Význam slova "ľa ľaľa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. dovážať -a

// doviezť sa prísť dopr. prostriedkom, pricestovať: d. sa autobusom

dozorkyňa -e -kýň ž.

drnčať -í -ia drnč! nedok. vydávať hrčivý, zvonivý ap. zvuk: okná d-ia;
budík d-í

drumbľa -e ž. ľud. hud. nástroj rozoznievaný dychom hráča v ústach a brnkaním na výstupku;

družďať -í -ia nedok. expr. praskať, prašťať: konáriky d-ia pod nohami

držať -í -ia nedok.

1. mať v ruke, v rukách, nepúšťať: d. knihu, nôž, d. dieťa za ruku

2. zachovávať v istej polohe, v istom stave ap., udržiavať: d. hlavu vztýčenú, d. dosku rovno, d. šaty v poriadku;
d. súčiastku kliešťami;
d-í ho šport stále zaujíma

3. neumožňovať pohyb, brániť v ňom: d. žiakov v triede, d. vlak v stanici;
čo ma toľko d-š?

4. mať uschované, uložené, uschovávať, prechovávať: d. zeleninu v pivnici, d. doklady v obálke, d. ruky vo vrecku

5. niesť istú ťarchu, podopierať: nosníky d-ia most, d. bezvládneho

6. chovať, dochovávať: d. psa, d. včely

7. znášať výdavky, vydržiavať, platiť: d. (si) učiteľa

8. zostávať v nezmenenej polohe, stave ap., byť pripevnený: (pribitá) latka d-í, skrutka d-í v stene;
farba ned-í odpadáva

9. mať obsadené, obsadzovať, zaisťovať: vojaci d-ia budovu;
d. niekomu miesto rezervovať

10. zachovávať, dodržiavať: d. dohodnutú líniu, d. slovo

11. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna, za statočného človeka

12. dbať, starať sa: d. na seba, na oblečenie;
rodina ho d-í pomáha mu, je mu oporou (v ťažkom položení)

13. sympatizovať, podporovať, nadŕžať niekomu: žiaci d-ia s učiteľom;
d. spolu podporovať sa

14. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. menom: d. reč rečniť;
d. stráž strážiť;
d. kázeň kázať i fraz. hrešiť niekoho

● d. palce niekomu želať dobrý koniec;
d. niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy;
d. uzdu, opraty, veslo v ruke byť vedúcou osobou;
d. niekoho za slovo žiadať splniť sľub;
d. niekoho na uzde, nakrátko prísne s ním zaobchádzať;
d. niekoho v šachu mať ho v moci;
hrub. d. hubu mlčať;
d. krok s niečím mať potrebnú úroveň;
d. nos hore byť namyslený;
d. v hlave pamätať si;
d. (ochrannú) ruku nad niekým, d. chrbát niekomu chrániť ho;
d. niekoho, niečo (ako) za sklom úzkostlivo ho chrániť;
expr.: d. jazyk za zubami a) mlčať b) nič neprezradiť;
d. (si) niekoho od tela zachovávať odstup;
d. niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito

// držať sa

1. rukami byť prichytený, rukami zvierať niečo: d. sa kľučky, otcovej ruky;
d. sa za hlavu i fraz. byť prekvapený, rozhorčený ap.

2. (stále) byť pri niečom, niekom, nevzďaľovať sa: žena sa d-í kuchyne, d. sa domova, kamarátov, d. sa spolu, d. sa cesty

3. správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa, neopúšťať, nezriekať sa, zachovávať: d. sa smerníc, predlohy, d. sa svojho presvedčenia

4. udržiavať sa v istej polohe, stave ap.: d. sa rovno, pri sile;
d. sa nad vodou i fraz. s úsilím sa udržiavať na istej úrovni

5. trvať, pretrvávať, zachovávať sa, udržiavať sa: zvyšky osídlenia sa d-li dlho;
tradície sa d-ia;
d. sa proti presile odolávať

6. prejavovať sa istým (kladným) spôsobom, počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa statočne;
d-l sa, ako vedel;
a drž sa! povzbudzovacia formula

7. byť prítomný niekde, vyskytovať sa, nachádzať sa: v pivnici sa d-ia myši

8. hovor. spoliehať sa: d. sa známych, že pomôžu;
d. sa na sľuby

● d. sa maminej, ženinej sukne, mamy, ženy za sukňu byť nesamostatný;
d. sa niekoho, niečoho zubami-nechtami, ako pes ježa, ako voš kožucha húževnato, vytrvalo;
d. sa vlastného rozumu postupovať podľa vlastného úsudku;
d. sa litery (zákona) postupovať formalisticky

dučať -í -ia nedok. expr. trčať (význ. 3), čučať, kvočať: stále d-í doma

dupľa -e -í ž. hovor. ďalšia al. dvojnásobná porcia jedla (pri spoločnom stravovaní): vypýtať si d-u, dostať d-u

duša -e ž.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u

2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí;
náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.

3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny;
byť d-ou kolektívu

4. človek: je to šľachetná d.;
prejavovať záujem o každú d-u;
d. drahá familiárne oslovenie

5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť;
oceľová d. kábla, drôtu výstuž;
vŕbová d. dreň

● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho;
mať d-u na mieste uspokojiť sa;
expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti;
d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým;
d-u by na dlaň vyložil je úprimný;
expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý;
o d-u (spasenú) → odušu;
nebolo tam živej d-e nikoho;
skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo;
skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel;
hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím;
hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu;
vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať;
(povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne;
dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom;
na moj (hriešnu) d-u! zaverenie;

dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
narodili sa im d-á;

dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia

dyňa -e dýň ž.

1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. d. červená Citrullus lanatus, melón (význ. 2)

2. melón (význ. 1): žltá d.;

džungľa -e ž.

1. hustý, neprehľadný tropický les: juhoamerická dž.

2. hovor. expr. niečo neprehľadné, neusporiadané, chaos: dž. papierov, príkazov;
platí tu zákon dž-e silnejší a bezohľadný víťazí

erdžať -í -ia nedok. vydávať zvuk príznačný pre koňa

fakľa -e -kieľ ž. tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou, pochodeň

● horieť ako f. a) silno b) byť červený (od citového vzrušenia ap.);

fazuľa -e -zúľ ž.

1. úžitková rastlina pestovaná pre struky a semená, bot. Phaseolus

2. jej plody (struky al. semená): zelená, suchá, strakatá f.;
jedlo z nich: f. nakyslo;

feruľa -e -rúľ ž. zastar. palica, prút (na trestanie)

● držať, mať niekoho pod f-ou prísne dozerať, vychovávať;
byť pod f-ou pod prísnym dozorom

fičať -í -ia nedok.

1. (o vetre) silno viať a vydávať pritom vysoký tón, svišťať, hvízdať: vietor f-í

2. (bud. bude f. i pofičí) expr. bežať, letieť: f-í dolu brehom;
chlapci f-ia domov;
guľky f-ia

fľaškovitý príd. majúci tvar fľašky: f-á silueta

fľaškovozelený príd. zelený ako fľaškové sklo, tmavozelený: f. hodváb

fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej

fotosúťaž -e ž. hovor. fot. súťaž

frčať -í -ia nedok. expr.

1. bežať, uháňať: f-í (preč) na bicykli;
autá f-ia okolo

2. fŕkať (význ. 3): triesky f-ia

● expr. robota len tak f-í ide rýchle

frnduľa -e -dúľ ž. expr. parádnica, frnda, fiflena

frndžať -í -ia nedok. expr. rýchlo sa pohybovať, letieť a pritom vydávať svištiaci zvuk; frngať: vzduchom f-ia kamene, autá f-ia okolo nás

fučať -í -ia nedok.

