Význam slova "dobro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 39 výsledkov (1 strana)
-
dobro1 -a s.
1. čo spĺňa mravné normy, prospech, blaho, op. zlo: všeobecné d.;
zápas d-a a zla;
konať d.2. účt. pripísať k d-u na stranu ,,dal``, pren. v niečí prospech, op. na ťarchu;
mať k d-u i fraz. platiť ako výhoda, prednosť -
dobrobyt -u m. kniž. blahobyt, bohatstvo, hojnosť: prispievať k d-u národa
-
dobročinne prísl.;
-
dobročinnosť -i ž.
-
dobročinný príd. sledujúci dobro, humánny: d-á inštitúcia, d. cieľ;
-
dobrodenie -ia s. konanie dobra; jeho prejav; dobro, láskavosť: to bolo preňho pravé d.;
preukazovať d. -
dobrodinka -y -niek ž.
-
dobrodruh -a mn. -ovia m. kto sa rád al. ľahkomyseľne dostáva do nebezpečných, vzrušujúcich ap. situácií: politický d.;
-
dobrodružne prísl.;
-
dobrodružnosť -i ž.
-
dobrodružný príd.: d. život;
d. film; -
dobrodružstvo -a -tiev s. vzrušujúca udalosť; odvážny, ľahkomyseľný ap. skutok spojený s nebezpečenstvom: citové d.;
krvavé d.;
pustiť sa do d-a -
dobrodušne prísl.;
-
dobrodušnosť -i ž.
-
dobrodušný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d-á žena, tvár;
-
dobromyseľne prísl.: d. pripomenúť;
-
dobromyseľnosť -i ž.
-
dobromyseľný príd. dobrosrdečný, dobrácky, op. zlomyseľný: d. starec, d-é upozornenie;
-
dobronzova, pís. i do bronzova prísl. nabronzovo: d. opálený
-
dobroprajne prísl.;
-
dobroprajnosť -i ž.
-
dobroprajný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d. človek, úsmev;
-
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode -
dobrosrdečne prísl.: d. povedať;
-
dobrosrdečnosť -i ž.
-
dobrosrdečný príd. kt. je dobrého srdca; svedčiaci o tom, dobromyseľný, dobrácky, dobrodušný, dobroprajný: d. ľud, d-á povaha;
-
dobrota -y -rôt ž.
1. iba jedn. ľudské dobro vo vzťahu k iným ľuďom, láskavosť, dobrotivosť, op. zloba: rodičovská láska a d.;
z očí mu vyžaruje d.2. iba jedn. dobrý stav vecí, blahobyt, prospech: užiť si d-y;
od d-y priberá3. pochúťka, lahôdka, maškrta: najesť sa d-rôt, predložiť na stôl samé d-y
● je samá d. je veľmi láskavý;
robiť d-u byť dobrý;
nevie, čo má od samej d-y robiť je nerozvážny; -
dobrotivo prísl.: d. pozerať;
-
dobrotivosť -i ž.
-
dobrotivý príd. kniž. plný dobroty, láskavý, milostivý: d. ochranca, d-é reči;
-
dobrôtka -y -tok ž. zdrob. k 3 expr.
-
dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;
-
dobrovoľnícky príd.: d. zbor
-
dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om; -
dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i
-
dobrovoľný príd. konajúci al. konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, op. nútený, povinný: d. darca krvi;
d-é členstvo, d-á disciplína; -
dobrozdanie -ia s. kniž. odb. posúdenie: úradné d.;
vypracovať d. o niečom