Význam slova "dobro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dobro¹ -a s.

1. čo spĺňa mravné normy, prospech, blaho, op. zlo: všeobecné d.;
zápas d-a a zla;
konať d.

2. účt. pripísať k d-u na stranu ,,dal``, pren. v niečí prospech, op. na ťarchu;
mať k d-u i fraz. platiť ako výhoda, prednosť

dobro² -a s. brnkací nástroj pod. gitare: hrať na d-e;

dobrobyt -u m. kniž. blahobyt, bohatstvo, hojnosť: prispievať k d-u národa

dobročinne prísl.;

dobročinnosť -i ž.

dobročinný príd. sledujúci dobro, humánny: d-á inštitúcia, d. cieľ;

dobrodenie -ia s. konanie dobra; jeho prejav; dobro, láskavosť: to bolo preňho pravé d.;
preukazovať d.

dobrodinec -nca m. kto koná dobro: bol d-om celej rodiny;

dobrodinka -y -niek ž.

dobrodruh -a mn. -ovia m. kto sa rád al. ľahkomyseľne dostáva do nebezpečných, vzrušujúcich ap. situácií: politický d.;

dobrodružne prísl.;

dobrodružnosť -i ž.

dobrodružný príd.: d. život;
d. film;

dobrodružstvo -a -tiev s. vzrušujúca udalosť; odvážny, ľahkomyseľný ap. skutok spojený s nebezpečenstvom: citové d.;
krvavé d.;
pustiť sa do d-a

dobrodušne prísl.;

dobrodušnosť -i ž.

dobrodušný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d-á žena, tvár;

dobromyseľne prísl.: d. pripomenúť;

dobromyseľnosť -i ž.

dobromyseľný príd. dobrosrdečný, dobrácky, op. zlomyseľný: d. starec, d-é upozornenie;

dobronzova, pís. i do bronzova prísl. nabronzovo: d. opálený

dobroprajne prísl.;

dobroprajnosť -i ž.

dobroprajný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d. človek, úsmev;

dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode

dobrosrdečne prísl.: d. povedať;

dobrosrdečnosť -i ž.

dobrosrdečný príd. kt. je dobrého srdca; svedčiaci o tom, dobromyseľný, dobrácky, dobrodušný, dobroprajný: d. ľud, d-á povaha;

dobrota -y -rôt ž.

1. iba jedn. ľudské dobro vo vzťahu k iným ľuďom, láskavosť, dobrotivosť, op. zloba: rodičovská láska a d.;
z očí mu vyžaruje d.

2. iba jedn. dobrý stav vecí, blahobyt, prospech: užiť si d-y;
od d-y priberá

3. pochúťka, lahôdka, maškrta: najesť sa d-rôt, predložiť na stôl samé d-y

● je samá d. je veľmi láskavý;
robiť d-u byť dobrý;
nevie, čo má od samej d-y robiť je nerozvážny;

dobrotivo prísl.: d. pozerať;

dobrotivosť -i ž.

dobrotivý príd. kniž. plný dobroty, láskavý, milostivý: d. ochranca, d-é reči;

dobrôtka -y -tok ž. zdrob. k 3 expr.

dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;

dobrovoľnícky príd.: d. zbor

dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om;

dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i

dobrovoľný príd. konajúci al. konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, op. nútený, povinný: d. darca krvi;
d-é členstvo, d-á disciplína;

dobrozdanie -ia s. kniž. odb. posúdenie: úradné d.;
vypracovať d. o niečom