Význam slova "smer" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

smer -u m.

1. myslená čiara pohybu k istému miestu, objektu ap.: správny, neznámy s., s. toku, vetra;
postupovať rozličnými s-mi, sedieť v s-e jazdy

2. zacielenie, ráz, povaha: nový s. života, školy humanitného s-u

3. súhrn náhľadov, zásad ap. v umení, vo vede, v politike (obyč. v istom čase): umelecký, filozofický s.;

smernica -e -níc obyč. mn. ž. pokyny, zásady upravujúce istú činnosť, direktíva: vládna s., interná s.;
s. predsedu;
pridŕžať sa s-íc, plniť s-e

smerný príd. ekon. udávajúci smer vývoja: s. plán;
s-é číslo slúžiace ako podklad návrhu plánu

smerodajne prísl.;

smerodajnosť -i ž.

smerodajný príd. určujúci smer, závažný, rozhodujúci: s. názor;
to nie je s-é;

smerom na predl. s A, smerom do, smerom od predl. s G, smerom k predl. s D: s. na Žilinu, s. do Košíc, s. od jazera, s. k lesu;

smerovací príd. odb.: poštové s-ie číslo udávajúce cieľovú poštu zásielky;
s. ostrovček zabezpečujúci vedenie jazdných prúdov na križovatke

smerovať nedok.

1. ísť, pohybovať sa istým smerom: lietadlo s-je na juh, vojsko s-lo k mostu

2. byť obrátený istým smerom: okná s-jú do parku;

3. usilovať sa dosiahnuť (cieľ): politika s-je k zachovaniu mieru, veda s-je k pokroku

4. vyvíjať sa, dospievať: naša spoločnosť s-je k právnemu štátu

5. byť zacielený, obracať sa: nariadenie s-je proti rozkrádačom

6. odb. orientovať al. nastavovať istým smerom: s. zásielku, vlak usmerňovať;
s. anténu zameriavať

smerovka -y -viek ž.

1. (svetelný) ukazovateľ smeru dopr. prostriedku: s. bliká doprava

2. smerové kormidlo lietadla;

smerovkový príd.

smerový príd.: poštové s-é číslo;
s-á anténa