísť c-ou-necestou bez ohľadu na ráz cesty al. iné okolnosti;
ísť vlastnou c-ou postupovať samostatne;
je to na dobrej c-e má to dobrý postup;
niet inej c-y je to jediné východisko;

cestár -a m. kto sa stará o údržbu ver. ciest;

cestársky príd.: c-e práce

cestička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: lesné c-y chodníky;
hľadať, využívať bočné, postranné c-y i pren. nečestné spôsoby

cestíčko -a -čok s. zdrob.

čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

čestne prísl. k 1: č. žiť, č. obstáť;

čestnosť -i ž.

cestný príd.: c-á sieť, doprava, c-é spoje;
c-á správa;
šport. c. beh;

čestný príd.

1. statočný, poctivý, počestný; svedčiaci o cti: č. človek, mať č. úmysel;
č-á práca, č. boj;
č-é vyhlásenie

2. určený na poctu, udelený ako pocta (za zásluhy ap.): č. titul;
č-é uznanie;
č-á funkcia neplatená;
č. člen, č. doktorát;
č-á stráž, č-á rota

● č-é slovo! výraz uistenia;

cesto -a ciest s.

1. polotuhá látka z múky, tekutiny a rozlič. prísad: kysnuté, chlebové c., miesiť, vaľkať c.

2. čo sa podobá na cesto: urobiť c. z hliny a vody

● byť z iného c-a byť iný;
byť z → mäkkého c-a;

cestopis -u m. lit. dielo opisujúce dojmy a príbehy z ciest;

cestopisný príd.: c. román, c-á literatúra

cestovať nedok. bud. bude c./pocestuje konať cestu, byť na ceste (-ách): c. vlakom, lietadlom, autom, c. do cudziny, po svete, c. na dovolenku;
časté c-nie

cestovateľ -a mn. -ia m. kto cestuje do cudzích krajín s poznávacím, výskumným cieľom;

cestovateľka -y -liek ž.;

cestovateľský príd.: c-á vášeň

cestovina -y -vín ž. sušený tvarovaný výrobok z nekysnutého cesta: vaječné c-y;
zavariť c-u

cestovka -y -viek ž. hovor. cestovná kancelária: dovolenkovať s c-ou

cestovné s.

1. poplatok za dopravu osôb ver. dopr. prostriedkom: polovičné c., zľava na c-om

2. suma na náhradu cestovných výdavkov na prac. ceste

cestovný príd. súvisiaci s cestovaním: c. poriadok, c. pas, c. rozkaz;
c-á kancelária;
c-á horúčka napätie pred cestovaním

cestujúca ž.

cestujúci m. kto cestuje, pasažier;

beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b.

čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;

čečinový, čačinový príd.: č. veniec

čeľaď -e ž.

1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve

2. kniž. mládež, chasa: študentská č.

3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom

čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;

čeľadník -a mn. -ci m. živ.

1. v min. panský hosp. sluha, paholok

2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;

čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)

čeľusť -e ž.

1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka

2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e

3. obyč. mn. čeľustie;

čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ

čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol

čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

čiže

I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

e, é neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 5. miesta v poradí: blok E, vitamín E

2. hud. tón a nota: stupnica E dur, e mol

e-mail, email² [imejl] -u L -e m. inform. (angl.)

1. elektronická pošta, mail, mejl

2. správa poslaná elektronickou poštou, mail, mejl: poslať, dostať e.;

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

eštebáčka -y -čok ž.;

eštebácky príd.: e-e spôsoby

eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.

□ mať k. kašlať;

keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil

kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

kužeľ -a m.

1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.

2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi;
svetelný k.;

kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy

kužeľovitý príd. kt. má podobu kužeľa: k. kopec

kužeľový príd.: tech. k-é ložisko

ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
kie potvory to porobili!

● expr. ký parom, čert kto;
na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo!

ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!

lešeňový príd.: l. rebrík

mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)

maskáče -ov m. pomn. voj. slang. maskovacia uniforma: vojaci v m-och

navyše

I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.

II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame

III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton

nedajbože, nedajboh expr.

I. vetná prísl. vyj. nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej (pomenovaný neurčitkom): vrece n. zdvihnúť

II. čast. vyj. obavu pred uskutočnením deja, nebodaj, božechráň: keby nás tu, n., zastihli

● n. horšie dobre, že je aspoň takto

niže

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta

2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky

II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.

III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov

pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice

panebože cit. povzdychnutie, bože: p., kedy sa to už skončí

pečeň -e, hovor. pečienka² -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.;
p. na slaninke;

pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

nedok. počešťovať

// počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

nedok. počešťovať sa

polokošeľa -e -šieľ ž. druh šport. košele

poniže

I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.

II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky

povyše

I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.

II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien

pretože spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu; lebo, keďže: neprišiel, p. pršalo;
p. je sviatok, obchody sú zatvorené

ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om

rúče prísl.: r. robiť

rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;

šeď -e ž. kniž. sivá farba

šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

šešuľka -y -liek ž. zdrob.

sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;

● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný;

sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

stržeň -žňa m.

1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.

2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi;

sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

takže

I. spoj. podraď. uvádza dôsledkovú vetu, a tak: motor hučal, t. nič nebolo rozumieť

II. čast. hovor. vyj. zhrnujúci význ., tak, teda: t. sme dohovorení

tamže zám. vymedz. kniž. vyj. totožnosť miesta: pozri t. odkaz (v knihe ap.)

ťažeň -žňa m. vin. plodné drevo viniča istej dĺžky

tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade

učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

vášeň -šne ž.

1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

verabože čast. expr. veru: to v. nie!

vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého

všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

vyše

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
voda siaha v. kolien

2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny

● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa

II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.

III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode

vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;

zavše prísl. niekedy (význ. 1, 2), chvíľami, občas, z času na čas: z. navštívi rodičov, z. sa obzrie

že

I. spoj.

A. podraď. uvádza vetu

1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
ukazuje sa, že bude pekné počasie;
hnevá ho, že nevyhral;
je pravda, že prišiel neskoro

2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
tváril sa, že spí

3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska

4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi

5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť

6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
tušil, že potom bude na to čas

7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
tak ju vykrútil, že potratila topánky;
vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia

8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje

9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť

10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná

11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody

12. vo výrazoch napriek tomu, že;
vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahu

B. priraď.

1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť

2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou

II. čast.

1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!

2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!

3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?

4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?

5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?

6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol

7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!

zvlače -í ž. pomn. saniam podobný prostriedok na zvážanie dreva ap., vlačuhy