Význam slova "hrob" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hrob -u m. jama na pochovanie mŕtveho; vyvýšenina po jej zasypaní: masový h., (vy)kopať h., ozdobovať h-y;
h. Neznámeho bojovníka, vojaka pamätník padlých

● expr. ticho, tma ako v h-e;
expr. mlčať ako h. nič neprezrádzať;
od → kolísky (až) po h.;
priviesť niekoho do h-u utrápiť;
byť → jednou nohou v h-e;
→ kopať niekomu h.;
láska, vernosť, nenávisť až po, za h. pretrvávajúca;
to ho privedie, dovedie do h-u spôsobí mu smrť;
(mŕtvy) sa v h-e obracia robí sa niečo proti jeho zásadám;

hrobár -a m. kto kope a zahrabáva hroby;

● expr. → ujsť h-ovi z lopaty;

hrobárik -a mn. N a A -y m. chrobák živiaci sa zdochlinami, zool. Necrophorus

hrobársky príd.

hrobček -a m. zdrob.

hrobka -y -biek ž. murovaný hrob, krypta: rodinná h.;

hrobkový príd.

hrobľa -e -bieľ/-blí ž.

1. hŕba zeminy, kamenia ap.

2. jama na uskladnenie niekt. poľnohosp. plodín prikrytá zemou: zemiaková h., h. repy

hrobový príd.: h. kameň;