Význam slova "spor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spor -u m.

1. stretnutie sa nezhodných názorov, nezhoda, konflikt: rodinné s-y, s. o majetok, o trón, riešiť, urovnať s., vyhrať s.

2. (slovná) zvada, škriepka, hádka, rozopra: vyvolať s.

□ mať s., s-y s niekým sporiť sa

● o tom niet s-u je to nesporné;
→ jablko s-u;

šporáčik -a m. zdrob.

sporáčik -a m. zdrob.

sporadickosť -i ž.

sporadický príd. kniž. zriedkavý, ojedinelý: s. výskyt, s-é prípady;

sporadicky prísl.;

šporák -a m. hovor. sporák;

sporák -a m. kuchynské zariadenie na úpravu pokrmov teplom: s. na uhlie, plynový, elektrický s.;
hovor. postaviť (obed, vodu ap.) na s. dať variť;

sporákový príd.;

sporiť nedok.

1. robiť úspory (v sporiteľni), zhromažďovať a odkladať peniaze, šetriť: s. peniaze, s. na byt, na auto;
podnikové, stavebné s-enie

2. obmedzovať spotrebu, neplytvať, šetriť: s. s vodou, s palivom

3. zbierať (do zbierky): s. známky, nálepky

sporiť sa nedok. mať spor(y) s niekým, prieť sa, hádať sa: s. sa so susedom

šporiť, šporovať nedok. hovor. sporiť (význ. 1 – 3), šetriť: š. na bicykel, š. s časom

sporiteľ -a mn. -ia m. kto sporí (v sporiteľni);

sporiteľka -y -liek ž.;

sporiteľňa -e ž. peňaž. ústav, v kt. sa ukladajú vklady a poskytujú pôžičky: mať peniaze v s-i, Slovenská s.;

sporiteľňový príd.

sporiteľský príd.: s-é vklady

sporivosť -i ž.: mesiac s-i sporenia

sporivý príd. kt. sporí: s-á rodina;
s. hospodár šetrný;

sporne prísl.;

spornosť -i ž.

sporný príd.

1. kt. je predmetom sporu: s-é územie

2. kt. je v spore: s-é strany

3. neistý, pochybný, problematický: s-é výsledky skúmania, s-é nároky;
je s-é, kto bol autorom;

sporo¹ prísl.: pomaly, ale s. pracovať

sporo² prísl.: s. osvetlená izba

šporovlivý príd. hovor. sporivý, šetrný: š. človek, byť š.

sporový príd.: práv. s. poplatok, s-é trovy

sporožíro -a s. bezhotovostný spôsob sporenia a platenia;

sporožírový príd.: s. účet

šport -u m. (organizovaná) záujmová činnosť vykonávaná na posilnenie teles. kondície, často spojená so súťažením: vodné, zimné š-y, rekreačný, pretekársky, vrcholový š.;
plavecký, strelecký š.;
(zaslúžilý) majster š-u čestný titul v nedávnej min.;

športka -y -tiek ž.

1. verejne organizovaná stávka: vyhrať v š-e

2. hovor. tlačivo na podanie tejto stávky: vyplniť š-u;

športkár -a m. hovor. kto tipuje v športke

športkovať nedok. hovor. tipovať v športke

športkový príd.

športovať nedok. aktívne sa venovať športu: š-je odmalička

športovec -vca m. kto sa aktívne venuje športu: vrcholový š.;

športovisko -a -vísk s. miesto (štadión, telocvičňa ap.) na vykonávanie športu: olympijské š-á, stavať š-á

športovkyňa -e -kýň ž.

športovo prísl.: š. oblečený;
š. vyzerať ako športovec

športový príd.: š. úbor, klub, š. lekár, š-é hry;
š-á gymnastika, š-é rybárstvo;
š-é auto;
š-é oblečenie a) na šport b) praktické, ľahké;

sporý¹ príd. výdatný, obsažný, hojný: drobný, ale s. dážď;
s-á robota, s-é jedlo;

sporý² príd. kniž. nevýdatný, slabý, chabý, skúpy: s-é svetlo;
s-á tráva riedka;