Význam slova "šťať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1086 výsledkov (10 strán)
-
stať1 -e ž.
1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í
2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
s. o kultúre (napr. v encyklopédii)stáť1 stojí stoja stoj! stál nedok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
lístok na s-tie;
hovor. s. na lístky (do kina)2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž
3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
zákaz s-tia (motor. vozidla);
stoj! zastaviť s.! povely;
hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
s. na čele i fraz. viesť;
s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
s. pred úlohami;
s. v ceste i fraz. prekážať;
s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
dom s-í v plameňoch horí5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom
6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
s-m na tom, aby odišiel7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í
8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci
9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
s-lo to v novinách10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)
● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
s. na vlastných nohách byť nezávislý;
nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty;
→ rozum mu nad tým s-í;
aby → reč nes-la;
to nes-í za → reč;
s. na prahu niečoho byť na začiatku;
s. (si) na svojom neustupovať;
vlasy mu → dupkom s-a;
→ oči mu s-li stĺpkom;
(odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);stáť2 stojí stoja stoj! stál nedok.
1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
nebude to nič s.2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
s-lo ho to život prišiel o život3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
s. za pokus, za pozornosť● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
to nes-í za reč je bezvýznamné;
to nes-í za nič je bezcenné;
môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;sťať stne stnú sťal sťatý dok.
1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu
2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li
3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom
-
štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)
-
stať sa stane stanú staň! stal dok.
1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo
3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
s-lo sa nedá sa nič robiť● čo sa s-lo, už sa neodstane;
rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie; -
stať si, stať2 stane stanú staň! stal dok.
1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
s. niekomu do cesty2. iba stať2 kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;
-
štatariálny príd.: š. súd
-
štatárium -ia D a L -iu s. stanné právo: vyhlásiť š.;
-
statička -y -čiek ž.;
-
statický príd.
1. súvisiaci so statikou: s. výpočet
2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha;
s-á (šport.) hra;
fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;staticky prísl.: s. overená stavba;
pôsobiť s.; -
statik -a mn. -ci m. odborník v statike;
-
štátik -a m. zdrob.
-
statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;
-
státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.
1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.
2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;
-
státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup
-
štatista -u m. kto vystupuje v divadle, vo filme ap. v hromadných scénach, komparzista;
-
štatistička -y -čiek ž.;
-
štatistický príd.: š. výskum, š-á evidencia, š-é údaje;
š. úrad;štatisticky prísl.: š. zistiť
-
štatistik -a mn. -ci m. odborník v štatistike;
-
štatistika -y -tík ž.
1. číselné zachytenie hromadných javov: š. pôrodnosti, úrazov;
urobiť š-u2. odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozlič. javov: matematická š.;
-
štatistka -y -tiek ž.
-
statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja
-
statkár -a m. veľkostatkár;
-
statkárka -y -rok ž.
1. k statkár
2. hovor. statkárova žena;
-
statkársky príd.: s-a pôda
-
statne prísl.;
-
štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;
-
štátnickosť -i ž.
-
štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;
štátnicky prísl.;
-
štátnicový príd.: š. predmet
-
štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;
-
štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy
-
štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus
-
štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;
štátnopoliticky prísl.
-
statnosť -i ž.
-
štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;
-
štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
š. rozpočet;
š. majetok, š. poklad;
š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
š-a poznávacia značka;
š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra; -
statoček -čka m. zdrob. expr.
-
statočne prísl.: s. žiť;
-
statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
náb. jedna z mravných cností, mravná sila -
statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan;
s. záchranca hrdinský, odvážny;
s-á práca, s. úmysel; -
statok2 -tku m.
1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.
2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty
statok1 -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.;
opatriť, nakŕmiť s.;
drobný s. ovce, ošípané, kozy; -
štátoprávne prísl.
-
štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;
-
stator -a m. tech. nepohyblivá časť motora, turbíny ap.;
-
statorový príd.
-
štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou
-
štátotvorne prísl.;
-
štátotvornosť -i ž.
-
štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika; -
štatus -u m. zastar. stav niečoho v určitom období, status;
-
status -u m. (lat.) kniž. stav (význ. 1), postavenie, situácia: s. filozofie;
v lat. spoj. s. quo [kvó] doterajší, súčasný stav: zachovávať s. quo -
štatusový príd.
-
štatút -u m.
1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku
2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;
-
štatutárne prísl.
-
štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;
-
a2
I. spoj.
A. priraď. vyj.
1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš
4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol
5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...
6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť
7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna
B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa
2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.
III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!
a1, á neskl. s.
1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A2. hud. tón a nota: A dur, a mol
3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do koncaà čast. obch. po: meter à 100,– Sk
-
a i. skr. a iné, a iní, a inde
-
a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.
-
a. h. skr. ako hosť
-
ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!
-
arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov
-
ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie
□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať
-
ašpirant -a m.
1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul
2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;
-
ašpirantka -y -tiek ž.;
-
ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky
-
ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u -
ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa
-
autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut
-
autoopravovňa -e ž. opravovňa áut
-
až
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
zakričal, až sa v hore ozvaloII. čast.
1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať
2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra
3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
bol to utiahnutý človek až čudák4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
čísla 1 až 30III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ... -
ažúr1 -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou
ažúr2, pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň
-
ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň
□ publ. byť v a-e mať vybavené veci načas
-
babizňa -e ž. pejor. babisko
-
babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra
-
babuľa -e -búľ ž. hypok.
1. oslovenie dievčaťa, ženy
-
bachraňa -e ž.
-
baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach
-
bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
oprieť sa o b-u -
baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov; -
baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;
-
baša -u mn. -ovia m. paša
-
batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;
-
bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca -
bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota
-
belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)
-
bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.
1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky
● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.
-
bezdomovkyňa -e -kýň ž.;
-
bežkyňa -e -kýň ž.;
-
blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa; -
blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;
-
bleduľa -e -dúľ ž.
1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum
2. expr. bledé dievča, bledá žena
-
blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty
-
bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;
-
bodľač -e ž. hromad. bodľačie
-
bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.
-
bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;
-
boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u -
brandža -e ž. hovor.
1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b. -
brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis
-
bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch
-
brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala -
broskyňa -e -kýň ž.
1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica
2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;
-
brošňa -e ž. ozdobná spona;
-
bručať -í -ia nedok.