Význam slova "súš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 81 výsledkov (1 strana)

  • súš1 -a m. včel. prázdny plást

    súš2 -e ž. (suchá) zem, pevnina: cestovať na mori i na s-i

  • šús -u m. subšt. rýchly, priamy zjazd po strmom svahu (na lyžiach, bicykli ap.): ísť, spúšťať sa š-om

  • sused -a mn. -ia m.

    1. kto býva vedľa al. blízko bydliska, pôsobiska niekoho iného: s. zo schodiska;
    horný, dolný s., s-ov dom;
    hovor. chodiť po s-och navštevovať ich;

    2. kto sedí ap. v bezprostrednej blízkosti iného: žiak odpisoval od s-a;

  • suseda -y -sied ž. k sused: s-in dom;

  • susediť nedok. byť v susedstve: naše rodiny s-li;
    izba s-í s kuchyňou;
    s-iace štáty hraničiace

  • susedka -y -diek ž. zdrob. expr. máme milú s-u

  • susedko -a mn. -ovia m. hypok.

  • susedný príd. nachádzajúci sa v susedstve niečoho, susediaci: s. dom, s-á izba, obec, s. štát

  • susedovci -ov m. mn. hovor. susedia (význ. 1)

  • susedský príd.

    1. k sused: s-á pomoc

    2. priateľský (význ. 2), družný: s-é vzťahy;

    susedsky prísl. ako (dobrý) sused; priateľsky: žiť (po) s.;

  • susedstvo -a s.

    1. vzťah medzi susedmi

    2. najbližšie okolie, blízkosť: v s-e radnice je park

    3. susedný dom, byt: priatelia zo s-a;

  • súsek -a m. debna na úschovu obilia, múky

  • sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

  • sušenina -y -nín ž. niečo usušené, sušením spracované (napr. ovocie)

  • sušený príd. upravený, konzervovaný sušením: s-é mlieko v prášku

  • sušiaci príd. určený na sušenie: s. stroj, bubon

  • sušiak -a m. jednoduchá konštrukcia na sušenie: stojanový s.;
    s. sena ostrva

  • sušiareň -rne ž. miestnosť, budova ap. zariadená na sušenie: tabaková s., s. bielizne;
    elektrická s.;

  • sušiarenský príd.

  • sušič -a m.

    1. sušička: s. na bielizeň sušiak

    2. prístroj na sušenie vlasov: s. vlasov

  • sušička -y -čiek ž. stroj na sušenie; pomôcka na sušenie; sušič: s. obilia, bielizne;
    s. filmov

  • súšie -ia s. hromad. včel. zvyšky voskových častí z plástu

  • sušienka -y -nok obyč. mn. ž.

    1. keks: kakaové s-y

    2. nakrájané sušené ovocie;

  • sušienkový príd.

  • opak. sušievať -a

    // sušiť sa

    1. stávať sa suchým, schnúť: seno sa dobre suší

    2. osušovať si šaty ap. (po zmoknutí): s-li sme sa pri ohni;

  • opak. sušievať sa

  • sušina -y -šín ž.

    1. tuhá látka zostávajúca po vysušení niečoho: s. krmiva, mlieka, syra

    2. hovor. suchá zem: pole je samá s.

  • sušiť nedok.

    1. (teplom) zbavovať vlhkosti, dávať schnúť: s. bielizeň, seno, huby

    2. (o kvapkách ap.) odstraňovať vlhkosť z povrchu, osušovať: s. slzy, slnko s-í rosu

    3. hovor. odkladať (význ. 1), nepoužívať: s. peniaze;
    s. spisy nevybavovať;

  • šuška -y -šiek ž. šiška (význ. 1);

  • šuškačka -y -čiek ž. hovor. expr. tajné rozširovanie nepravdivých informácií o niekom, niečom: v meste sa šírila š. šuškalo sa

  • šuškanda -y -kánd ž. subšt. šuškačka

  • šuškať nedok. šepkať (význ. 1 – 3): š. priateľovi do ucha;
    zamilovane š.;
    š. si medzi sebou;
    celá trieda mu š-á;
    š-li si novinu;
    š-á sa, že bude svadba;
    š-ná propaganda tajné rozširovanie (nepravdivých) správ

  • šuškový príd.;

  • šušlať -e -ú nedok.

    1. zle vyslovovať sykavky: dieťa, starenka š-e

    2. expr. šuchotať (význ. 1), šušťať: voda š-e

  • šušlavo prísl.: š. rozprávať;

  • šušlavosť -i ž.

