Význam slova "štať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 194 výsledkov (2 strán)
-
stať1 -e ž.
1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í
2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
s. o kultúre (napr. v encyklopédii)stáť1 stojí stoja stoj! stál nedok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
lístok na s-tie;
hovor. s. na lístky (do kina)2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž
3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
zákaz s-tia (motor. vozidla);
stoj! zastaviť s.! povely;
hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
s. na čele i fraz. viesť;
s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
s. pred úlohami;
s. v ceste i fraz. prekážať;
s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
dom s-í v plameňoch horí5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom
6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
s-m na tom, aby odišiel7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í
8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci
9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
s-lo to v novinách10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)
● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
s. na vlastných nohách byť nezávislý;
nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty;
→ rozum mu nad tým s-í;
aby → reč nes-la;
to nes-í za → reč;
s. na prahu niečoho byť na začiatku;
s. (si) na svojom neustupovať;
vlasy mu → dupkom s-a;
→ oči mu s-li stĺpkom;
(odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);stáť2 stojí stoja stoj! stál nedok.
1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
nebude to nič s.2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
s-lo ho to život prišiel o život3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
s. za pokus, za pozornosť● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
to nes-í za reč je bezvýznamné;
to nes-í za nič je bezcenné;
môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;sťať stne stnú sťal sťatý dok.
1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu
2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li
3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom
-
štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)
-
stať sa stane stanú staň! stal dok.
1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo
3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
s-lo sa nedá sa nič robiť● čo sa s-lo, už sa neodstane;
rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie; -
stať si, stať2 stane stanú staň! stal dok.
1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
s. niekomu do cesty2. iba stať2 kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;
-
štatariálny príd.: š. súd
-
štatárium -ia D a L -iu s. stanné právo: vyhlásiť š.;
-
statička -y -čiek ž.;
-
statický príd.
1. súvisiaci so statikou: s. výpočet
2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha;
s-á (šport.) hra;
fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;staticky prísl.: s. overená stavba;
pôsobiť s.; -
statik -a mn. -ci m. odborník v statike;
-
štátik -a m. zdrob.
-
statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;
-
státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.
1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.
2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;
-
státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup
-
štatista -u m. kto vystupuje v divadle, vo filme ap. v hromadných scénach, komparzista;
-
štatistička -y -čiek ž.;
-
štatistický príd.: š. výskum, š-á evidencia, š-é údaje;
š. úrad;štatisticky prísl.: š. zistiť
-
štatistik -a mn. -ci m. odborník v štatistike;
-
štatistika -y -tík ž.
1. číselné zachytenie hromadných javov: š. pôrodnosti, úrazov;
urobiť š-u2. odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozlič. javov: matematická š.;
-
štatistka -y -tiek ž.
-
statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja
-
statkár -a m. veľkostatkár;
-
statkárka -y -rok ž.
1. k statkár
2. hovor. statkárova žena;
-
statkársky príd.: s-a pôda
-
statne prísl.;
-
štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;
-
štátnickosť -i ž.
-
štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;
štátnicky prísl.;
-
štátnicový príd.: š. predmet
-
štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;
-
štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy
-
štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus
-
štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;
štátnopoliticky prísl.
-
statnosť -i ž.
-
štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;
-
štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
š. rozpočet;
š. majetok, š. poklad;
š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
š-a poznávacia značka;
š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra; -
statoček -čka m. zdrob. expr.
-
statočne prísl.: s. žiť;
-
statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
náb. jedna z mravných cností, mravná sila -
statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan;
s. záchranca hrdinský, odvážny;
s-á práca, s. úmysel; -
statok2 -tku m.
1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.
2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty
statok1 -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.;
opatriť, nakŕmiť s.;
drobný s. ovce, ošípané, kozy; -
štátoprávne prísl.
-
štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;
-
stator -a m. tech. nepohyblivá časť motora, turbíny ap.;
-
statorový príd.
-
štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou
-
štátotvorne prísl.;
-
štátotvornosť -i ž.
-
štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika; -
štatus -u m. zastar. stav niečoho v určitom období, status;
-
status -u m. (lat.) kniž. stav (význ. 1), postavenie, situácia: s. filozofie;
v lat. spoj. s. quo [kvó] doterajší, súčasný stav: zachovávať s. quo -
štatusový príd.
-
štatút -u m.
1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku
2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;
-
štatutárne prísl.
-
štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;
-
askéta -u m. kto sa venuje askéze;
-
bašta -y bášt ž.
1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku
-
bukréta -y -rét ž. zastaráv. kytica
-
chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní
-
chmátať -ce/-ta -cu/-tajú -ác/-taj! nedok. expr.
1. (prudko) siahať za niečím, chytať: ch-la rukami v tme
2. náhlivo brať: ch-u si knihy z rúk;
ch-e, čo mu príde pod ruku; -
chvátať -ce/-ta -cu/-tajú chvác/chvátaj! nedok. expr. v rýchlosti brať, chmátať, schytávať: vietor ch-e, ch-a smeti;
-
čítačka -y -čiek ž.
1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.
2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)
3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)
-
čítať -a nedok.
1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze
● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro; -
dáta dát s. mn.
1. údaje: životopisné d.
2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;
-
dočítať -a dok. skončiť čítanie; prestať čítať: d. román, správu;
keď d-š, uvidíš; -
dopočítať -a dok. dokončiť počítanie, prestať počítať, dorátať: d. rovnicu;
-
dopýtať sa -a dok. pýtaním sa dozvedieť: d. sa, kde niekto býva, d. sa niekoho na cestu;
-
dorátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-ác! -tajúc/-cuc dok. dopočítať: d. všetky príklady;
d-l a zapol rádio// dorátať sa: nemohol sa d. konca
-
dosýta prísl. do nasýtenia, do sýtosti: najesť sa d., napočúvať sa hudby d. do vôle
-
dovŕtať -a dok.
1. na viacerých miestach, silne ap. prevŕtať, prederaviť: d. dosku, stenu
2. skončiť vŕtanie, prestať vŕtať: musíme diery, otvory d.
// dovŕtať sa vŕtaním dosiahnuť: d. sa vody
-
erráta [erá-] errát s. mn. typ. súpis tlačových chýb
-
hútať -a nedok. expr. premýšľať, uvažovať, dumať: h. nad problémom;
stále iba h-l (, ako to urobiť); -
kantáta -y -tát ž. hud. skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester;
-
katechéta -u m. učiteľ náboženstva;
-
kométa -y -mét ž. nebeské teleso s plynným chvostom
● zažiariť ako k. dosiahnuť jednorazový úspech
-
kóta -y kót ž.
1. nadmorská výška bodu na zemskom povrchu; jej číselný údaj na mape: vyznačiť k-u
-
kvóta -y kvót ž. pomerná časť, podiel: plánovaná, finančná k., vyčerpať k-u
-
látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.
-
lišta -y líšt ž. odb. rozlične upravená úzka latka: dlážková, kovová l.;
líšťa -aťa mn. -atá/-ence -ťat/-teniec s. mláďa líšky
-
margaréta -y -rét ž. lúčna i pestovaná bylina s bielymi kvetmi so žltým stredom, králik, bot. Leucanthemum;
-
maštaľ -e ž. stajňa: družstevná m., vyčistiť m.;
expr. je tam ako v m-i špinavo; -
maštaľka -y -liek ž. zdrob.
-
maštaľný príd.: m. hnoj;
-
mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;
-
mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.
1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka● expr. v hlave mu m-a je pomätený
-
minúta -y -nút ž.
1. šesťdesiatina hodiny, 60 sekúnd, skr. min.: o päť minút dvanásť i pren. v poslednej chvíli
2. hovor. chvíľa, okamih: počkaj m-u!
3. geom. šesťdesiatina uhlového stupňa
● prísť (presne) na m-u presne;
z m-y na m-u (sa meniť) a) rýchlo b) stále;
každá m. je drahá treba sa ponáhľať; -
napočítať -a dok.
1. vymenovať čísla za sebou, narátať: n. do sto
2. počítaním zistiť, určiť počet, narátať: n-li sto kusov, účastníkov
● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.
-
narátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. napočítať: n. do sto;
n-li sto účastníkov● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.
-
navŕtať -a dok.
1. trocha vyvŕtať, nie celkom prevŕtať: n. dosku
2. vŕtaním vytvoriť: n. otvor, n. diery, viac dier
3. vŕtaním uvoľniť, sprístupniť: n. ložisko nafty, liečivý prameň;
-
nôta -y nôt ž. melódia, nápev: smutná n., zapamätať si n-u (piesne);
hovor. chytiť n-u● začať spievať inú n-u inak hovoriť ako predtým;
trafiť niekomu (na) n-u, do n-y vystihnúť jeho vôľu -
odčítať -a dok.
1. z istého množstva odobrať nejakú časť, odpočítať, odrátať: od sto o-ajte desať;
z celkovej sumy o. výdavky na stravu2. počítaním odmerať, spočítať, zrátať: o. desať úderov, kusov
3. prečítať na prístroji: o. na elektromere;
-
odpočítať -a dok.
1. odčítať, odrátať: z príjmov o. výdavky;
ten deň vám o-m z dovolenky -
odpútať -a dok.
-
odrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok.
1. od(po)čítať: o. zo sumy výdavky na stravu
-
opýtať sa -a dok. spýtať sa: o. sa priateľa (na rodičov, na zdravie);
urobil to bez o-nia;
ďakujem za o-nie zdvorilostná formula; -
pamätať nedok.
1. (čo) i pamätať sa (na koho, na čo, bezpredm.) i pamätať si (čo) uchovávať v pamäti: taký suchý rok nep-m;
dobre, zreteľne, hmlisto sa na niekoho, niečo p.;
ak (sa, si) dobre p-m ... asi, pravdepodobne;
dobre si p. tváre2. i pamätať si mať na zreteli, na pamäti, myslieť na niekoho, na niečo: p. na budúcnosť, na zdravie;
p-aj (si), zle pochodíš! na takýto prípad sme nep-li nerátali sme s ním3. trocha expr. existovať súčasne s niečím v minulosti: ten dub p-á rok 1848
● čo svet p-á odjakživa;
p. na zadné kolesá, dvierka myslieť na budúcnosť, na možnosť ústupu -
paštéta -y -tét ž. jedlo z pomletej pečene al. mäsa: pečeňová, hydinová p.;
-
päta -y piat ž.
1. zadná časť chodidla: zvrtnúť sa na p-e, poraniť si p-u
2. časť pančuchy al. obuvi na tejto časti nohy: zodraté p-y pančúch
3. spodná al. zadná časť niečoho: p. stromu, p. vrchu
● expr.: byť niekomu v p-ách, za p-ami a) neďaleko za niekým b) prenasledovať niekoho;
šliapať, stúpať niekomu na p-y a) doháňať ho (pri chôdzi, pri súťažení ap.) b) byť prísny k niekomu, obmedzovať ho;
visieť niekomu na p-ách neodbytne chodiť za ním, sledovať ho;
lepiť, vešať sa niekomu na p-y a) byť ustavične blízko neho b) nadbiehať, vnucovať sa;
→ lízať p-y niekomu;
vytiahnuť p-y odniekiaľ vyjsť, odísť;
ukázať niekomu p-y ujsť;
nemať niečo ani v p-e vôbec sa nestarať;
→ smola sa mu lepí na p-y;
od hlavy po p-y (byť nejaký) celý;
nemá to → hlavy ani p-y;
hrub. otrčiť p-y zomrieť;
Achillova p. slabé miesto; -
pilóta -y -lót ž. stav. kôl, stĺp vpravený do zeme: drevené p-y, betónové mostné p-y;
-
piškóta -y -kót ž. múčnik al. pekársky výrobok z ľahkého vajcového cesta: detské p-y;
-
planéta -y -nét ž.
1. nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka, obežnica: Zem je p-ou Slnka
2. (v min.) lístok s veštbou predávaný na jarmokoch, púťach
-
plátať -a nedok. zašívať, prišívať záplaty: p. roztrhané nohavice, p. deravé topánky;
p. diery zašívať i pren. expr. naprávať chyby; -
počítač -a m.
1. stroj na spracovanie informácií: samočinný p., analógový p.;
osobný, personálny p., zn. PC (z angl. personal computer);
prenosný p.2. prístroj na zaznamenávanie počtu, počítadlo: p. kilometrov;
-
počítačovo prísl.: p. ovládaný systém
-
počítačový príd.: p-é spracovanie údajov pomocou počítača;
p-á sieť prepojenie počítačov na oznamovanie programov, informácií ap.;
p-á gramotnosť schopnosť človeka komunikovať s počítačom;
p-á veda informatika;
p-á hra počítačový program s graf. znázornením situácií so zábavným cieľom; -
počítať -a nedok.
1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných
2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu
3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou
4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí
5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa
6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún
7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;