Význam slova "váž" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 814 výsledkov (7 strán)

  • opak. vábievať -a

  • vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
    poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

  • vábivo prísl.: v. vyzerať;

  • vábivosť -i ž.

  • vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
    v-á žena;

  • vábne prísl.;

  • vábnička -y -čiek ž. vábec

  • vábnosť -i ž.

  • vábny príd. vábivý, lákavý: v-a predstava;

  • váčik -a, váčok -čka m. zdrob.

  • väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus

  • väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
    publ. → mlčiaca v.;

  • väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí

  • väčšinový príd.

  • väčšmi

    I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

    II. spoj. priraď. v. – ako viacako, skôrako: tu môže v. stratiť ako získať

  • vädnúť -e -ú -dol nedok.

    1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e

    2. (o človeku) slabnúť, chradnúť

  • vágne prísl.;

  • vágnosť -i ž.

  • vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;

  • váha -y váh ž.

    1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
    v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

    2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

    3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

    4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
    hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

    brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
    byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

  • váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
    v. s odpoveďou;
    bez v-nia ihneď

  • váhavo prísl.;

  • váhavosť -i ž.

  • váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
    v-é kroky;

  • váhovo prísl.: v. primeraný;

  • váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;

  • vákuovaný príd. z kt. je odstránený vzduch; upravený pomocou vákua: v. betón;
    v-á šunka vo vákuovanom obale

  • vákuový príd.: v. filter;
    v-á metalurgia konaná vo vákuových peciach

  • vákuum -ua D a L -uu s. fyz. priestor, v kt. (takmer) nie sú plyny al. pary;

  • váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

  • váľandový príd.: v-é matrace

  • váľať -a nedok.

    1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

    2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

    3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
    v. dom

    4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

    v. kroky kráčať dlhými krokmi;
    v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

    // váľať sa

    1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
    kamene sa v-jú dolu brehom valia

    2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

    3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

    4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

    expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

  • váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.

    expr. ruky, nohy ako v-y tučné

  • válov -a m. žľab na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka: nasypať do v-a, v-y plné vody

    expr. mastný v.;
    byť pri (plnom) v-e mať výnosné miesto;

  • válovček -a m. zdrob.

  • vánok -nku m. veľmi mierny vietor, vetrík: jarný v.

  • vápenatieť -ie -ejú nedok. stávať sa vápenatým, kalcifikovať sa: v-enie pľúc

  • vápenatosť -i ž.

  • vápenatý príd. obsahujúci vápnik, vápno: v-á pôda, v-é hnojivá;
    chem. kysličník, síran v. zlúčeniny dvojmocného vápnika;

  • vápencový príd.: v-é horniny, skaly

  • vápenec -nca m. usadená hornina zložená prevažne z uhličitanu vápenatého;

  • vápenica -e -níc ž. vápenka (význ. 1)

  • vápenka -y -niek ž.

    1. závod na výr. vápna, vápenica

    2. nákazlivá choroba hydiny

  • vápnik -a m. chem. prvok, kalcium, zn. Ca

  • vápniť -i nedok. hnojiť vápnom: v. pôdu

  • vápnitosť -i ž.

  • vápnitý príd. vápenatý: v-é pôdy, v-á voda;

  • vápno -a s.

    1. látka získaná pálením vápenca: hasiť v., vybieliť steny v-om

    2. látka obsahujúca zlúčeniny vápenca al. vápnika: dusíkaté v. hnojivo;
    chlórové v. dezinfekčný prostriedok

    3. hovor. vápnik al. vápenec: obsah v-a v tele, v pôde;

  • vápnový, vápenný príd.: v-ová škvrna od vápna;
    v-ová, v-ná jama na hasenie vápna;
    v-ná malta obsahujúca vápno

  • vára -y ž. hovor. varené jedlo: teplá v.

  • várka -y -rok ž. množstvo naraz varené, príp. ináč spracúvané, dodané ap.: prvá v. piva, celulózy, ocele;
    prať ďalšiu v-u

  • váš vášho m. vaša vašej ž. vaše vášho s. I m. a s. vaším mn. m. živ. vaši m. neživ., ž. a s. vaše vašich D vašim

    I. zám. privl.

    1. vyj. privl. vzťah viacerých adresátov k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): v-i rodičia, v-e domy, v-e (pracovité) ruky;
    (žiaci,) toto je v-a trieda;
    toto je v. nový vedúci;
    to je v-a vec týka sa iba vás

    2. vyj. takýto vzťah jedného adresáta pri vykaní; je súčasťou titulov: je to v. kabát? na v-e zdravie, otec! sadol som si na v-e miesto;
    v-a excelencia, v-a výsosť (v oficiálnom písomnom styku V-a Excelencia, V-a Výsosť)

    3. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): v-e napredovanie, v. záujem, v-a záchrana

    4. vyj. zreteľ: človek v-ho typu, je asi vo v-ch rokoch

    5. hovor. má funkciu odkaz. zám.: v-i ľudia to už zariadia

    6. expr. vyj. citové vzťahy (kladné, iron. ap.): V. oddaný syn (v liste);
    to je v. človek zmýšľa ako vy;
    zahráme vám tú v-u obľúbenú;
    toto je ten v. (slávny) hrdina?

    nech je, nemusí byť po v-om podľa vášho želania;
    v-e šťastie, že ... mali ste šťastie, že ...

    II. hovor. váš m. manžel;

  • vášeň -šne ž.

    1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

    2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

    3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

  • vášnivo prísl.;

  • vášnivosť -i ž.

  • vášnivý príd.

    1. prudko, živelne reagujúci; svedčiaci o tom: v. človek;
    v-á povaha;
    v-á debata

    2. prejavujúci ľúbostnú vášeň: v-í milenci;
    v. pohľad

    3. veľmi niečomu oddaný, náruživý: v. poľovník, hubár;

  • včas včaššie prísl.

    1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy

    2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
    v. vstávať včasráno;
    budeme tam včaššie, ako treba privčas

  • včasne prísl.: v. zjari zavčasu na jar;
    v. ukončený načas;

  • včasnokresťanský príd. týkajúci sa začiatočného obdobia kresťanstva

  • včasnosť -i ž.

  • včasný príd.

    1. kt. sa vyskytuje včas, skorý, raný: v-á jeseň;
    v-é odrody (ovocia), v-á zelenina

    2. kt. sa uskutočnil vo vhodnom čase, načas: v-é splnenie úlohy, v-á pomoc;

  • včasráno prísl. zavčasu ráno: v. odišiel

  • včela -y včiel ž. úžitkový spoloč. hmyz produkujúci med a vosk, zool. Apis: chovať v-y, v. robotnica, poštípala ho v., bzučanie včiel, v-y sa roja;

  • včelár -a m. odborník vo včelárstve;

  • včelárka -y -rok ž.;

  • včelársky príd.: v. vosk;
    v. podnik

  • včelárstvo -a s. odbor zameraný na chov včiel a produkciu medu;

  • včelí príd.: v. med;
    v-ia kráľovná;
    v-ia materská kašička;

  • včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

  • včelnica -e -níc ž. pozemok, na kt. je rozostavený súbor úľov

  • včelstvo -a -tiev s. hromad. spoločenstvo včiel žijúce v jednom úli

  • včera prísl.

    1. minulého dňa: v. pršalo;
    mal to dokončiť už v.;
    akoby to bolo bývalo v.

    2. v nedávnej minulosti, nedávno: čo bolo dobré v., dnes už nestačí

  • včerajší príd.

    1. kt. bol včera: v. večer, v-ia porada, v. program

    2. nedávny, minulý: (spomínať na) v-ie víťazstvá

    hľadať v. deň;
    čo som v.? nie som neskúsený

  • včerajšok -ška m.

    1. včerajší deň: od v-a nič nejedol

    2. nedávna minulosť: chyby, výdobytky v-a

  • včerty prísl. hovor. expr. preč (význ. 1, 2): všetko pošlo v. minulo sa, stratilo sa;
    ber sa, choď v.!

  • včielka -y -lok, expr. včelička -y -čiek ž. zdrob.

    usilovný ako v. veľmi;
    pracuje ako v. usilovne, šikovne

  • včítane

    I. prísl. vrátane: od 1. do 10. v mesiaci v.

    II. predl. s G vyj. pripočítanie, vrátane: všetci v. detí

  • včleniť dok. zaradiť (význ. 2), začleniť: prvky organicky v. do systému;

  • nedok. včleňovať

    // včleniť sa: v. sa do kolektívu;

  • nedok. včleňovať sa

  • vďačiť nedok. byť vďačný, ďakovať: rodičom v-í za výchovu;
    za to môže v. svojej húževnatosti

  • vďačne prísl. k 1: v. pomôcť;
    v. pozrieť;

  • vďačnosť -i ž.: zaviazaný v-ou

  • vďačný príd.

    1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
    v. pohľad

    2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;

  • vďaka

    I. -y ž. pocit zaviazanosti za preukázané dobro, vďačnosť: prejavy, slová v-y, s v-ou prijať pozvanie;
    srdečná v. (za všetko) poďakovanie

    kniž. vzdávať v-y ďakovať

    II. predl. s D vyj. dôvod, príčinu, zásluhou niečoho, vďačiac niečomu: v. úsiliu;
    v. rýchlemu zákroku sa chlapca podarilo zachrániť

  • vďakyvzdanie -ia s. kniž. vyslovenie vďaky, poďakovanie: v. za úrodu;
    pieseň v-ia

  • véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
    vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V

  • víchor -chra m. silný, prudký vietor, víchrica: strhol sa v.

    expr. letí ako v. veľmi rýchlo;
    prihnať sa ako v. prudko;

  • víchrica -e -ric ž. dlhšie trvajúci víchor (spôsobujúci škody): zúri snehová v., v. strhla strechu

  • víchrový príd.

  • opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

    // vidieť sa

    1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
    tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

    2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

  • víkend -u m. koniec týždňa (sobota a nedeľa); čas odpočinku na konci týždňa: ísť cez v. k vode;

  • víkendovať nedok. tráviť víkend: v. na chate

  • víkendový príd.: v-é dni

  • vínčisko -a -čisk s. zvel.

  • vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;

  • víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e;
    omšové v. používané pri omši

    naliať si čistého v-a;
    → vodu káže, v. pije;

  • vínotéka -y -ték ž. zbierka vínnych produktov; predajňa takýchto produktov

  • vínovica -e -víc ž. liehový nápoj z hroznovej šťavy, brandy

  • vínovočervený príd. červený ako víno, vínový, bordový: v-á farba, látka

  • vínový, vínny príd.: v-vé, v-ne sudy, v-vé poháre, v-ne kvasinky, v-ny ocot;
    v-vý strek víno so sódou;
    v-vá farba vínovočervená;

  • vír -u m.

    1. prudký pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: v. v rieke krútňava;
    vzdušné v-y, strhol ho v.

    2. čo pripomína vír (rýchly pohyb, neusporiadaný sled); vírenie: krúžiť vo v-e tanca, neprestajný v. udalostí;
    v. veľkomesta ruch;

  • víriť -i nedok.

    1. uvádzať do vírivého pohybu: čln v-i vodu;
    vietor, auto v-i prach

    2. i víriť sa byť vo vírivom pohybe: sneh, voda (sa) v-i;
    v-enie elektrónov;
    v hlave, hlavou mu v-ia myšlienky idú rýchlo za sebou

    3. rýchlym sledom úderov vyvolávať zvuk: v-enie bubnov

  • vírivo prísl.

  • vírivý príd.

    1. tvoriaci vír: v. pohyb;
    v-é prúdenie

    2. (o mechanizme) takto pracujúci, fungujúci: v-á práčka;

  • vírový príd.

  • vírus -u m. najjednoduchší mikroorganizmus vyvolávajúci choroby;
    počítačový v. tajne uložený počítačový program narúšajúci informácie al. počítačové systémy;

  • vírusový príd.: v-á nákaza, ochorenie v-ého pôvodu

  • vítaný príd.

    1. príjemný, milý, sympatický: v. hosť

    2. vhodný, osožný: v-á zmena, pomôcka

  • vítať -a nedok.

    1. slovami al. inou formou pozdravovať prichádzajúceho: v. hosťa, tradícia v. chlebom a soľou;
    srdečne sa v-li;
    pekne v-m! pozdrav

    2. reagovať nejako na niečí príchod: v-li ho výkrikom, pes v-a gazdu štekaním

    3. s uspokojením prijímať: v. spoluprácu, iniciatívu

    v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa mu potešiť;

  • opak. vítavať -a

  • víťaz -a m. kto zvíťazil: olympijský v., vyjsť z boja ako v., v. súťaže;

  • víťaziť nedok.

    1. dosahovať víťazstvo: v. v boji, v športovej súťaži;
    v. nad súperom, v. šikovnosťou

    2. nadobúdať prevahu: dobro v-í nad zlom

  • víťazka -y -ziek ž.

  • víťazne prísl.: vyjsť z boja v.

  • víťazný príd.

    1. kt. víťazí, zvíťazil: v-é štáty, v-é družstvo

    2. zavŕšený víťazstvom, vedúci k víťazstvu: v-á vojna, v. zápas;
    v. gól

    3. pripomínajúci víťazstvo; svedčiaci o víťazstve: v. → oblúk;
    v. pohľad;

  • víťazoslávne prísl.

  • víťazoslávny príd. expr. víťazný (význ. 3): v. úsmev, postoj;

  • víťazstvo -a -tiev s.

    1. definitívne získanie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom, op. porážka: v. nad fašizmom;
    v. v športovom zápolení, morálne v., v. na body, dosiahnuť v.

    2. nadobudnutie prevahy, prevládnutie: v. rozumu, v. pevnej vôle nad slabosťou

    → Pyrrhovo v.

  • vízia -ie ž. kniž.

    1. videnie (význ. 3): prorocká v.

    2. vidina, prelud: básnická v., v. slávy

    mať v-ie

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV