Význam slova "štať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stať¹ -e ž.

1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í

2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
s. o kultúre (napr. v encyklopédii)

stáť¹ stojí stoja stoj! stál nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
lístok na s-tie;
hovor. s. na lístky (do kina)

2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž

3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
zákaz s-tia (motor. vozidla);
stoj! zastaviť s.! povely;
hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť

4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
s. na čele i fraz. viesť;
s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
s. pred úlohami;
s. v ceste i fraz. prekážať;
s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
dom s-í v plameňoch horí

5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom

6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
s-m na tom, aby odišiel

7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í

8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci

9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
s-lo to v novinách

10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)

● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
s. na vlastných nohách byť nezávislý;
nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty;
→ rozum mu nad tým s-í;
aby → reč nes-la;
to nes-í za → reč;
s. na prahu niečoho byť na začiatku;
s. (si) na svojom neustupovať;
vlasy mu → dupkom s-a;
→ oči mu s-li stĺpkom;
(odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);

stáť² stojí stoja stoj! stál nedok.

1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
nebude to nič s.

2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
s-lo ho to život prišiel o život

3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
s. za pokus, za pozornosť

● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
to nes-í za reč je bezvýznamné;
to nes-í za nič je bezcenné;
môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;

sťať stne stnú sťal sťatý dok.

1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu

2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li

3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom

4. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-l syna remeňom

● expr. s. niekoho ako hada veľmi zbiť;

štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;

šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)

stať sa stane stanú staň! stal dok.

1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje

2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo

3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
s-lo sa nedá sa nič robiť

● čo sa s-lo, už sa neodstane;
rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie;

stať si, stať² stane stanú staň! stal dok.

1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
s. niekomu do cesty

2. iba stať² kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;

štatariálny príd.: š. súd

štatárium -ia D a L -iu s. stanné právo: vyhlásiť š.;

statička -y -čiek ž.;

statickosť -i ž. nehybnosť, nemennosť, op. dynamickosť

statický príd.

1. súvisiaci so statikou: s. výpočet

2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha;
s-á (šport.) hra;
fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;

staticky prísl.: s. overená stavba;
pôsobiť s.;

statik -a mn. -ci m. odborník v statike;

štátik -a m. zdrob.

statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;

státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;

státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup

štatista -u m. kto vystupuje v divadle, vo filme ap. v hromadných scénach, komparzista;

štatistička -y -čiek ž.;

štatistický príd.: š. výskum, š-á evidencia, š-é údaje;
š. úrad;

štatisticky prísl.: š. zistiť

štatistik -a mn. -ci m. odborník v štatistike;

štatistika -y -tík ž.

1. číselné zachytenie hromadných javov: š. pôrodnosti, úrazov;
urobiť š-u

2. odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozlič. javov: matematická š.;

štatistka -y -tiek ž.

statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja

statkár -a m. veľkostatkár;

statkárka -y -rok ž.

1. k statkár

2. hovor. statkárova žena;

statkársky príd.: s-a pôda

statne prísl.;

štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;

štátnickosť -i ž.

štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;

štátnicky prísl.;

štátnicový príd.: š. predmet

štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;

štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy

štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus

štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;

štátnopoliticky prísl.

statnosť -i ž.

štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;

statný príd. dobre urastený, mocný: s. chlap, s-á postava;

štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
š. rozpočet;
š. majetok, š. poklad;
š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
š-a poznávacia značka;
š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra;

statoček -čka m. zdrob. expr.

statočne prísl.: s. žiť;

statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
náb. jedna z mravných cností, mravná sila

statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan;
s. záchranca hrdinský, odvážny;
s-á práca, s. úmysel;

statok² -tku m.

1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.

2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty

statok¹ -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.;
opatriť, nakŕmiť s.;
drobný s. ovce, ošípané, kozy;

štátoprávne prísl.

štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;

stator -a m. tech. nepohyblivá časť motora, turbíny ap.;

statorový príd.

štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou

štátotvorne prísl.;

štátotvornosť -i ž.

štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika;

štátovka -y -viek ž. papierový peniaz vydaný štátom

štatus -u m. zastar. stav niečoho v určitom období, status;

status -u m. (lat.) kniž. stav (význ. 1), postavenie, situácia: s. filozofie;
v lat. spoj. s. quo [kvó] doterajší, súčasný stav: zachovávať s. quo

štatusový príd.

štatút -u m.

1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku

2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;

štatutárne prísl.

štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;

askéta -u m. kto sa venuje askéze;

bašta -y bášt ž.

1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku

2. publ. opora, záštita: domov je b-ou pokoja

bukréta -y -rét ž. zastaráv. kytica

chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní

chmátať -ce/-ta -cu/-tajú -ác/-taj! nedok. expr.

1. (prudko) siahať za niečím, chytať: ch-la rukami v tme

2. náhlivo brať: ch-u si knihy z rúk;
ch-e, čo mu príde pod ruku;

chvátať -ce/-ta -cu/-tajú chvác/chvátaj! nedok. expr. v rýchlosti brať, chmátať, schytávať: vietor ch-e, ch-a smeti;

čítačka -y -čiek ž.

1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.

2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)

3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)

čítať -a nedok.

1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov

2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári

3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze

● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro;

dáta dát s. mn.

1. údaje: životopisné d.

2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;

dočítať -a dok. skončiť čítanie; prestať čítať: d. román, správu;
keď d-š, uvidíš;

dopočítať -a dok. dokončiť počítanie, prestať počítať, dorátať: d. rovnicu;

dopýtať sa -a dok. pýtaním sa dozvedieť: d. sa, kde niekto býva, d. sa niekoho na cestu;

dorátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-ác! -tajúc/-cuc dok. dopočítať: d. všetky príklady;
d-l a zapol rádio

// dorátať sa: nemohol sa d. konca

dosýta prísl. do nasýtenia, do sýtosti: najesť sa d., napočúvať sa hudby d. do vôle

dovŕtať -a dok.

1. na viacerých miestach, silne ap. prevŕtať, prederaviť: d. dosku, stenu

2. skončiť vŕtanie, prestať vŕtať: musíme diery, otvory d.

// dovŕtať sa vŕtaním dosiahnuť: d. sa vody

erráta [erá-] errát s. mn. typ. súpis tlačových chýb

hrkútať -a nedok. vydávať zvuk hrkú;

hútať -a nedok. expr. premýšľať, uvažovať, dumať: h. nad problémom;
stále iba h-l (, ako to urobiť);

kantáta -y -tát ž. hud. skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester;

katechéta -u m. učiteľ náboženstva;

kométa -y -mét ž. nebeské teleso s plynným chvostom

● zažiariť ako k. dosiahnuť jednorazový úspech

kóta -y kót ž.

1. nadmorská výška bodu na zemskom povrchu; jej číselný údaj na mape: vyznačiť k-u

2. takýto bod v teréne: dobyť k-u

kvóta -y kvót ž. pomerná časť, podiel: plánovaná, finančná k., vyčerpať k-u

látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.

1. plátať: l. košeľu;
l. diery i fraz. núdzovo si vypomáhať

2. expr. biť, ťať: l. nezbedníka remeňom

lišta -y líšt ž. odb. rozlične upravená úzka latka: dlážková, kovová l.;

líšťa -aťa mn. -atá/-ence -ťat/-teniec s. mláďa líšky

margaréta -y -rét ž. lúčna i pestovaná bylina s bielymi kvetmi so žltým stredom, králik, bot. Leucanthemum;

maštaľ -e ž. stajňa: družstevná m., vyčistiť m.;
expr. je tam ako v m-i špinavo;

maštaľka -y -liek ž. zdrob.

maštaľný príd.: m. hnoj;

mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;

mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.

1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;

2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka

● expr. v hlave mu m-a je pomätený

méta -y mét ž. kniž. cieľ: klásť si, dosiahnuť vysoké m-y

minúta -y -nút ž.

1. šesťdesiatina hodiny, 60 sekúnd, skr. min.: o päť minút dvanásť i pren. v poslednej chvíli

2. hovor. chvíľa, okamih: počkaj m-u!

3. geom. šesťdesiatina uhlového stupňa

● prísť (presne) na m-u presne;
z m-y na m-u (sa meniť) a) rýchlo b) stále;
každá m. je drahá treba sa ponáhľať;

napočítať -a dok.

1. vymenovať čísla za sebou, narátať: n. do sto

2. počítaním zistiť, určiť počet, narátať: n-li sto kusov, účastníkov

● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.

narátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. napočítať: n. do sto;
n-li sto účastníkov

● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.

navŕtať -a dok.

1. trocha vyvŕtať, nie celkom prevŕtať: n. dosku

2. vŕtaním vytvoriť: n. otvor, n. diery, viac dier

3. vŕtaním uvoľniť, sprístupniť: n. ložisko nafty, liečivý prameň;

nôta -y nôt ž. melódia, nápev: smutná n., zapamätať si n-u (piesne);
hovor. chytiť n-u

● začať spievať inú n-u inak hovoriť ako predtým;
trafiť niekomu (na) n-u, do n-y vystihnúť jeho vôľu

odčítať -a dok.

1. z istého množstva odobrať nejakú časť, odpočítať, odrátať: od sto o-ajte desať;
z celkovej sumy o. výdavky na stravu

2. počítaním odmerať, spočítať, zrátať: o. desať úderov, kusov

3. prečítať na prístroji: o. na elektromere;

odpočítať -a dok.

1. odčítať, odrátať: z príjmov o. výdavky;
ten deň vám o-m z dovolenky

2. spočítať, zrátať, odrátať, odčítať: o. peniaze na ruku;

odpútať -a dok.

1. odviazať, op. pripútať: o. čln;
o-jte sa! (v lietadle)

2. odtrhnúť, odvrátiť: o. pozornosť, pohľad od niečoho;

odrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok.

1. od(po)čítať: o. zo sumy výdavky na stravu

2. spočítať, zrátať, od(po)čítať (po jednom): o. drobné;

opýtať sa -a dok. spýtať sa: o. sa priateľa (na rodičov, na zdravie);
urobil to bez o-nia;
ďakujem za o-nie zdvorilostná formula;

pamätať nedok.

1. (čo) i pamätať sa (na koho, na čo, bezpredm.) i pamätať si (čo) uchovávať v pamäti: taký suchý rok nep-m;
dobre, zreteľne, hmlisto sa na niekoho, niečo p.;
ak (sa, si) dobre p-m ... asi, pravdepodobne;
dobre si p. tváre

2. i pamätať si mať na zreteli, na pamäti, myslieť na niekoho, na niečo: p. na budúcnosť, na zdravie;
p-aj (si), zle pochodíš! na takýto prípad sme nep-li nerátali sme s ním

3. trocha expr. existovať súčasne s niečím v minulosti: ten dub p-á rok 1848

● čo svet p-á odjakživa;
p. na zadné kolesá, dvierka myslieť na budúcnosť, na možnosť ústupu

paštéta -y -tét ž. jedlo z pomletej pečene al. mäsa: pečeňová, hydinová p.;

päta -y piat ž.

1. zadná časť chodidla: zvrtnúť sa na p-e, poraniť si p-u

2. časť pančuchy al. obuvi na tejto časti nohy: zodraté p-y pančúch

3. spodná al. zadná časť niečoho: p. stromu, p. vrchu

● expr.: byť niekomu v p-ách, za p-ami a) neďaleko za niekým b) prenasledovať niekoho;
šliapať, stúpať niekomu na p-y a) doháňať ho (pri chôdzi, pri súťažení ap.) b) byť prísny k niekomu, obmedzovať ho;
visieť niekomu na p-ách neodbytne chodiť za ním, sledovať ho;
lepiť, vešať sa niekomu na p-y a) byť ustavične blízko neho b) nadbiehať, vnucovať sa;
→ lízať p-y niekomu;
vytiahnuť p-y odniekiaľ vyjsť, odísť;
ukázať niekomu p-y ujsť;
nemať niečo ani v p-e vôbec sa nestarať;
→ smola sa mu lepí na p-y;
od hlavy po p-y (byť nejaký) celý;
nemá to → hlavy ani p-y;
hrub. otrčiť p-y zomrieť;
Achillova p. slabé miesto;

pilóta -y -lót ž. stav. kôl, stĺp vpravený do zeme: drevené p-y, betónové mostné p-y;

piškóta -y -kót ž. múčnik al. pekársky výrobok z ľahkého vajcového cesta: detské p-y;

planéta -y -nét ž.

1. nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka, obežnica: Zem je p-ou Slnka

2. (v min.) lístok s veštbou predávaný na jarmokoch, púťach

● → narodiť sa pod šťastnou p-ou;

plátať -a nedok. zašívať, prišívať záplaty: p. roztrhané nohavice, p. deravé topánky;
p. diery zašívať i pren. expr. naprávať chyby;

počítač -a m.

1. stroj na spracovanie informácií: samočinný p., analógový p.;
osobný, personálny p., zn. PC (z angl. personal computer);
prenosný p.

2. prístroj na zaznamenávanie počtu, počítadlo: p. kilometrov;

počítačovo prísl.: p. ovládaný systém

počítačový príd.: p-é spracovanie údajov pomocou počítača;
p-á sieť prepojenie počítačov na oznamovanie programov, informácií ap.;
p-á gramotnosť schopnosť človeka komunikovať s počítačom;
p-á veda informatika;
p-á hra počítačový program s graf. znázornením situácií so zábavným cieľom;

počítať -a nedok.

1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných

2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu

3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou

4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí

5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa

6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún

7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;