Význam slova "ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã i" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

venčiť², správ. chodiť von (so psom), vetrať (psa), vyvádzať (psa)

vežička -y -čiek ž. zdrob.: ozdobná v.

vežiť sa nedok. kniž. týčiť sa, vypínať sa ako veža: hradba hôr sa v-í nad mestom

videopožičovňa -e ž. požičovňa videokaziet s nahrávkami

vkročiť dok. vojsť (význ. 1), vstúpiť: smelo v. do miestnosti, v. do jazdnej dráhy

● moja → noha ta viac nev-í

vláčiť -i nedok.

1. vliecť (význ. 1): v. závoj, vlečku za sebou, kôň v-l jazdca

2. expr. s námahou nosiť, teperiť: v. kufre, nákupy, v. dieťa na rukách

3. expr. dlho vodiť, nechať (nasilu) chodiť: v. turistov po meste;
budú ho v. po súdoch

● ledva nohy v-i ťažko chodí (od únavy ap.);

vlhčiť -hč/-i! nedok. robiť vlhkým, navlhčovať: v. papier, v. si pery;
umele v-ený vzduch

vložiť dok.

1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo, vopchať, vstrčiť: v. list do obálky, bielizeň do práčky, v. si cukrík do úst, v. vzorku medzi sklíčka

2. uložiť (v peňaž. ústave), op. vybrať: v. peniaze do sporiteľne, na knižku

3. investovať, dať, vynaložiť (s cieľom dosiahnuť zisk, úspech): v. kapitál do podniku, peniaze do hry;
v. do diela všetok svoj um

● v. → ruku do ohňa za niekoho;
nemať čo do → úst v.;

voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne

vojenčiť nedok. hovor. vykonávať zákl. voj. službu

vŕšiť -i nedok.

1. ukladať do výšky, kopiť, hromadiť: v. spisy na stole

2. takto utvárať: v. násyp

// vŕšiť sa

1. ukladať sa do výšky, kopiť sa, hromadiť sa: sneh sa v-i do závejov

2. vypínať sa (význ. 3), týčiť sa: nad riekou sa v-i bralo

3. (bezdôvodne) byť zlý, pomstivý, pomstiť sa: v. sa na nevinných;
čo sa v-š?

všiť -je -jú dok. šitím vložiť, vsadiť: v. rukávy, v-té vrecká;

vstrčiť dok. strčiť dovnútra, vopchať: v. kľúč do zámky;
v. hlavu do dverí nazrieť dnu

// vstrčiť sa expr.: v. sa do plnej električky vtlačiť sa

vtlačiť dok.

1. tlakom, tlačiac dostať, umiestniť: v. výplň do škár, v. auto do dvora

2. tlakom utvoriť, vytlačiť: v. na ruku znak zubov

● kniž. v. niečomu pečať osobitosti, novoty ap. (do)dať osobitý ap. ráz;

vybočiť dok. odkloniť sa od priameho smeru: v. z dráhy, z radu

● v. z normálnych koľají opustiť bežný postup;

vybúšiť -i dok. kniž. vybuchnúť (význ. 2): hnev v-l nečakanou silou

vycvičiť dok. cvičením zdokonaliť: v. psa, v. si pamäť, pozornosť;
v-ený vojak;
v-ený požiarnik

vydražiť dok. predať na dražbe: v-ené cennosti

vyfajčiť -jč/-i! dok. fajčením spotrebovať: denne v-í 20 cigariet

vyhrešiť dok. hrešením pokarhať: v. dieťa, v. nedisciplinovaného pacienta

vyklíčiť -i iba 3. os. dok. vyhnať klíček, klíčky; vzklíčiť, vzísť, zísť²: zemiaky v-li;
v-ené zrno

vykročiť dok.

1. urobiť prvý krok chôdze: v. ľavou nohou

2. vyjsť (význ. 1): v. z kruhu;
zariekol sa, že nev-í z domu neodíde;

vykynožiť dok. vyničiť, vyhubiť: v. hlodavce;

vyľahčiť dok. zľahčiť (význ. 1): v. tehly, v-ené murivo, v-ené trieskové dosky

vylepšiť dok., vhodnejšie zlepšiť, zdokonaliť: v-ená verzia rukopisu zlepšená;

vylíčiť -i dok.

