Význam slova "ař" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1119 výsledkov (10 strán)
-
babizňa -e ž. pejor. babisko
-
babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra
-
babuľa -e -búľ ž. hypok.
1. oslovenie dievčaťa, ženy
-
bachraňa -e ž.
-
baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach
-
bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
oprieť sa o b-u -
baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov; -
baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;
-
baša -u mn. -ovia m. paša
-
batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;
-
bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca -
bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota
-
belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)
-
bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.
1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky
● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.
-
bezdomovkyňa -e -kýň ž.;
-
bežkyňa -e -kýň ž.;
-
blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa; -
blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;
-
bleduľa -e -dúľ ž.
1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum
2. expr. bledé dievča, bledá žena
-
blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty
-
bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;
-
bodľač -e ž. hromad. bodľačie
-
bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.
-
bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;
-
boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u -
brandža -e ž. hovor.
1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b. -
brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis
-
bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch
-
brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala -
broskyňa -e -kýň ž.
1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica
2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;
-
brošňa -e ž. ozdobná spona;
-
bručať -í -ia nedok.
-
bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia
-
byľ, byľa -e býľ/bylí ž.
1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy
2. steblo: niekoľko býľ sena
● do (poslednej) b-e úplne všetko;
-
bzučať -í -ia nedok.
1. (o lietajúcom hmyze, o niekt. strojoch a nástrojoch) vydávať zvuk bzz: včely, muchy b-ia;
basa, motor, ventilátor b-í;
b-nie turbín;
lietadlo b-í2. ozývať sa, zaznievať bzukotom: mesto b-í ako úľ;
čakáreň b-í hovorom -
ceduľa -e -dúľ ž. hovor. list papiera s oznámením: vyvesiť, vylepiť c-u;
na dverách visí c.; -
chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní
-
chlapča -aťa mn. -atá -čiat s. expr. (malý) chlapec: zdravé, prešibané ch.;
-
chlopňa -e ž.
1. rozšírená predná časť goliera na šatách al. kabáte; pruh látky na otvore vrecka ap.
2. anat. svalový výbežok v srdci, cievach ap., kt. uzatvára al. uvoľňuje priechod a umožňuje prietok tekutiny iba jedným smerom: zápal srdcových ch-í;
-
chlpaňa -e ž.
-
chodkyňa -e -kýň ž.;
-
chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti;
rádio ch-í;
neos. ch-í mu v prsiach -
chrchlať, chrchľať -e -ú nedok. expr.
1. vydávať chrchlavý zvuk, chripieť: pľúca, motory ch-li
2. vykašlávať hlien, odkašlávať
-
chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje; -
chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u;
v poslednej ch-i v poslednom okamihu;
prežívať slávnostné, ťažké ch-e;
čakať hodnú ch-u dlho;
každú ch-u často;
v tejto ch-i teraz● mať dlhú ch-u nudiť sa;
prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal;
posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou; -
chyža -e ž.
1. izba
2. chatrč, domček;
-
cibuľa -e -búľ ž.
1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium
2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku
3. vec podobná cibuli: c. veže kopula;
pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky● naobliekaný ako c. veľmi;
-
cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i
-
cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;
-
cigaretľa -e -tieľ ž. subšt. cigareta
-
cmúľať -a nedok.
1. cumľať, cucať: c. palec, cukrík;
2. obyč. pejor. bozkávať: ustavične sa c-jú
-
combáľať -a nedok. expr. kývať, knísať, hojdať, hompáľať: c. nohami, rukami
// combáľať sa: hlava sa mu c-a, čln sa c-a na jazere
-
crčať -í -ia nedok. tiecť tenkým (prerušovaným) prúdom, crkať, cŕkať: voda c-í;
krv c-í z rany -
cumľať -e -ú nedok. omáľať v ústach, cmúľať, cucať: c. cukrík, dieťa si c-e palec
-
cvendžať -í -ia -dž/-i! nedok.
1. vydávať zvonivý zvuk (po údere, náraze): kosa c-í, meče, poháre c-ia, c-iaca oceľ
2. zvonivo znieť, zvučať: v ušiach mu c-í jej zvonivý hlas;
smiech c-l -
darkyňa -e -kýň ž.;
-
depeša -e -í ž. dôležitá rýchla správa: d. veľvyslanca;
doručiť d-u -
dielňa -e ž.
1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.
2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
film je z d-e mladého režiséra;
tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre; -
dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.
1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
výchova, výživa d-í;
opatrovať d-i;2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
mať d-a byť rodičom;
cirk. Božie d-i3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!
4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny
● tešiť sa ako d. veľmi;
plakať ako malé d. bez zábran;
nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
→ vyliať so špinavou vodou aj d.;
→ nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
predpísať d-u, liečiť d-ou; -
dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
chlapci a d-e;
d. na vydaj2. mladá, slobodná žena, dievka
3. hovor. milá: mať, nájsť si d.
4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;
-
dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
d. s namočenou bielizňou; -
dôchodkyňa -e -kýň ž.;
-
dogúľať -a dok.
