Význam slova "váž" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

opak. vábievať -a

vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

vábivo prísl.: v. vyzerať;

vábivosť -i ž.

vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
v-á žena;

vábne prísl.;

vábnička -y -čiek ž. vábec

vábnosť -i ž.

vábny príd. vábivý, lákavý: v-a predstava;

váčik -a, váčok -čka m. zdrob.

väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus

väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
publ. → mlčiaca v.;

väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí

väčšinový príd.

väčšmi

I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať

vädnúť -e -ú -dol nedok.

1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e

2. (o človeku) slabnúť, chradnúť

vágne prísl.;

vágnosť -i ž.

vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;

váha -y váh ž.

1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

● brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
v. s odpoveďou;
bez v-nia ihneď

váhavo prísl.;

váhavosť -i ž.

váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
v-é kroky;

váhovo prísl.: v. primeraný;

váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;

vákuovaný príd. z kt. je odstránený vzduch; upravený pomocou vákua: v. betón;
v-á šunka vo vákuovanom obale

vákuový príd.: v. filter;
v-á metalurgia konaná vo vákuových peciach

vákuum -ua D a L -uu s. fyz. priestor, v kt. (takmer) nie sú plyny al. pary;

váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

váľandový príd.: v-é matrace

váľať -a nedok.

1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
v. dom

4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

● v. kroky kráčať dlhými krokmi;
v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

// váľať sa

1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
kamene sa v-jú dolu brehom valia

2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

● expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.

● expr. ruky, nohy ako v-y tučné

válov -a m. žľab na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka: nasypať do v-a, v-y plné vody

● expr. → mastný v.;
byť pri (plnom) v-e mať výnosné miesto;

válovček -a m. zdrob.

vánok -nku m. veľmi mierny vietor, vetrík: jarný v.

vápenatieť -ie -ejú nedok. stávať sa vápenatým, kalcifikovať sa: v-enie pľúc

vápenatosť -i ž.

vápenatý príd. obsahujúci vápnik, vápno: v-á pôda, v-é hnojivá;
chem. kysličník, síran v. zlúčeniny dvojmocného vápnika;

vápencový príd.: v-é horniny, skaly

vápenec -nca m. usadená hornina zložená prevažne z uhličitanu vápenatého;

vápenica -e -níc ž. vápenka (význ. 1)

vápenka -y -niek ž.

1. závod na výr. vápna, vápenica

2. nákazlivá choroba hydiny

vápnik -a m. chem. prvok, kalcium, zn. Ca

vápniť -i nedok. hnojiť vápnom: v. pôdu

vápnitosť -i ž.

vápnitý príd. vápenatý: v-é pôdy, v-á voda;

vápno -a s.

1. látka získaná pálením vápenca: hasiť v., vybieliť steny v-om

2. látka obsahujúca zlúčeniny vápenca al. vápnika: dusíkaté v. hnojivo;
chlórové v. dezinfekčný prostriedok

3. hovor. vápnik al. vápenec: obsah v-a v tele, v pôde;

vápnový, vápenný príd.: v-ová škvrna od vápna;
v-ová, v-ná jama na hasenie vápna;
v-ná malta obsahujúca vápno

vára -y ž. hovor. varené jedlo: teplá v.

várka -y -rok ž. množstvo naraz varené, príp. ináč spracúvané, dodané ap.: prvá v. piva, celulózy, ocele;
prať ďalšiu v-u

váš vášho m. vaša vašej ž. vaše vášho s. I m. a s. vaším mn. m. živ. vaši m. neživ., ž. a s. vaše vašich D vašim

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah viacerých adresátov k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): v-i rodičia, v-e domy, v-e (pracovité) ruky;
(žiaci,) toto je v-a trieda;
toto je v. nový vedúci;
to je v-a vec týka sa iba vás

2. vyj. takýto vzťah jedného adresáta pri vykaní; je súčasťou titulov: je to v. kabát? na v-e zdravie, otec! sadol som si na v-e miesto;
v-a excelencia, v-a výsosť (v oficiálnom písomnom styku V-a Excelencia, V-a Výsosť)

3. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): v-e napredovanie, v. záujem, v-a záchrana

4. vyj. zreteľ: človek v-ho typu, je asi vo v-ch rokoch

5. hovor. má funkciu odkaz. zám.: v-i ľudia to už zariadia

6. expr. vyj. citové vzťahy (kladné, iron. ap.): V. oddaný syn (v liste);
to je v. človek zmýšľa ako vy;
zahráme vám tú v-u obľúbenú;
toto je ten v. (slávny) hrdina?

● nech je, nemusí byť po v-om podľa vášho želania;
v-e šťastie, že ... mali ste šťastie, že ...

II. hovor. váš m. manžel;

vášeň -šne ž.

1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

vášnivo prísl.;

vášnivosť -i ž.

vášnivý príd.

1. prudko, živelne reagujúci; svedčiaci o tom: v. človek;
v-á povaha;
v-á debata

2. prejavujúci ľúbostnú vášeň: v-í milenci;
v. pohľad

3. veľmi niečomu oddaný, náruživý: v. poľovník, hubár;

včas včaššie prísl.

1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy

2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
v. vstávať včasráno;
budeme tam včaššie, ako treba privčas

včasne prísl.: v. zjari zavčasu na jar;
v. ukončený načas;

včasnokresťanský príd. týkajúci sa začiatočného obdobia kresťanstva

včasnosť -i ž.

včasný príd.

1. kt. sa vyskytuje včas, skorý, raný: v-á jeseň;
v-é odrody (ovocia), v-á zelenina

2. kt. sa uskutočnil vo vhodnom čase, načas: v-é splnenie úlohy, v-á pomoc;

včasráno prísl. zavčasu ráno: v. odišiel

včela -y včiel ž. úžitkový spoloč. hmyz produkujúci med a vosk, zool. Apis: chovať v-y, v. robotnica, poštípala ho v., bzučanie včiel, v-y sa roja;

včelár -a m. odborník vo včelárstve;

včelárka -y -rok ž.;

včelársky príd.: v. vosk;
v. podnik

včelárstvo -a s. odbor zameraný na chov včiel a produkciu medu;

včelí príd.: v. med;
v-ia kráľovná;
v-ia materská kašička;

včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

včelnica -e -níc ž. pozemok, na kt. je rozostavený súbor úľov

včelstvo -a -tiev s. hromad. spoločenstvo včiel žijúce v jednom úli

včera prísl.

1. minulého dňa: v. pršalo;
mal to dokončiť už v.;
akoby to bolo bývalo v.

2. v nedávnej minulosti, nedávno: čo bolo dobré v., dnes už nestačí

včerajší príd.

1. kt. bol včera: v. večer, v-ia porada, v. program

2. nedávny, minulý: (spomínať na) v-ie víťazstvá

● → hľadať v. deň;
čo som v.? nie som neskúsený

včerajšok -ška m.

1. včerajší deň: od v-a nič nejedol

2. nedávna minulosť: chyby, výdobytky v-a

včerty prísl. hovor. expr. preč (význ. 1, 2): všetko pošlo v. minulo sa, stratilo sa;
ber sa, choď v.!

včielka -y -lok, expr. včelička -y -čiek ž. zdrob.

● usilovný ako v. veľmi;
pracuje ako v. usilovne, šikovne

včítane

I. prísl. vrátane: od 1. do 10. v mesiaci v.

II. predl. s G vyj. pripočítanie, vrátane: všetci v. detí

včleniť dok. zaradiť (význ. 2), začleniť: prvky organicky v. do systému;

nedok. včleňovať

// včleniť sa: v. sa do kolektívu;

nedok. včleňovať sa

vďačiť nedok. byť vďačný, ďakovať: rodičom v-í za výchovu;
za to môže v. svojej húževnatosti

vďačne prísl. k 1: v. pomôcť;
v. pozrieť;

vďačnosť -i ž.: zaviazaný v-ou

vďačný príd.

1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad

2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;

vďaka

I. -y ž. pocit zaviazanosti za preukázané dobro, vďačnosť: prejavy, slová v-y, s v-ou prijať pozvanie;
srdečná v. (za všetko) poďakovanie

□ kniž. vzdávať v-y ďakovať

II. predl. s D vyj. dôvod, príčinu, zásluhou niečoho, vďačiac niečomu: v. úsiliu;
v. rýchlemu zákroku sa chlapca podarilo zachrániť

vďakyvzdanie -ia s. kniž. vyslovenie vďaky, poďakovanie: v. za úrodu;
pieseň v-ia

véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V

víchor -chra m. silný, prudký vietor, víchrica: strhol sa v.

● expr. letí ako v. veľmi rýchlo;
prihnať sa ako v. prudko;

víchrica -e -ric ž. dlhšie trvajúci víchor (spôsobujúci škody): zúri snehová v., v. strhla strechu

víchrový príd.

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

víkend -u m. koniec týždňa (sobota a nedeľa); čas odpočinku na konci týždňa: ísť cez v. k vode;

víkendovať nedok. tráviť víkend: v. na chate

víkendový príd.: v-é dni

vínčisko -a -čisk s. zvel.

vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;

víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e;
omšové v. používané pri omši

● → naliať si čistého v-a;
→ vodu káže, v. pije;

vínotéka -y -ték ž. zbierka vínnych produktov; predajňa takýchto produktov

vínovica -e -víc ž. liehový nápoj z hroznovej šťavy, brandy

vínovočervený príd. červený ako víno, vínový, bordový: v-á farba, látka

vínový, vínny príd.: v-vé, v-ne sudy, v-vé poháre, v-ne kvasinky, v-ny ocot;
v-vý strek víno so sódou;
v-vá farba vínovočervená;

vír -u m.

1. prudký pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: v. v rieke krútňava;
vzdušné v-y, strhol ho v.

2. čo pripomína vír (rýchly pohyb, neusporiadaný sled); vírenie: krúžiť vo v-e tanca, neprestajný v. udalostí;
v. veľkomesta ruch;

víriť -i nedok.

1. uvádzať do vírivého pohybu: čln v-i vodu;
vietor, auto v-i prach

2. i víriť sa byť vo vírivom pohybe: sneh, voda (sa) v-i;
v-enie elektrónov;
v hlave, hlavou mu v-ia myšlienky idú rýchlo za sebou

3. rýchlym sledom úderov vyvolávať zvuk: v-enie bubnov

vírivo prísl.

vírivý príd.

1. tvoriaci vír: v. pohyb;
v-é prúdenie

2. (o mechanizme) takto pracujúci, fungujúci: v-á práčka;

vírový príd.

vírus -u m. najjednoduchší mikroorganizmus vyvolávajúci choroby;
počítačový v. tajne uložený počítačový program narúšajúci informácie al. počítačové systémy;

vírusový príd.: v-á nákaza, ochorenie v-ého pôvodu

vítaný príd.

1. príjemný, milý, sympatický: v. hosť

2. vhodný, osožný: v-á zmena, pomôcka

vítať -a nedok.

1. slovami al. inou formou pozdravovať prichádzajúceho: v. hosťa, tradícia v. chlebom a soľou;
srdečne sa v-li;
pekne v-m! pozdrav

2. reagovať nejako na niečí príchod: v-li ho výkrikom, pes v-a gazdu štekaním

3. s uspokojením prijímať: v. spoluprácu, iniciatívu

● v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa mu potešiť;

opak. vítavať -a

víťaz -a m. kto zvíťazil: olympijský v., vyjsť z boja ako v., v. súťaže;

víťaziť nedok.

1. dosahovať víťazstvo: v. v boji, v športovej súťaži;
v. nad súperom, v. šikovnosťou

2. nadobúdať prevahu: dobro v-í nad zlom

víťazka -y -ziek ž.

víťazne prísl.: vyjsť z boja v.

víťazný príd.

1. kt. víťazí, zvíťazil: v-é štáty, v-é družstvo

2. zavŕšený víťazstvom, vedúci k víťazstvu: v-á vojna, v. zápas;
v. gól

3. pripomínajúci víťazstvo; svedčiaci o víťazstve: v. → oblúk;
v. pohľad;

víťazoslávne prísl.

víťazoslávny príd. expr. víťazný (význ. 3): v. úsmev, postoj;

víťazstvo -a -tiev s.

1. definitívne získanie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom, op. porážka: v. nad fašizmom;
v. v športovom zápolení, morálne v., v. na body, dosiahnuť v.

2. nadobudnutie prevahy, prevládnutie: v. rozumu, v. pevnej vôle nad slabosťou

● → Pyrrhovo v.

vízia -ie ž. kniž.

1. videnie (význ. 3): prorocká v.

2. vidina, prelud: básnická v., v. slávy

□ mať v-ie