1. vybieliť: vápnom v-ené steny

2. zastar. opísať (význ. 1): v. životné osudy

vyliečiť -i dok.

1. liečením vrátiť zdravie, uzdraviť: v nemocnici ho v-li, v. pacienta zo zranenia

2. liečením prekonať, odstrániť: v. chorobu, zlomeninu

3. expr. zbaviť niečoho neželaného: to ho v-lo z lenivosti

// vyliečiť sa

1. liečením získať zdravie, uzdraviť sa, vyzdravieť: v. sa z tuberkulózy

2. expr. zbaviť sa niečoho neželaného: v. sa zo sklamania

vyložiť² dok.

1. vysvetliť (význ. 1): v. význam slova (v slovníku), učiteľ v-l novú látku

2. rozpovedať: zoširoka v. svoje zážitky;

vyložiť¹ dok.

1. premiestniť zvnútra (dopr. prostriedku) von: v. náklad, v. chorého z auta

2. takto vyprázdniť: v. vagóny

3. položiť na vyvýšené miesto: v. knihu na policu, v. si nohy na gauč

4. položiť na prístupné miesto, predložiť: v. podpisové hárky, zoznamy voličov;
v. karty na stôl i fraz. otvorene povedať

5. vystaviť, ponúknuť na predaj: v. tovar (do výkladu)

6. (úplne) pokryť, obložiť: v. cestu kockami, kúpelňu kachličkami;

vylúčiť -i dok.

1. zbaviť účasti, členstva, vyradiť: v. žiaka zo školy, v. hráča z hry;
byť v-ený zo súťaže;
mat. v. člen rovnice

2. chem. procesom oddeliť: v. z roztoku železo

3. vyprodukovať a odviesť z tela: v. vosk, pot, moč

4. uznať za nemožné, nepripustiť: v. možnosť straty, omyl je v-ený;
to je v-ená vec, to je v-ené to nie je možné;

vymočiť dok. ponoriť na istý čas do tekutiny; vymáčať: v. konope, v. kože v lúhu, v. si nohy (v teplej vode)

// vymočiť sa

1. močením dosiahnuť istú kvalitu; vymáčať sa: mäso sa dobre v-lo

2. vypustiť moč

vynaložiť dok. (vy)dať (prostriedky ap.) v prospech niekoho, na niečo: v. peniaze na štúdiá, na opravu;
v-l všetku námahu (na to), aby dosiahol cieľ;

vynasnažiť sa dok. pousilovať sa: v-í sa nesklamať, v. sa zo všetkých síl (o to), aby sa vec podarila

vyničiť dok. ničením odstrániť, vyhubiť, vykynožiť: v. škodcov, burinu

vyočiť dok. hovor. expr. iba v spoj. v. si oči napäto, začudovane hľadieť, pozerať: ide si, má si oči v.

vypáčiť -i dok. (pákou ap.) násilne otvoriť: v. dvere, pokladnicu

vyplašiť dok.

1. plašením znepokojiť, vyrušiť: v. zver

2. naľakať, vyľakať, zburcovať: krikom v-l celý dom

// vyplašiť sa: holuby sa (pri výstrele) v-li;
v. sa pri zvuku sirény

vypožičať, vypožičať si -ia -ajú dok. požičať si: v. si knihu z knižnice, v. si na stavbu domu;
auto v-né z požičovne;

nedok. vypožičiavať, vypožičiavať si -a

výpožička -y -čiek ž.

1. (vy)požičanie: dátum v-y

2. (vy)požičaná vec: urgovať vrátenie v-čiek

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

vyprášiť -i dok.