1. skončiť gúľanie, prestať gúľať
2. gúľaním dopraviť, dokotúľať: d. klát
// dogúľať sa gúľaním sa dostať, dokotúľať sa: puk sa d-l do brány
-
nedok. doháňať -a
// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l;
kŕdeľ detí sa d-l do dvoranedok. doháňať -a
-
dohodkyňa -e -kýň ž.;
-
dohrčať -í -ia dok.
1. prestať hrčať
2. expr. s hrčaním prísť: d. na motorke
-
dojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. dieťa v prvých mesiacoch po narodení vyžadujúce dojčenie;
-
dokotúľať -a dok. prikotúľať: d. pneumatiku
// dokotúľať sa: klbko sa d-lo k dverám
-
domorodkyňa -e -kýň ž.
-
nedok. domýšľať -a
// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce;
čo nevie, to si d-í;
d. si koniec; -
donášač -a m. kto tajne donáša správy: d. klebiet;
špión a d. udavač; -
donášačstvo -a s.
-
nedok. donášať -a
1. k 1 – 4
2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov;
boja sa ho, lebo d-a3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým;
majetok mu veľmi ned-l// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;
nedok. k 1 donášať -a
-
nedok. donášať sa
// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel; -
nedok. donášať si
-
nedok. dopĺňať -a, doplňovať
// doplniť sa
1. pribudnutím niečoho sa stať plným: nádrž sa rýchlo d-la vodou
2. pribudnúť do niečoho doplna: tekutina v organizme sa postupne d-í;
-
nedok. dopĺňať sa, doplňovať sa
-
nedok. dopúšťať -a
-
nedok. dopúšťať sa
-
doráňať -a dok. expr. poraniť na viacerých miestach, dokaličiť: d. si ruky;
búrkou d-ný strom; -
nedok. dorážať -a
1. k 1 – 3
2. znepokojovať, dobiedzať, dotierať: komáre d-li do nás, na nás
-
nedok. dosáľať -a
-
dostrieľať -a dok.
1. strelami na viacerých miestach zasiahnuť; tým poraniť al. poškodiť: d-ný terč;
d-li sa v súboji -
nedok. dosúšať -a, dosušovať
// dosušiť sa: seno sa d-í;
-
nedok. dosúšať sa, dosušovať sa
-
nedok. dosviedčať -a, dosvedčovať
-
doťať sa -tne -tnú dok. hovor. expr. veľmi sa opiť: d-l sa, že ani nevstal
-
nedok. dotláčať2 -a
nedok. dotláčať1 -a
// dotlačiť sa:
1. d. sa k pokladnici
2. ovocie sa d-lo;
-
nedok. dotláčať sa
-
nedok. doúčať -a, doučovať
// doučiť sa
1. učením si doplniť (vedomosti): d. sa zameškané učivo
2. skončiť učenie sa, prestať sa učiť: d-l sa a šiel do kina;
-
nedok. doúčať sa, doučovať sa
-
dováľať -a dok.
1. váľaním dopraviť (do cieľa), dogúľať: d. klát k bráne
2. expr. (váľaním) zašpiniť, uváľať: d-ný kabát
// dováľať sa:
1. poleno sa d-lo k ceste
2. expr. d-l sa v blate
-
nedok. dovážať -a
// doviezť sa prísť dopr. prostriedkom, pricestovať: d. sa autobusom
-
dozorkyňa -e -kýň ž.
-
drnčať -í -ia drnč! nedok. vydávať hrčivý, zvonivý ap. zvuk: okná d-ia;
budík d-í -
drumbľa -e ž. ľud. hud. nástroj rozoznievaný dychom hráča v ústach a brnkaním na výstupku;
-
družďať -í -ia nedok. expr. praskať, prašťať: konáriky d-ia pod nohami
-
držať -í -ia nedok.
1. mať v ruke, v rukách, nepúšťať: d. knihu, nôž, d. dieťa za ruku
2. zachovávať v istej polohe, v istom stave ap., udržiavať: d. hlavu vztýčenú, d. dosku rovno, d. šaty v poriadku;
d. súčiastku kliešťami;
d-í ho šport stále zaujíma3. neumožňovať pohyb, brániť v ňom: d. žiakov v triede, d. vlak v stanici;
čo ma toľko d-š?4. mať uschované, uložené, uschovávať, prechovávať: d. zeleninu v pivnici, d. doklady v obálke, d. ruky vo vrecku
5. niesť istú ťarchu, podopierať: nosníky d-ia most, d. bezvládneho
6. chovať, dochovávať: d. psa, d. včely
7. znášať výdavky, vydržiavať, platiť: d. (si) učiteľa
8. zostávať v nezmenenej polohe, stave ap., byť pripevnený: (pribitá) latka d-í, skrutka d-í v stene;
farba ned-í odpadáva9. mať obsadené, obsadzovať, zaisťovať: vojaci d-ia budovu;
d. niekomu miesto rezervovať10. zachovávať, dodržiavať: d. dohodnutú líniu, d. slovo
11. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna, za statočného človeka
12. dbať, starať sa: d. na seba, na oblečenie;
rodina ho d-í pomáha mu, je mu oporou (v ťažkom položení)13. sympatizovať, podporovať, nadŕžať niekomu: žiaci d-ia s učiteľom;
d. spolu podporovať sa14. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. menom: d. reč rečniť;
d. stráž strážiť;
d. kázeň kázať i fraz. hrešiť niekoho● d. palce niekomu želať dobrý koniec;
d. niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy;
d. uzdu, opraty, veslo v ruke byť vedúcou osobou;
d. niekoho za slovo žiadať splniť sľub;
d. niekoho na uzde, nakrátko prísne s ním zaobchádzať;
d. niekoho v šachu mať ho v moci;
hrub. d. hubu mlčať;
d. krok s niečím mať potrebnú úroveň;
d. nos hore byť namyslený;
d. v hlave pamätať si;
d. (ochrannú) ruku nad niekým, d. chrbát niekomu chrániť ho;
d. niekoho, niečo (ako) za sklom úzkostlivo ho chrániť;
expr.: d. jazyk za zubami a) mlčať b) nič neprezradiť;
d. (si) niekoho od tela zachovávať odstup;
d. niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito// držať sa
1. rukami byť prichytený, rukami zvierať niečo: d. sa kľučky, otcovej ruky;
d. sa za hlavu i fraz. byť prekvapený, rozhorčený ap.2. (stále) byť pri niečom, niekom, nevzďaľovať sa: žena sa d-í kuchyne, d. sa domova, kamarátov, d. sa spolu, d. sa cesty
3. správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa, neopúšťať, nezriekať sa, zachovávať: d. sa smerníc, predlohy, d. sa svojho presvedčenia
4. udržiavať sa v istej polohe, stave ap.: d. sa rovno, pri sile;
d. sa nad vodou i fraz. s úsilím sa udržiavať na istej úrovni5. trvať, pretrvávať, zachovávať sa, udržiavať sa: zvyšky osídlenia sa d-li dlho;
tradície sa d-ia;
d. sa proti presile odolávať6. prejavovať sa istým (kladným) spôsobom, počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa statočne;
d-l sa, ako vedel;
a drž sa! povzbudzovacia formula7. byť prítomný niekde, vyskytovať sa, nachádzať sa: v pivnici sa d-ia myši
8. hovor. spoliehať sa: d. sa známych, že pomôžu;
d. sa na sľuby● d. sa maminej, ženinej sukne, mamy, ženy za sukňu byť nesamostatný;
d. sa niekoho, niečoho zubami-nechtami, ako pes ježa, ako voš kožucha húževnato, vytrvalo;
d. sa vlastného rozumu postupovať podľa vlastného úsudku;
d. sa litery (zákona) postupovať formalisticky -
dučať -í -ia nedok. expr. trčať (význ. 3), čučať, kvočať: stále d-í doma
-
dupľa -e -í ž. hovor. ďalšia al. dvojnásobná porcia jedla (pri spoločnom stravovaní): vypýtať si d-u, dostať d-u
-
duša -e ž.
1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u
2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí;
náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny;
byť d-ou kolektívu4. človek: je to šľachetná d.;
prejavovať záujem o každú d-u;
d. drahá familiárne oslovenie5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť;
oceľová d. kábla, drôtu výstuž;
vŕbová d. dreň● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho;
mať d-u na mieste uspokojiť sa;
expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti;
d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým;
d-u by na dlaň vyložil je úprimný;
expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý;
o d-u (spasenú) → odušu;
nebolo tam živej d-e nikoho;
skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo;
skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel;
hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím;
hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu;
vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať;
(povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne;
dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom;
na moj (hriešnu) d-u! zaverenie; -
dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
narodili sa im d-á; -
dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia
-
dyňa -e dýň ž.
1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. d. červená Citrullus lanatus, melón (význ. 2)
2. melón (význ. 1): žltá d.;
-
džungľa -e ž.
1. hustý, neprehľadný tropický les: juhoamerická dž.
2. hovor. expr. niečo neprehľadné, neusporiadané, chaos: dž. papierov, príkazov;
platí tu zákon dž-e silnejší a bezohľadný víťazí -
fakľa -e -kieľ ž. tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou, pochodeň
● horieť ako f. a) silno b) byť červený (od citového vzrušenia ap.);
-
fazuľa -e -zúľ ž.
1. úžitková rastlina pestovaná pre struky a semená, bot. Phaseolus
2. jej plody (struky al. semená): zelená, suchá, strakatá f.;
jedlo z nich: f. nakyslo; -
feruľa -e -rúľ ž. zastar. palica, prút (na trestanie)
● držať, mať niekoho pod f-ou prísne dozerať, vychovávať;
byť pod f-ou pod prísnym dozorom -
fičať -í -ia nedok.
1. (o vetre) silno viať a vydávať pritom vysoký tón, svišťať, hvízdať: vietor f-í
2. (bud. bude f. i pofičí) expr. bežať, letieť: f-í dolu brehom;
chlapci f-ia domov;
guľky f-ia -
fľaškovitý príd. majúci tvar fľašky: f-á silueta
-
fľaškovozelený príd. zelený ako fľaškové sklo, tmavozelený: f. hodváb
-
fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej