Význam slova "hro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hrob -u m. jama na pochovanie mŕtveho; vyvýšenina po jej zasypaní: masový h., (vy)kopať h., ozdobovať h-y;
h. Neznámeho bojovníka, vojaka pamätník padlých

● expr. ticho, tma ako v h-e;
expr. mlčať ako h. nič neprezrádzať;
od → kolísky (až) po h.;
priviesť niekoho do h-u utrápiť;
byť → jednou nohou v h-e;
→ kopať niekomu h.;
láska, vernosť, nenávisť až po, za h. pretrvávajúca;
to ho privedie, dovedie do h-u spôsobí mu smrť;
(mŕtvy) sa v h-e obracia robí sa niečo proti jeho zásadám;

hrobár -a m. kto kope a zahrabáva hroby;

● expr. → ujsť h-ovi z lopaty;

hrobárik -a mn. N a A -y m. chrobák živiaci sa zdochlinami, zool. Necrophorus

hrobársky príd.

hrobček -a m. zdrob.

hrobka -y -biek ž. murovaný hrob, krypta: rodinná h.;

hrobkový príd.

hrobľa -e -bieľ/-blí ž.

1. hŕba zeminy, kamenia ap.

2. jama na uskladnenie niekt. poľnohosp. plodín prikrytá zemou: zemiaková h., h. repy

hrobový príd.: h. kameň;

hroch -a mn. N a A -y m. veľký tropický vodný cicavec s hrubou kožou, zool. Hippopotamus;

hrom -u m. mocný, dunivý zvuk sprevádzajúci blesk;
hovor. úder blesku: h-y bijú;
hovor. zabil ho h.;
expr. (ba) h-a! silný zápor

● ako h. z jasného neba nečakane, prekvapujúco;
hľadieť ako h. do buka, duba zamračene;
(urobiť niečo,) aj keby h-y bili v každom prípade;
zvolávať na niekoho h-y-blesky hromžiť;
expr. v zahrešeniach: sto h-ov! h. a peklo!

hromada -y -mád ž.

1. hŕba (význ. 1), kopa: h. dreva, nosiť veci na h-u

2. expr. veľké množstvo, hŕba (význ. 2), kopa: h. ľudí, peňazí

● pejor. (po)hádzať všetko, všetkých na jednu h-u rovnako (zle) (z)hodnotiť;

hromadiť nedok. zhromažďovať vo väčšom množstve: h. potraviny, kapitál

// hromadiť sa: na dvore sa h-ia smeti kopia sa;
otázky sa h-ia pribúda ich

hromádka -y -dok ž. zdrob.

1. k 1

2. expr. malé množstvo, hŕbka: h. detí

hromadne prísl.: h. sa prihlasovať;

hromadnosť -i ž.

hromadný príd. obsahujúci väčší počet, výskyt ap. niečoho; spoločný, kolektívny: h-é ubytovanie;
h-á doprava, op. individuálna;
h. hrob;
zbrane h-ého ničenia;
lingv. h-é podstatné meno majúce iba jedn., ale označujúce súborne viac jednotlivín toho istého druhu (napr. vtáctvo, lístie);

hromnička -y -čiek ž. hovor. hromničná svieca

hromničný príd. k Hromnice (sviatok Obetovania Pána 2. februára): h-á sviečka hromnička (posvätená na Hromnice)

hromobitie -ia s. opakované údery blesku, blýskanie a silné hrmenie

hromovať nedok. expr. nadávať, hrešiť, kliať, hromžiť: h. na neporiadok

hromovo, hromove prísl.: h. zaznieť

hromový príd. expr. mohutný, silný: h. hlas;

hromozvod -u m. bleskozvod

● byť, stať sa h-om objektom, na kt. sa prenáša zlosť

hromský príd. hovor. expr. naničhodný, potvorský: h-á robota!

hromžiť nedok. nadávať, hrešiť, hromovať: h. na neporiadky

hroší príd.: h-ie mláďa

● mať h-iu kožu byť necitlivý, všetko zniesť

hrot -u m. ostré zakončenie niečoho, špica (význ. 1), konček: h. meča, ceruzky;

hrotok -tka m. nádoba na dojenie mlieka, šechtár; jej obsah: h. mlieka

hrotový príd.

hrový príd. k 1 odb.: h-á činnosť detí, h-é obdobie

hrôza

I. -y hrôz ž.

1. veľký strach, zdesenie, des: zmocnila sa ho h.;
zbledol od h-y

2. strašná vec, hrozné udalosti: h-y vojny

3. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrúza: h. peňazí, ľudí

● expr. (neporiadny ap.,) až, že h. veľmi

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať je hrozné

hrozba -y -zieb ž.

1. výstražné napomínanie, vyhrážka: strašiť h-mi, ustúpiť pred h-ou

2. blízkosť niečoho nebezpečného: h. hladu, vojny

● ani h-ou, ani prosbou nijako

hrozienko -a -nok s. zdrob.

1. expr. k hrozno (význ. 1)

2. obyč. mn. sušené bobule viniča: koláč s h-mi

● vyberať z niečoho (iba) h-a iba to najlepšie;

hrozienkový príd.: h. koláč;
h-á masť na pery

opak. hrozievať -a

// hroziť sa ľakať sa, báť sa, desiť sa: h. sa vojny, choroby;

opak. hrozievať sa

hroziť nedok.

1. i hroziť sa robiť výstražné pohyby, zahrážať sa: h. (sa) päsťou, palicou

2. výstražne napomínať, vyhrážať sa: h. potrestaním

3. (o niečom nedobrom, hroznom) nebezpečne sa blížiť: h-í hlad, vojna, h-í mu smrť;

hrozitánsky príd. hovor. expr. hrozný (význ. 2), náramný, veľký: h-a sila;

hrozitánsky prísl.: h. sa mýliť

hrozivo prísl.: h. sa tváriť

hrozivý príd. vyvolávajúci hrôzu, strašný, hrozný: h-á situácia, predtucha;

hrozne prísl. i vetná prísl.: h. vyzerať;
je mu h.;
hovor. expr.: h. veľa, h. milo veľmi, neobyčajne

hrozno -a -zien s.

1. hromad. bobuľovité plody viniča: strapec h-a, stolové h.

2. hovor. vinič: pestovať, sadiť h.;
divé h. ozdobná popínavá rastlina

● to je kyslé h. niečo nedostupné;

hroznovitý príd. kt. má podobu (strapca) hrozna: h-é kvetenstvo

hroznový príd.: h-é víno;
h. cukor glukóza;

hrozný príd.

1. vyvolávajúci hrôzu, strašný, desný: h-á smrť;
stalo sa niečo h-é

2. hovor. expr. veľký, náramný, ohromný; strašný: h. krik, h-á radosť, h-é blato;
dnes je h-é počasie zlé;

hrôzostrašne prísl.

hrôzostrašný príd. kniž. strašný, príšerný: h. príbeh;

hrôzovláda -y -lád ž. vláda násilia, teror, krutovláda

hrôzyplný príd. kniž. hrozný, strašný: h. obraz