Význam slova "češ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 120 výsledkov (1 strana)
-
česáč -a m. text. kto češe vlnu, priadzu ap.;
-
česací príd. určený na česanie (vlny, priadze): č-ie stroje
-
česačka -y -čiek ž. stroj na česanie ľanu, vlny, priadze
česáčka -y -čok ž.
-
česadlo -a -diel s. česák (význ. 1)
-
česák -a m.
1. nástroj na čistenie srsti domácich zvierat: konský č.
2. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny ap.
-
česať -še -šú nedok.
1. hrebeňom, kefou uhládzať vlasy, srsť; zbavovať nečistoty: rada sa č-e;
č. dcéru;
nečesané vlasy;
č. kone, psa2. česaním tvarovať: č. sa dohora, č. si pútec
3. česačkou čistiť, uhládzať ľan, vlnu ap.: č. konope, č-nie kúdele;
4. správ. zberať, oberať: č. chmeľ, správ. zberať chmeľ;
-
opak. česávať -a
-
česko-slovenský príd. český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko: č-é hranice;
bývalí č-í štátni občania;
č-é vzťahy;
dvojjazyčný č. slovník -
československý príd. hist. český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp v slovensko-českom vzťahu, skr. čs.: (jednotný) č. jazyk, národ
-
českosť -i ž. český ráz
-
český príd. k Čech, Česko, Čechy: č. národ, jazyk, č. štát;
česky prísl.: rozprávať (po) č.;
-
cesnak -u m. zelenina pestovaná pre podzemnú guľovitú časť, ktorej aromatické strúčiky sa používajú ako pochutina, bot. Allium;
-
cesnakovica -e ž. cesnaková polievka
-
cesnakový príd.: c-á vôňa, c-á polievka
-
česť cti ž.
1. vysoko hodnotený kladný spoloč.-morálny stav: občianska, osobná, stavovská, vojenská č.;
urážka na cti;
utŕhať na cti;
prisahať na svoju č.;
to nám (ne)robí č. (ne)svedčí o nás dobre2. prejav, výraz úcty, pocta: vzdať niekomu č.;
pokladať si niečo za č.;
je to vec mojej cti;
č. jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému● nemá v tele ani kúska cti je nečestný;
všetka č. výraz kladného hodnotenia;
s kým mám č. koho mám pred sebou;
komu č., tomu č., pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži -
cesta -y ciest ž.
1. užší pruh zeme upravený na premávku: asfaltová, poľná, prašná c., ísť po c-e;
bočná, vedľajšia c.;
astron. Mliečna c. galaxia2. dráha, trať na dopravu; priechod niekam: pozemná, vodná, letecká c.;
obchodné c-y;
raziť si c-u;
ukázať niekomu c-u;
postaviť sa niekomu do c-y, stáť v c-e i fraz. prekážať;3. cestovanie, chôdza, jazda, plavba za istým cieľom: c. na pracovisko trvá 20 min., c. vlakom, lietadlom;
c. po mori, c. do cudziny;
pracovná, študijná, svadobná c.;
byť stále na c-ách veľa cestovať;
šťastlivú, šťastnú c-u! pozdrav pri rozlúčke pred cestou;
vydať sa na dlhú c-u;4. postup, spôsob konania ap.: pokojná, mierová, revolučná c.;
odb. úradnou, diplomatickou c-ou úradným postupom, diplomaticky;
tech. chemickou c-ou chemicky● dieťa je na c-e má sa narodiť;
posledná c. pohreb;
→ zlatá stredná c.;
všetky c-y vedú do Ríma k cieľu sa dá prísť viacerými spôsobmi;
ísť c-ou-necestou bez ohľadu na ráz cesty al. iné okolnosti;
ísť vlastnou c-ou postupovať samostatne;
je to na dobrej c-e má to dobrý postup;
niet inej c-y je to jediné východisko; -
cestársky príd.: c-e práce
-
cestička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: lesné c-y chodníky;
hľadať, využívať bočné, postranné c-y i pren. nečestné spôsoby -
cestíčko -a -čok s. zdrob.
-
čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra
-
čestne prísl. k 1: č. žiť, č. obstáť;
-
čestnosť -i ž.
-
cestný príd.: c-á sieť, doprava, c-é spoje;
c-á správa;
šport. c. beh; -
čestný príd.
1. statočný, poctivý, počestný; svedčiaci o cti: č. človek, mať č. úmysel;
č-á práca, č. boj;
č-é vyhlásenie2. určený na poctu, udelený ako pocta (za zásluhy ap.): č. titul;
č-é uznanie;
č-á funkcia neplatená;
č. člen, č. doktorát;
č-á stráž, č-á rota● č-é slovo! výraz uistenia;
-
cesto -a ciest s.
1. polotuhá látka z múky, tekutiny a rozlič. prísad: kysnuté, chlebové c., miesiť, vaľkať c.
2. čo sa podobá na cesto: urobiť c. z hliny a vody
-
cestopis -u m. lit. dielo opisujúce dojmy a príbehy z ciest;
-
cestopisný príd.: c. román, c-á literatúra
-
cestovať nedok. bud. bude c./pocestuje konať cestu, byť na ceste (-ách): c. vlakom, lietadlom, autom, c. do cudziny, po svete, c. na dovolenku;
časté c-nie -
cestovateľ -a mn. -ia m. kto cestuje do cudzích krajín s poznávacím, výskumným cieľom;
-
cestovateľka -y -liek ž.;
-
cestovateľský príd.: c-á vášeň
-
cestovina -y -vín ž. sušený tvarovaný výrobok z nekysnutého cesta: vaječné c-y;
zavariť c-u -
cestovka -y -viek ž. hovor. cestovná kancelária: dovolenkovať s c-ou
-
cestovné s.
1. poplatok za dopravu osôb ver. dopr. prostriedkom: polovičné c., zľava na c-om
2. suma na náhradu cestovných výdavkov na prac. ceste
-
cestovný príd. súvisiaci s cestovaním: c. poriadok, c. pas, c. rozkaz;
c-á kancelária;
c-á horúčka napätie pred cestovaním -
cestujúca ž.
-
cestujúci m. kto cestuje, pasažier;
-
beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)
-
bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b. -
čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;
-
čečinový, čačinový príd.: č. veniec
-
čeľaď -e ž.
1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve
2. kniž. mládež, chasa: študentská č.
3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom -
čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;
-
čeľadník -a mn. -ci m. živ.
1. v min. panský hosp. sluha, paholok
-
čeľusť -e ž.
1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e
3. obyč. mn. čeľustie;
-
čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ
-
čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol
-
čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;
-
chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel
-
čiže
I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív
II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!
-
dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne
-
dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!
-
dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)
-
e, é neskl. s.
1. samohláska a písmeno; znak 5. miesta v poradí: blok E, vitamín E
-
e-mail, email2 [imejl] -u L -e m. inform. (angl.)
1. elektronická pošta, mail, mejl
2. správa poslaná elektronickou poštou, mail, mejl: poslať, dostať e.;
-
ešte
I. prísl., blíži sa k význ. čast.
1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!
II. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí
2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší
3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!
4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídešIII. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili -
eštebáčka -y -čok ž.;
-
eštebácky príd.: e-e spôsoby
-
eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;
-
eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu
-
kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.
□ mať k. kašlať;
-
keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil -
kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze
● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko -
košeľa -e -šieľ ž.
1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.
● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.; -
kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;
-
kužeľ -a m.
1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.
2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi;
svetelný k.; -
kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy
-
kužeľovitý príd. kt. má podobu kužeľa: k. kopec
-
kužeľový príd.: tech. k-é ložisko
-
ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
kie potvory to porobili!● expr. ký parom, čert kto;
na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo! -
ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!
-
lešeňový príd.: l. rebrík
-
mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)
-
maskáče -ov m. pomn. voj. slang. maskovacia uniforma: vojaci v m-och
-
navyše
I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.
II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame
III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton
-
nedajbože, nedajboh expr.
I. vetná prísl. vyj. nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej (pomenovaný neurčitkom): vrece n. zdvihnúť
II. čast. vyj. obavu pred uskutočnením deja, nebodaj, božechráň: keby nás tu, n., zastihli
-
niže
I. predl. s G vyj.
1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta
2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky
II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.
III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov
-
pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice
-
pečeň -e, hovor. pečienka2 -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.;
p. na slaninke; -
pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;
-
počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;
-
nedok. počešťovať
-
nedok. počešťovať sa
-
poniže
I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.
II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky
-
povyše
I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.
II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien
-
pretože spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu; lebo, keďže: neprišiel, p. pršalo;
p. je sviatok, obchody sú zatvorené -
ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om
-
rúče prísl.: r. robiť
-
rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;
-
šeď -e ž. kniž. sivá farba
-
šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;
-
šešuľka -y -liek ž. zdrob.
-
sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;
● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný; -
sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.
-
stržeň -žňa m.
1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.
2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi; -
takže
I. spoj. podraď. uvádza dôsledkovú vetu, a tak: motor hučal, t. nič nebolo rozumieť
II. čast. hovor. vyj. zhrnujúci význ., tak, teda: t. sme dohovorení
-
tamže zám. vymedz. kniž. vyj. totožnosť miesta: pozri t. odkaz (v knihe ap.)
-
ťažeň -žňa m. vin. plodné drevo viniča istej dĺžky
-
tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade
-
učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;
-
vášeň -šne ž.
1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou
2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene
3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou
-
verabože čast. expr. veru: to v. nie!
-
vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého -
všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy
-
všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz
-
vyše
I. predl. s G vyj.
1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
voda siaha v. kolien2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny
● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa
II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.
III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode
-
vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;
-
zavše prísl. niekedy (význ. 1, 2), chvíľami, občas, z času na čas: z. navštívi rodičov, z. sa obzrie
-
že
I. spoj.
A. podraď. uvádza vetu
1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
ukazuje sa, že bude pekné počasie;
hnevá ho, že nevyhral;
je pravda, že prišiel neskoro2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
tváril sa, že spí3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska
4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi
5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
tušil, že potom bude na to čas7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
tak ju vykrútil, že potratila topánky;
vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje
9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná
11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody
12. vo výrazoch napriek tomu, že;
vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahuB. priraď.
1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť
2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou
II. čast.
1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!
2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!
3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?
4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?
5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?
6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol
7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!
-
zvlače -í ž. pomn. saniam podobný prostriedok na zvážanie dreva ap., vlačuhy