1. údermi, trepaním ap. zbaviť prachu: v. koberec, prachovku

2. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: v. psa korbáčom

3. hovor. expr. vyhnať (význ. 2), odprášiť: v. všetkých z domu

● expr. v. niekomu kožuch, kabát zbiť ho;

vypražiť dok. pražením upraviť, upražiť: v. rezne;

vypučiť dok. vysunúť dopredu (niečo oblé), vyduť: v. brucho;
expr. v. oči vyvaliť;

vyriešiť -i dok. rozriešiť: v. problém, spor, záhadu;
v. rovnicu;
v. mestskú zástavbu

vyrušiť dok. zasiahnuť do niečieho pokoja (hlukom ap.): v-li ho pri práci, z úvah ho v-l krik detí;
v. zlodeja pristihnúť;
nič ho (tak ľahko) nev-í a) vie sa sústrediť b) je flegmatik;

vyšiť -je -jú dok.

1. pokryť (ozdobnými) stehmi: v. obrus;
v. dierky obšiť

2. takto zhotoviť: v. ornament, monogram

3. šitím spotrebovať: v. všetok hodváb;

vyskočiť dok.

1. skočiť smerom von: v. z postele, v. (von) oknom;

2. skokom, prudkým pohybom sa dostať hore al. dopredu: vysoko v. (za loptou), v. na múrik;
ručička (prístroja) v-la prudko vystúpila;
v-ené pero uvoľnené

3. prudko vstať (pri náhlej reakcii ap.);
expr. takto reagovať, vyletieť, vybuchnúť: v. na rovné nohy, v. zo stoličky;
je prchký, hneď v-í

4. hovor. náhle sa objaviť (na povrchu): v-li mu pehy, slzy

● expr. ide z → kože v.;

vyslúžiť -i dok.

1. odslúžiť (význ. 2): v. vojenčinu

2. obslúžiť (význ. 1, 2): v. hostí;

vysmažiť dok. vypražiť: v. kurča;

vystačiť dok.

1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok v-í na živobytie, na to jeho schopnosti sotva v-ia, (ne)v-í držať krok s ostatnými;
v-ia si sami, nepotrebujú pomoc

2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: v. s krmom do jari, v. so silami;

vystrašiť dok. nastrašiť, naľakať, vyľakať: v-l ho zvuk klaksóna;
v-li ho, že pôjde pred súd

vystrčiť dok.

1. viditeľne vysunúť, vytrčiť: v. hlavu z dvier;
v. bradu

2. vyložiť na viditeľné, nápadné miesto: v. kvety do obloka

3. vysotiť: v-li ho za dvere, na mráz

● expr. v. rožky, pazúry a) začať byť sebavedomý b) začať sa brániť;
nev-í → nos z domu;

vystužiť dok. urobiť tvrdším, tvrdým; spevniť (výstuhou, výstužou): v. manžety plátnom;
v. banskú chodbu;

vysušiť dok.

1. dôkladne usušiť: v. si vlasy (pod) sušičom;
dobre v-ené zrno

2. odvodnením, odparením ap. odstrániť: v. močiare;
vietor v-l mláky

3. zbaviť vlhkosti, vlahy ap.: slnkom v-ená vegetácia, pôda;
v. koláč veľmi vypiecť;

vysústružiť, vysústruhovať dok. obrobiť na sústruhu; takto zhotoviť; vytočiť: v. závit (na súčiastke)

vyťažiť dok.

1. ťažbou získať: v. rudu, v-ený štrk

2. získať ako výsledok úsilia, práce: v. zisk, životné skúsenosti z niečoho

3. zaťažiť primeraným, požadovaným nákladom: v. vozidlo, vozeň

4. hovor. pracovne, časovo ap. úplne využiť: naplno v. pracovníka;

vytlačiť dok.

1. tlačením dostať von, vytisnúť: v. auto z garáže;
v. sklo z rámu

2. tlačením dostať, dopraviť do vyššej polohy, vytisnúť: v. vozík na násyp, v. vodu rúrkami

3. tlačením získať, vytisnúť: v. šťavu z pomaranča

4. tlačením zbaviť šťavy, vytisnúť: v. citrón

5. silou, nátlakom vypudiť, vytisnúť: v. zvedavcov z miestnosti;
v. opozíciu z vlády

6. nahradiť (novým, pokrokovejším), vytisnúť: traktory v-li záprahy

7. vyhotoviť tlačou: v. knihu, pozvánku

8. tlakom utvoriť: v. stopu do snehu;

vytočiť dok.

1. točením dostať z bežnej, pôv. polohy, skrútnuť: v. driek;
v. volant doprava

2. točením uvoľniť, vykrútiť: v. pásku zo stroja

3. točením získať: v. med

4. zvoliť na číselnici, vykrútiť: v. telefónne číslo

5. točením opracovať, vyrobiť, vysústružiť: v. súčiastku;

vytrčiť dok. vystrčiť (význ. 1, 2): slimák v-l rožky;
v. ruky pred seba otrčiť;
expr. v. všetok krištáľ do vitríny vyložiť na obdiv;

vytušiť dok. tušením vycítiť: v. nebezpečenstvo, v. niečiu prítomnosť

vytýčiť -i dok.

1. vyznačiť (v teréne): v. trasu kolíkmi, v. hraničné body;
v-ená trasa pre lyžiarov

2. kniž. vopred určiť: v. si smer postupu, v-ený cieľ, program;

vyučiť dok. poskytnúť odb. prípravu v učebnom pomere: v. mládež v nových profesiách

// vyučiť sa získať odb. vedomosti v učebnom odbore: v. sa remeslu, v. sa za inštalatéra, v-ená krajčírka

využiť -je -jú dok. použiť úplne na svoju potrebu, vo svoj prospech: v. príležitosť, všetky možnosti, v. voľný čas na oddych, v-tie poznatkov v praxi, stroj (nie) je dosť v-tý;
v. nešťastie človeka zneužiť;

vyvážiť -i dok.

1. uviesť do rovnováhy: v. ramená váh;
v-enie kolies

2. nahradiť niečím rovnakej váhy: presne v. tovar závažím

3. nahradiť niečím rovnakej hodnoty, kompenzovať: nedostatok fyzickej sily v-l odvahou

4. nadvihnutím (násilne) otvoriť, uvoľniť, vypáčiť: v. dvere

● zlatom by ho nev-l má výborné vlastnosti, je cenný;

vyvenčiť¹ -nč/-i! dok. ovenčiť: v-ená sála

vyvenčiť², správ. vyviesť (von, najmä psa), ísť von (najmä so psom), vyvetrať, prevetrať

vyvŕšiť sa -i dok. vyliať zlosť, vypomstiť sa: v. sa na nevinných, v. sa za maličkosť;

vyvýšiť -i dok. zvýšiť (význ. 1): v. násyp;
v-ené miesto vyššie položené;

vyžiť -je -jú dok.

1. mať dosť obživy al. životných potrieb, uživiť sa: slušne v. zo svojho platu

2. ostať nažive, dožiť: azda do jari v-je

vyžiť sa -je -jú dok.

1. dlhým životom, jestvovaním stratiť životnosť, (z)degenerovať, prežiť sa: pôda, vegetácia sa v-je;
staré kultúry sa v-li

2. neviazaným životom sa opotrebovať: v-tý človek, v-tá tvár

3. vhodnejšie uplatniť sa, realizovať sa: spoločensky, športovo sa v., vhodnejšie uplatniť sa;
možnosť kultúrneho v-tia, vhodnejšie uplatnenia;

vyznačiť dok.

1. označiť (význ. 1), poznačiť: v. časť textu (na vynechanie)

2. určiť (význ. 1), vytýčiť: v. smer, trasu;

vžiť sa -je -jú dok.

1. žitím sa prispôsobiť, vpraviť sa: v. sa do nových pomerov

2. vmyslieť sa, vcítiť sa: v. sa do položenia iných

3. vojsť do života, zaužívať sa: novoty sa (ne)v-li;

vzklíčiť -i obyč. iba 3. os. dok. (o semene) vyklíčiť; vzísť: hrach v-l;

vzmužiť sa dok. vzchopiť sa: nestrácaj odvahu, vzmuž sa!

vzpažiť dok. tel. vystreté ruky zdvihnúť kolmo nahor

vzpriečiť sa -i dok.

1. spriečiť sa (význ. 1): ľady sa v-li

2. vzoprieť sa (význ. 2), spriečiť sa, sprotiviť sa: v. sa rozkazu, v. sa (proti) nátlaku

vzpružiť dok. povzbudiť (význ. 2), posilniť: cvičenie v-í svaly;

vzrušiť dok. vyviesť z rovnováhy, citovo rozrušiť: nečakaný zážitok ho v-l;

vztýčiť -i dok.