1. fúkať (význ. 1), duť, viať, fičať: vietor f-í;
neos. vonku f-í, f-í mi na nohy

2. hlasno dýchať, dychčať, fuňať: voly f-ia; f. od námahy

3. vydávať zvuk ako pri fúkaní, vypúšťaní pary ap.: vlak f-í

● expr. f-í ako medveď, ako kováčsky mech veľmi

fúľať -a nedok. expr. špiniť: f. si ruky, šaty

// fúľať sa: f. sa v prachu, blatom

fuňať, funieť -í -ia nedok. expr.

1. dychčať, fučať: f. od námahy

2. pri rýchlom pohybe vydávať zvuk podobný slabike fu: autá, vlaky f-ia

3. spať, odfukovať: f-í až do rána

galoša -e obyč. mn. ž. gumová obuv použ. na topánky, prezuvky

gamaša -e ž.

1. obyč. mn. v min. chránidlá proti zime na členky, priehlavok al. i lýtka: na topánkach sa nosili g-e

2. gamaše pomn. pletené dlhé priliehavé nohavice

gambaňa -e ž.

garniža [-n-] -e ž. zariadenie, na kt. sa upevňujú záclony

gáža -e ž. hovor. stály plat (pri vojsku, v divadle)

gebuľa -e -búľ ž. hovor. pejor. hlava: dať niekomu po g-i

gejša -e -í ž. tanečnica v jap. zábavných podnikoch

guča -e gúč/gučí ž. expr.

1. hrča (význ. 3), gundža: g. papiera, cesta

2. hrbolec, hrča (význ. 1): navrela mu g.;

guľa -e gúľ/-í ž.

1. geom. teleso ohraničené plochou, ktorej body sú od stredu rovnako vzdialené: polomer g-e

2. tvar takého telesa; predmet takého tvaru: sklená, snehová, biliardová g.;
šport. náčinie: vrh g-ou

3. strela, náboj: delová g.

4. hovor. obyč. mn. knedle s ovocnou náplňou: slivkové g-e

5. jedna z farieb v kartách

6. štud. slang. nedostatočná (známka): dostať g-u

● byť ako g. tučný;
letieť ako g. rýchle;

gúľať -a nedok.

1. postrkovaním premiestňovať (niečo guľaté, okrúhle), kotúľať: g. sud

2. kotúľaním utvárať (niečo guľaté): g. snehové gule

● expr. g. očami (po niekom) nápadne pozerať s cieľom upútať, získať niekoho

// gúľať sa valivo sa pohybovať, kotúľať sa: skaly sa g-jú, slzy sa mu g-jú po lícach;

gundža -e ž. expr. guča; hrča: g. papiera, vlny;
navrela mu g. na čele

hačať -á -ajú, hačkať nedok. det., fam. sedieť: deti ticho h-jú

hačať si -á -ajú, hačkať si dok. det., fam. sadnúť si

háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

hájovňa -e ž. obydlie hájnika

halapartňa -e ž. hist. stará zbraň s hrotom a hákom na dlhej rúčke: hlásnik s h-ou

haruľa -e -rúľ ž. pečené jedlo z postrúhaných zemiakov, (zemiaková) baba

herňa -e ž.

1. miestnosť, budova zariadená na hranie rulety, karát ap.

2. miestnosť určená na hranie (napr. v materskej škole)

hihúňať sa -a nedok. expr. chichotať sa, chichúňať sa: ženy sa h-li

hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
h., aký múdry!

hladomorňa -e ž. v min. väzenie pre odsúdených na smrť hladom

hlavaňa -e ž.

hlohyňa -e -hýň ž.

1. (okrasný) ker s jedlými plodmi, bot. Pyracantha

2. kôstkovitý plod hlohyne a hlohu;

hluchaňa -e ž. k 1

hlupaňa -e ž.;

hniľač -e ž. hromad. pejor. leňosi, darebáci

hoľa -e hôľ/-í ž. trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: pásť na h-iach;

holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;

homoľa -e -môľ/-í ž. kužeľovitý, hore zaoblený útvar: h. cukru, snehu;

hompáľať -a nedok. expr. knísať, kolísať: h. nohami, rukami

// hompáľať sa: lampa sa h-a

horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal

horolezkyňa -e -kýň ž.;

hovorkyňa -e -kýň ž.;

hovorňa -e ž.

1. (telefónna) h. kabína na telefonovanie (na pošte)

2. miestnosť v niekt. inštitúciách určená návštevám: internátna h.

hrča -e hŕč/hrčí ž.

1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.

2. uzol (v dreve): h-e v doskách

3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e;
h. na priadzi uzlík;
h. cesta

4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e

5. sumec;

hrčať -í -ia nedok.

1. vydávať tupý trasľavý zvuk, hrkotať: motor h-í, budíček h-í

2. expr. prudko tiecť, crčať: voda h-í zo striech

hrobľa -e -bieľ/-blí ž.

1. hŕba zeminy, kamenia ap.

2. jama na uskladnenie niekt. poľnohosp. plodín prikrytá zemou: zemiaková h., h. repy

hučať -í -ia nedok.

1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
expr. dav h-í;
neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)

2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel

● expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním

huhňať -e -ú nedok. expr. fufnať: h-e, lebo je prechladnutý

huňa -e ž.

1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny

2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;

hvižďať -í -ia -žď/-i! nedok. vydávať hvízdavé zvuky (pri pohybe), svišťať: bič h-í (vzduchom), vietor h-í;
expr. strely h-ia

jačať -í -ia nedok.

1. vydávať prenikavý nepríjemný zvuk: píly, sirény j-ia;
expr. deti j-ia vrieskajú

2. expr. veľmi hlasno volať, kričať: chcem loptu, j-í chlapec

jahňa -aťa mn. -atá/-ence -niat/-neniec s. mláďa ovce;

jajčať -í -ia, jajkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. jaj), jojčať, jojkať: j. od bolesti, j-nie chorého

jaskyňa -e -kýň ž. prirodzený podzemný priestor: kvapľová, ľadová j.;

jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;

jazykovedkyňa -e -kýň ž.;

jedľa -e ž.

1. ihličnatý strom s plochými ihlicami vo dvoch radoch, bot. Abies

2. jedľové drevo; výrobok z neho: skrine z j-e

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlá j.

● expr. chlap ako j. rovný, pekne urastený;

jednotlivkyňa -e -kýň ž.

jelša -e ž.

1. listnatý strom rastúci na vlhkých miestach, bot. Alnus

2. jelšové drevo; výrobok z neho: linka z j-e

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;

jojčať -í -ia, jojkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. joj), jajčať, jajkať, jujkať: j. od bolesti

kača -e ž. pejor. hlúpa žena (v nadávkach)

kachľa -e -chieľ/-chlí ž. keramikový výrobok z pálenej hliny použ. na stavbu kachieľ, kozubov, na obkladanie stien, podláh ap.;

kaďa -e ž. veľká otvorená sudovitá nádoba (obyč. drevená); dieža, sud: k. na kvasenie uhoriek;
k. s rybami;

kaluž, kaluža -e ž. mláka (význ. 1, 2), barina: na ceste sú k-e, obísť k., k-u;
psík urobil k.

● (dostať sa) z → blata do k-e;

kamža -e ž. biele liturg. oblečenie so širokými rukávmi siahajúce asi po kolená: kňazská, miništrantská k.

kamzíča -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. mláďa kamzíka

kaňa -e ž. myšiak;

kapsľa -e -í ž.

1. zápalka (puzdierko s výbušninou)

2. hovor. kapsula;

kapucňa -e -í ž. (strechovitá) prikrývka hlavy obyč. spojená s odevom: vetrovka, kabát s k-ou, odopnúť si k-u

kaša -e káš/kaší ž.

1. varené polotuhé (mliečne) jedlo: krupicová, hrachová, zemiaková k.;
žobrácka k. zabíjačková

2. redšia hmota podobná kaši: snehová, ovocná, cementová k.;
podláviť na k-u, roztopiť sa na k-u

● byť (v peknej) k-i, (ne)nechať niekoho v k-i v nepríjemnej situácii;
→ vybŕdnuť z k-e;
→ navariť niekomu k-e;
→ chodiť ako mačka okolo horúcej k-e;
→ vytiahnuť niekoho z k-e;

kašlať, kašľať -e -ú nedok.

1. mať kašeľ: sucho, piskľavo k., k. od dymu, k. celú noc;

2. vykašlávať, vykašliavať: k. krv

3. hovor. expr. nestáť o niečo, hrub. o niekoho, opovrhovať niečím, hrub. niekým: k. na radu lekára, k. na disciplínu;
k-e na mňa

● expr.: k-e ako starý hrniec chrapľavo;
k. na svet, na všetko byť ľahostajný ku všetkému;
k. na to výraz záporu, rezignácie;

kasňa -e ž. zastar. al. hovor. skriňa

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

kisňa -e ž. subšt. debna;

kľačadlo -a -diel s. lavica na kľačanie, kľakadlo

kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť

kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.

klaňať sa -ia -ajú nedok.

1. zohýnať hornú časť tela al. hlavu (na znak úcty): k. sa pri pozdrave, k. sa po pás;
herec sa pred oponou k-l;
zastaráv. k-m sa pozdrav

2. koriť sa pred niekým, niečím, skláňať sa; nábožensky si uctievať: k. sa kráse;
k. sa Bohu

● kniž. k. sa zlatému teľaťu vidieť v peniazoch najvyššiu hodnotu

klubovňa -e ž. klubová miestnosť, klub

kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

knedľa [-n-] -e -dieľ/-dlí ž. múčne jedlo (v rozlič. úprave) varené v guľovitých útvaroch al. vcelku: slivkové k-e, žemľová k., mäso s omáčkou a k-ou;

knieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m.

1. hist. náčelník kmeňa, panovník: údelné k.;
nitrianske (-y) k. Pribina;
veľkomoravské (-ý) k. Rastislav

2. príslušník vysokej šľachty;

kníhkupkyňa -e -kýň ž.;

knihovňa -e ž. zastar. knižnica (význ. 3);

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

kolegyňa -e -gýň ž.;

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

koňačik -a m. zdrob. expr.

konča predl. s G vyj. miesto al. smer pri konci, (po)pri konci: dom k. dediny;
bežať k. hory

koníča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. žriebä;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

kotolňa -e ž. miestnosť, v kt. sú umiestnené (parné) kotly

kotúľať -a nedok. gúľať: k. jablko, súdok

// kotúľať sa: lopta sa k-a;
slzy sa mu k-jú po tvári stekajú;

● peniaze sa k-jú rýchlo sa míňajú

kováčňa -e ž. dielňa (v závode), v kt. sa obrábajú kovové predmety kovaním

koža -e ž.

1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e

2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i;
máčať k-e;
medvedia k. kožušina

3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy

● hus(ac)ia k. zimomriavky;
je (iba) kosť a k. veľmi chudý;
pocítiť niečo na → vlastnej k-i;
nie je vo svojej k-i necíti sa dobre;
expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda;
expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný;
báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie;
mať → hrošiu k-u;
vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu;
niesť k-u na trh riskovať;
expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;

kozľa -aťa mn. -atá/-ence -liat/-leniec s. mláďa kozy;

kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku;
tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

● kniž. k. v niečích → šľapajach;

kramľa -e ž. hovor. skoba: železné k-e, vbiť k-u do dreva;