Význam slova "zvyk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zvyk -u m. ustálený spôsob konania, správania, návyk, obyčaj; tradícia: dobrý, zlý, starodávny z., sila z-u, robiť niečo zo z-u, ľudové z-y

□ mať niečo vo z-u pravidelne robievať

● z. je železná košeľa zvyk sa ťažko prekonáva;

nedok. zvykať, zvykať si

1. k zvyknúť (si) (význ. 1): z. (si) na nového učiteľa

2. iba zvykať navykať: z. dieťa na presnosť, poriadok

zvyklosť -i obyč. mn. ž. súhrn ustálených spôsobov konania, zvyky, návyky, obyčaje: spoločenské, krajové z-i;
pridržiavať sa z-í

zvyknúť, zvyknúť si -e -ú -kol dok.

1. osvojiť si niečo ako zvyk, privyknúť (si), navyknúť (si): z. (si) na prácu, na deti;
už som si z-l;
je z-tý skoro vstávať

2. iba zvyknúť s inf. vyj. opakovanosť deja: z-e chodiť neskoro, vhodnejšie chodieva;

zvykoslovie -ia s. súhrn zvykov: folklórne z., z. nášho ľudu;

zvykoslovný príd.: z-á pieseň, pamiatka

zvykový príd.: z-é právo