1. vzpriamiť smerom dohora: v. hlavu, v-ený ukazovák

2. vytiahnuť nahor al. postaviť do vzpriamenej polohy: v. vlajku, v. stožiar;
geom. v. kolmicu (k rovine) viesť ju v danom bode;

zababušiť dok. expr. dôkladne obliecť, naobliekať: z. sa do vlniaka;
chodiť z-ený v kožuchu;
z. dieťa do prikrývky zakrútiť, zavinúť

zabezpečiť dok.

1. postarať sa o uskutočnenie niečoho; vopred obstarať, zaistiť: z. splnenie plánu, z. účasť, z. zásobovanie;
z. (si) ubytovanie

2. urobiť opatrenia na dodržanie niečoho, zaručiť, zaistiť: (ústavne) z. práva, z. nezávislosť, mier

3. urobiť opatrenia proti neželateľným javom, zaistiť: z. hranice, z. brehy (proti zosunu);
z-ená koľaj poistená

4. (hmotne) zaopatriť (význ. 2), zaistiť: z. deti, finančne sa z.;

zabočiť dok. zahnúť (význ. 3), odbočiť: z. pred hotel, z. do lesa;
z. doprava, za roh;

zabožiť sa dok. zaprisahať sa, zaveriť sa: z-l sa, že to nespravil

zabúšiť -i dok. expr. zabúchať: z. na okno;

zacvičiť dok.

1. zapracovať (význ. 1), zaučiť: z. dorast, z. nových špecialistov

2. urobiť cviky: z. rukami;

zadlžiť -í dok. zaťažiť dlhmi: z. majetok;
z-ená pôda;

zadovážiť -i dok. (za)obstarať, zaopatriť; získať: z. materiál (na stavbu), z. si peniaze, nábytok;

zadrobčiť -bč/-i! dok. expr. začať al. chvíľu drobčiť: z. (nohami) na šmykľavom chodníku;
z. odzemok zatancovať

zadušiť sa dok. hovor. zaprisahať sa (význ. 1), zaveriť sa: z-l sa, že nič neprezradí

zafajčiť si -jč/-i! dok. s chuťou (istý čas) fajčiť, pofajčiť si: po obede si z-l

zahlušiť dok.

1. expr. zabiť (význ. 1), usmrtiť: z. zver

2. prehlušiť: víchrica z-la slová

3. potlačiť (význ. 3), prekonať: z. výčitky alkoholom

// zahlušiť sa expr. zabiť sa (význ. 1)

záhradkárčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradkárstvom: záujem o z-enie

záhradníčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradníctvom

zahrešiť dok. zakliať (význ. 1): z-l, lebo sa udrel;
po chlapsky, od pľúc (si) z.;
mrzké z-enie

zahromžiť dok. zakliať (význ. 1), zanadávať, zahrešiť: nahnevaný z-l;
z. na celý svet

zahrúžiť -i dok. ponoriť (význ. 1, 2), vnoriť: z. (si) tvár do dlaní, z. sa do vody

// zahrúžiť sa

1. ponoriť sa (význ. 1), vnoriť sa: dvor z-ený do tmy

2. zahĺbiť sa, pohrúžiť sa: z. sa do čítania;
z. sa do seba;
z-ený do myšlienok

zakľúčiť -i dok. kniž. zakončiť (význ. 1), dokončiť: z. svoj prejav;
povedať pár slov na z-enie na záver;

zakončiť -nč/-i! dok.

1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: z. prácu;
z. prednášku

2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: z. sukňu volánikom;
veta z-ená otáznikom;

zakrepčiť si dok. expr. zatancovať si: z. si čardáš;
do vôle si z.

zakročiť dok. vykonať akciu v (ne)prospech niekoho, niečoho, urobiť zákrok, zasiahnuť: bili ho, kým nez-l učiteľ;
chirurgicky z. uskutočniť operáciu;
z. proti demonštrantom;

zakrúžiť -i dok.

1. (opakovane) urobiť krúživý pohyb: jastrab z-l v povetrí;
z. v tanci

2. krúživo pohýbať: z. rukami (pri cvičení)

zakvačiť dok. expr.

1. (zachytením o niečo) zavesiť (význ. 1): z. kabát na vešiak;
z. sa na lano

2. vsunutím do niečoho zachytiť (význ. 4): z. nohy do strmeňov, z. chvost medzi nohy;

založiť dok.

1. dať, umiestniť do istej polohy: z. reťaz na dvere, z. koňovi uzdu, z. (si) ruky za chrbát, pod hlavu, v bok;
z. si okuliare nasadiť si;
z. knihu do knižnice odložiť;
z. spisy do kartotéky zaradiť

2. dať niekde a zabudnúť na to, zapotrošiť: z. niekde list

3. vložením niečoho označiť: z. si stranu v knihe

4. naukladaním niečoho zapratať; zatarasiť: z. stôl knihami;
z. dvere nábytkom

5. dať základ vzniku niečoho, vytvoriť, ustanoviť; vybudovať, vystavať: z. novú stranu, z. družstvo;
z. si rodinu;
z. časopis;
z. oheň, požiar spôsobiť;
šport. z. útok rozvinúť

6. zobrať za základ, podstatu: vynález z-l na jednoduchom princípe;
rátanie z-ené na desiatkovej sústave

7. byť založený mať isté založenie: je optimisticky z-ený

8. dať ako záloh: z. šperky, majetok

9. hovor. vypomôcť (peňaž.) pôžičkou, darom: z. niekoho tisíckou

● (stáť, čakať, prizerať sa ap.) so z-enými rukami nečinne;

zamočiť dok.

1. namočiť (význ. 1, 2), zamáčať: z. si topánky

2. expr. dostať do nepríjemnej situácie, namočiť: z-li jeden druhého;
byť z-ený do aféry;

zamračiť sa dok.

1. iba 3. os. zahaliť sa mrakmi, zatiahnuť sa: nebo sa z-lo;
neos. vonku sa z-lo

2. zatváriť sa nevľúdne, zachmúriť sa: s nevôľou sa (na syna) z-l

zamúčiť -i dok. pokryť, znečistiť múkou: z. dosku;
z. si ruky, z-ená zástera

// zamúčiť sa

● kto do mlyna chodí, ľahko sa z-i

zanožiť dok. tel. vystretú nohu uviesť do polohy vzad

zaoblačiť sa dok. iba 3. os. zastrieť sa oblakmi, zamračiť sa: nebo sa z-lo;
neos. vonku sa z-lo

zaobšiť -je -jú dok.

1. obšitím zabrániť páraniu: z. okraj

2. obšitím okraja upraviť: z. šaty

zaonačiť dok. hovor.

1. (šikovne) zariadiť: musel to z., lebo hrozil spor

2. zahovoriť: nevhodnú poznámku rýchlo z-l

zapáčiť sa -i dok.

1. vzbudiť príjemný dojem, pozdať sa, zvidieť sa, zaľúbiť sa: žena sa chce z. mužovi;
z-lo sa mu, že má úspech

2. iba 3. os. zachcieť sa, zažiadať sa, zaľúbiť sa: robí, čo sa mu z-i

zapatrošiť, zapotrošiť dok. hovor. expr. nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť, stratiť, zašantročiť, založiť: kde si z-l pero? z-ené listiny

zapažiť dok. tel. vystreté ruky uviesť do polohy vzad;

zapelešiť sa dok. expr. usadiť sa (význ. 2), zabývať sa: v pivnici sa z-li myši

zaplašiť dok. odplašiť: z. zver streľbou;
expr. z. smútok zahnať

zapožičať -ia dok. kniž. úradne požičať: z. umelecké diela galérii

zaprášiť -i dok.

1. pokryť prachom: z. si šaty;

2. posypať vrstvou niečoho sypkého, poprášiť: z. šťavu múkou

// zaprášiť sa

1. neúmyselne sa prachom znečistiť: z. sa v piesku

2. neos. (o prachu) zvíriť sa, rozvíriť sa: na ceste sa z-lo

zapražiť dok. zahustiť zápražkou, zasmažiť: z. polievku;

nedok. zapríčiňovať