Význam slova "von" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

von

I. prísl.

1. smerom z vnútra, z nejakého (uzavretého) priestoru, op. dovnútra, dnu: chodiť v. a dnu;
v. vybiehajúci okraj;
ísť s deťmi v. na prechádzku;
hovor. v. s tým! povedz to!

2. nár. vonku (význ. 1), op. vnútri, dnu: v. podúval vietor

3. preč z istého (známeho) prostredia: žiada sa mu v., na vidiek;
ísť študovať niekde v. do zahraničia

4. byť, dostať sa ap. v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: je, dostal sa v. z dlhov, z najhoršieho je v.

● → vyjsť s farbou, s pravdou v.;
jedným → uchom dnu, druhým v.;
nehodno ani → psa v. vyhnať

II. predl. s I vyj. smerovanie z vnútra niečoho, z: pozerať v. oblokom

vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;

voňať -ia -ajú nedok.

1. vydávať, šíriť vôňu: kvety v-jú, v. po jahodách, v. zemou;
v-ia tu novotou je tu všetko nové

2. vdychovať (význ. 1), ovoniavať, privoniavať: v. výpary éteru

● expr. robota, škola mu nev-ia nechce sa mu robiť, učiť

voňavka -y -viek ž. tekutý kozmet. prípravok z voňavých esencií: francúzska v., pofŕkať sa v-ou;

voňavkár -a m. výrobca voňaviek;

voňavkárka -y -rok ž.;

voňavkársky príd.

voňavkárstvo -a s. odbor zaoberajúci sa výrobou voňaviek;

voňavkový príd.: v. závan

voňavý príd. kt. vonia (význ. 1): v. kvet, chlieb, vzduch;
v-é látky, korenie aromatické

vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

vonka, vonká prísl. hovor.

1. von (význ. 1, 3)

2. vonku (význ. 1 – 3)

vonkajší príd.

1. kt. sa vyskytuje vonku, zvonka, na povrchu al. mimo niečoho, op. vnútorný: v. priestor, v-ie obloky;
v-ie vedenie;
v. svet okolitý

2. kt. pôsobí zvonka al. navonok: v. vplyv, faktor;
v. efekt;
liek na v-ie použitie

vonkajškovo prísl.;

vonkajškovosť -i ž.

vonkajškový príd. vonkajší (význ. 2): v. dojem, efekt;

vonkajšok -ška m.

1. vonkajšia časť, plocha niečoho, vonkajší priestor, op. vnútro, vnútrajšok: v. látky líce (význ. 2)

2. vzhľad, zovňajšok: príjemný v.;

vonkoncom čast. vyj. krajnú mieru a zdôrazňuje pripojený výraz, vôbec: mňa už v. nič neprekvapí;
to je v. pomýlené úplne

vonku prísl.

1. na mieste mimo obydlia al. iného (uzavretého) priestoru, op. vnútri, dnu: deti sa hrajú v., v. prší;
časť úrody je ešte v. na poli;
hovor. zub je už v. vytrhnutý

2. hovor. na mieste mimo istého (známeho) prostredia, vo verejnosti: zistiť, čo sa v. povráva;
byť služobne v. v zahraničí

3. byť v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: už je z choroby v.;
byť z nebezpečenstva v.

vonný príd. poet. voňavý: v-é ruže, lúky