Význam slova "reťaz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

reťaz -e ž.

1. pohyblivo spojený rad článkov, obyč. kovových, použ. na spájanie, držanie al. ťahanie: železná, oceľová r., snehové r-e;
zavrieť bránu na r.;
uviazať psa na r.;
dať niekoho do r-í sputnať ho

2. sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse: r. detí, poľovníkov;
r. vrchov, r. automobilov;
r. spomienok;
utvoriť r. (ľudí) (pri podávaní tehál);
živá r. súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky s manifestačným cieľom

● držať niekoho (ako) na r-i obmedzovať ho;
expr. je ako z r-e pustený bujný, neviazaný;

reťazec -zca m. odb. reťazovitý útvar;
chem. atómový r., telev. snímací r.;
odb. potravinový r. postupnosť krokov od výr. cez predaj po spotrebu potravín

reťazovitý príd. podobný reťazi: r. útvar

reťazový príd.: r. most zavesený na reťaziach;
r-á píla;
chem. r-á reakcia pri kt. 1 reakcia vyvoláva druhú, pren. publ. situácia, keď 1 udalosť vyvoláva druhú;