Synonymá slova "méta" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 28 výsledkov (1 strana)
-
cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cesty • úmysel • zámer: mať pevný zámer • predsavzatie: mať životné predsavzatia • kniž. méta: klásť si vysoké méty • ideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideál • zacielenie
2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč
méta p. cieľ 1
metafora prenášanie pomenovania jedného javu, predmetu na iný jav či predmet na základe podobnosti niektorých znakov; takéto pomenovanie • obraznosť: básnik často využíva metaforu, obraznosť • obraz (metaforické pomenovanie): zvonivé metafory, obrazy básne • zastar. zried. prenáška
symbolika používanie symbolov, vyjadrovanie sa pomocou symbolov: náboženská symbolika • obraznosť • metaforickosť (vyjadrovanie sa v obrazoch): obraznosť, metaforickosť rozprávania
metaforický p. obrazný
nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyv • vedľajší • druhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkaz • bočný • postranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenie • prenesený • obrazný • metaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadrenie • zaobalený • zastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka
obrazný založený na obraze; vyjadrený nepriamo, obrazom: obrazné stvárnenie skutočnosti v poézii • lit. al. lingv. metaforický • prenesený: obrazný, metaforický význam slova • symbolický (založený na ustálenom obraze, na symbole): holubica je symbolickým znázornením mieru • alegorický (vyjadrený symbolickým obrazom) • odb. figuratívny
p. aj nepriamy
kov nepriehľadná, obyč. pevná a lesklá, dobre tvárna látka vodiaca teplo a elektrinu • odb. metál: taviť kov, metál; odliatky z kovu, z metálu
medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie • hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahu • publ. slang.: zlato • striebro • bronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon)
metál p. vyznamenanie 2, medaila
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
metalizovať p. pokovovať
pokovovať pokrývať vrstvou kovu • tech. metalizovať: pokovovať, metalizovať medené predmety cínom
hutník odborník v hutníctve • metalurg • zastar. hutiar (Kukučín)
hutníctvo priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výrobou kovov, zliatin a ich ďalším spracúvaním • metalurgia • zastar. kovohutníctvo
metalurgia p. hutníctvo
meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdu • pozmeňovať • obmieňať • kniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať text • deformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovou • odb.: metamorfovať • mutovať • permutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie
2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šaty • obmieňať • varírovať • variovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú tému • modulovať (meniť zvuk): modulovať hlas • tech. konvertovať: konvertovaný prúd
3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistky • zamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za marky • pejor.: čachrovať • machľovať • veksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízami • hovor.: čarať • čarovať: deti čarali hračky • ľud. zastar.: frajmačiť • frajmočiť: trhovníci frajmočili
metamorfovať p. meniť 1
metamorfóza p. zmena 1
zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia • premena: hlboká premena v živote • prevrat • zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede • obrat: politický obrat • otras: krajinu zasiahol hospodársky otras • zlom: revolučný zlom v dejinách • kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom • kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod • skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok • obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou • odb. metamorfóza: metamorfóza hornín • revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia • odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby • transformácia: transformácia elektrického prúdu • reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma
2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny • hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty • hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej • hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú
hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky
p. aj sádzať 1
2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá
metať p. hádzať 1
šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sa • sypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých strán • liať sa • expr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá
2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhať • metať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očí • špliechať • striekať • prskať • expr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu
p. aj špliechať, hádzať
3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať
vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba
2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1
hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem
2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu
porov. aj knísať sa
metať sa p. hádzať sa 2
trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali
2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali
3. p. zaujímať sa
mäta lúčna rastlina s fialovými kvetmi a výraznou mentolovou vôňou • hovor. promincľa: vôňa mäty, promincle