  • šušlavý príd. kt. šušle (význ. 1); svedčiaci o šušlaní: š. starec;
    š-á reč;

  • súslednosť -i ž. vecná al. časová postupnosť;
    lingv. s. časov, časová s. závislosť slovesných časov v súvetiach (napr. v germánskych jazykoch)

  • súslovie -ia s. lingv. ustálený slovný pár, kt. vznikol priradením 2 slov na základe zvukovej al. tvarovej analógie (napr. neslaný, nemastný;
    zubami-nechtami)

  • súsošie -ia s. skupina sôch tvoriacich celok

  • šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.

  • šušotať -ce -cú nedok. hovor. expr. šepkať (význ. 1), šuškať

  • suspendovať dok.

    1. kniž. (dočasne) zbaviť vykonávania úradu, funkcie, odobrať hodnosť ap.: za porušenie predpisov ho s-li

    2. odb. rozptýliť pevné látky na jemné čiastočky (obyč. v kvapaline)

  • suspenzia -ie ž. chem. zmes jemne rozptýlených nerozpustných tuhých čiastočiek v kvapaline

  • šústať -a nedok. expr.

    1. padať vo veľkom množstve, valiť sa; sypať sa; liať sa: dážď š-a;
    neos. začalo š. veľmi pršať

    2. prudko vylievať, hádzať ap.: š. vodu na kvety;
    š. kamene

    3. vydávať ostrý, svišťavý zvuk, svišťať: píla š-a;

  • šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
    š. novinami, papierom

  • sústava -y -tav ž. systém (význ. 1, 2): spoločenská s., mzdová, školská s.;
    nervová s.;
    chem. periodická s. prvkov

  • sústavne prísl.: s. kontrolovať, overovať;
    s. vyrušovať;

  • sústavnosť -i ž.

  • sústavný príd. systematický (význ. 1 – 3): s. opis;
    s-á príprava, kontrola;
    s-é porušovanie predpisov;

  • šušťavo prísl.

  • šušťavý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šuštiaci, šuštivý: š. papier, š-é šaty;

  • šuster -tra m. hovor. zastar. obuvník;

  • šusterský, šustrovský príd.

  • šuštička -y -čiek ž. zdrob.

  • šuštivo prísl.

  • šuštivý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šušťavý: š. plášť, š-é lístie;

  • dok. šustnúť -e -ú -tol

  • sústo -a súst s. subšt. hlt, kúsok (jedla)

    (to je) veľké s. a) (to je) tvrdý oriešok b) (to je) poriadny úlovok

  • sústrasť -i ž. účasť na utrpení iného, ľútosť nad ním: mať, cítiť s. (s trpiacim);
    prijmite moju (úprimnú) s. formula vyslovovaná pozostalým pri úmrtí

    prejaviť, vysloviť s. kondolovať;

  • sústrastne prísl.

  • sústrastný príd.: s. pohľad;
    s. telegram vyjadrujúci sústrasť;

  • sústredene prísl.: s. sledovať výklad;

  • sústredenie -ia s.

    1. zhromaždenie, zoskupenie na jedno miesto, koncentrácia: s. výrobných síl, kapitálu

    2. spoločný pobyt skupiny ľudí zameraný na nejakú činnosť: športové s., s. lektorov

    3. koncentrácia, sústredenosť: s. pri učení

  • sústredenosť -i ž.

  • sústredený príd.

    1. zhromaždený na jedno miesto: s-á paľba

    2. pozornosťou, činnosťou zameraný na jednu vec, koncentrovaný: s-á pozornosť, s. pohľad;

  • sústrediť dok.

    1. zhromaždiť, zoskupiť na jedno miesto, koncentrovať: s. vojsko, výrobu

    2. zamerať pozornosť, činnosť na jednu vec, koncentrovať: s. myšlienky, záujem, vôľu na prácu;

  • sústredne prísl.

  • sústredný príd. odb. majúci spoločný stred: s-é kruhy;

  • nedok. sústreďovať

    // sústrediť sa: športová činnosť sa s-la v kluboch;
    s. sa na splnenie úlohy;

  • nedok. sústreďovať sa

  • sústruh -u m. stroj obrábajúci otáčajúci sa predmet posuvným mechanizmom, točovka: automatický s., s. na drevo

  • sústruhovňa -e ž. miesto, dielňa, kde sa sústruží

  • sústružiť, sústruhovať nedok. obrábať na sústruhu, točovkovať, točiť: s. dielce

  • sústružníčka -y -čok ž.;

  • sústružnícky príd.: s-a dielňa, s. automat;

  • sústružníctvo -a s. zamestnanie sústružníka, tokárstvo

  • sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;

  • šušušu, šu-šu-šu cit. napodobňuje šuškanie: všade bolo počuť samé š.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV