Význam slova "ňiť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

usušiť dok.

1. (sušením) zbaviť vlhkosti; dať schnúť: u. premočené šaty, u. si vlasy fénom;
u. huby

2. odstrániť (z povrchu) vlhkosť, osušiť: vietor u-í cesty;
u. si slzy

// usušiť sa

1. stať sa suchým, uschnúť: bielizeň sa na slnku chytro u-í

2. osušiť si zvlhnuté šaty, vlasy ap.: u-li sme sa pri peci

usúžiť -i dok. usužovať

// usúžiť sa usužovať sa

usvedčiť -dč/-i! dok. dokázať vinu: u-li ho z klamstva;
u-ený z trestného činu;

utešiť dok. poskytnúť útechu, potešiť, upokojiť: u. chorého;
slová sústrasti u-ia;

utíšiť -i dok.

1. upokojiť, uchlácholiť: u. plačúce dieťa, u. pobúrenú verejnosť, u. vlastné svedomie

2. spôsobiť skončenie niečoho, zamedziť, zastaviť; zmierniť: u. vravu, hádku, u. hlad;
liek na u-enie bolesti;

utlačiť dok.

1. pritlačiť (význ. 1), popritláčať: dobre u. zem okolo priesad

2. utisnúť (význ. 1): ledva u-í naložený vozík (do kopca);

útočiť nedok.

1. uskutočňovať voj. útok: ú. na predné pozície

2. napadať (fyzicky, v tlači ap.): dravec začal ú.;
ú. na protivníka nevyberanými výrazmi;

utŕžiť -i dok.

1. získať predajom: u. peniaze (za ovocie);
u-ená suma

2. expr. byť postihnutý, dostať: u. bitku, hanbu, posmech

utužiť dok. upevniť (význ. 1), posilniť: u. priateľstvo, bratské zväzky;
u. si zdravie;

uvážiť -i dok. vziať do úvahy; rozvážiť, premyslieť: u. dôvody;
rozhodnúť sa po dôkladnom u-ení;
konať bez u-nia bez rozvahy;
uváž, to nie je pre teba uznaj;
dobre u-ený postup

uveličiť sa dok. nadchnúť sa, oduševniť sa: u-enie nad krásou okolia

uvláčiť -i dok.

1. vláčením usmrtiť: u-ený koňmi

2. expr. zašpiniť, zavláčiť: u. si kabát

// uvláčiť sa expr. zašpiniť sa, zavláčiť sa

užiť -je -jú dok.

1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup

2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu;
u. si v živote svoje;
u. života, sveta

3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce;
cez prázdniny si u-li slnka, vody

4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú;
dosť sa u-li cez dovolenku;

úžiť -i nedok. zužovať (význ. 1): ú. sukňu

// úžiť sa: chodník sa ú-i

vaši m. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia

vážiť -i nedok.

1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach;
dobre, zle v. (v obchode);
v. sa každý deň

2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i

3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?

4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo

5. zastar. čerpať, naberať (vodu zo studne);

vďačiť nedok. byť vďačný, ďakovať: rodičom v-í za výchovu;
za to môže v. svojej húževnatosti

vdrobčiť dok. drobčiac vojsť: za matkou v-ia dnu aj deti

venčiť¹ -nč/-i! nedok.

1. ozdobovať vencom: v-enie mladuchy

2. kniž. obklopovať, vrúbiť: dedinu zo všetkých strán v-ia hory

venčiť², správ. chodiť von (so psom), vetrať (psa), vyvádzať (psa)

vežička -y -čiek ž. zdrob.: ozdobná v.

vežiť sa nedok. kniž. týčiť sa, vypínať sa ako veža: hradba hôr sa v-í nad mestom

videopožičovňa -e ž. požičovňa videokaziet s nahrávkami

vkročiť dok. vojsť (význ. 1), vstúpiť: smelo v. do miestnosti, v. do jazdnej dráhy

● moja → noha ta viac nev-í

vláčiť -i nedok.

1. vliecť (význ. 1): v. závoj, vlečku za sebou, kôň v-l jazdca

2. expr. s námahou nosiť, teperiť: v. kufre, nákupy, v. dieťa na rukách

3. expr. dlho vodiť, nechať (nasilu) chodiť: v. turistov po meste;
budú ho v. po súdoch

● ledva nohy v-i ťažko chodí (od únavy ap.);

vlhčiť -hč/-i! nedok. robiť vlhkým, navlhčovať: v. papier, v. si pery;
umele v-ený vzduch

vložiť dok.

1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo, vopchať, vstrčiť: v. list do obálky, bielizeň do práčky, v. si cukrík do úst, v. vzorku medzi sklíčka

2. uložiť (v peňaž. ústave), op. vybrať: v. peniaze do sporiteľne, na knižku

3. investovať, dať, vynaložiť (s cieľom dosiahnuť zisk, úspech): v. kapitál do podniku, peniaze do hry;
v. do diela všetok svoj um

● v. → ruku do ohňa za niekoho;
nemať čo do → úst v.;

voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne

vojenčiť nedok. hovor. vykonávať zákl. voj. službu

vŕšiť -i nedok.

1. ukladať do výšky, kopiť, hromadiť: v. spisy na stole

2. takto utvárať: v. násyp

// vŕšiť sa

1. ukladať sa do výšky, kopiť sa, hromadiť sa: sneh sa v-i do závejov

2. vypínať sa (význ. 3), týčiť sa: nad riekou sa v-i bralo

3. (bezdôvodne) byť zlý, pomstivý, pomstiť sa: v. sa na nevinných;
čo sa v-š?

všiť -je -jú dok. šitím vložiť, vsadiť: v. rukávy, v-té vrecká;

vstrčiť dok. strčiť dovnútra, vopchať: v. kľúč do zámky;
v. hlavu do dverí nazrieť dnu

// vstrčiť sa expr.: v. sa do plnej električky vtlačiť sa

vtlačiť dok.

1. tlakom, tlačiac dostať, umiestniť: v. výplň do škár, v. auto do dvora

2. tlakom utvoriť, vytlačiť: v. na ruku znak zubov

● kniž. v. niečomu pečať osobitosti, novoty ap. (do)dať osobitý ap. ráz;

vybočiť dok. odkloniť sa od priameho smeru: v. z dráhy, z radu

● v. z normálnych koľají opustiť bežný postup;

vybúšiť -i dok. kniž. vybuchnúť (význ. 2): hnev v-l nečakanou silou

vycvičiť dok. cvičením zdokonaliť: v. psa, v. si pamäť, pozornosť;
v-ený vojak;
v-ený požiarnik

vydražiť dok. predať na dražbe: v-ené cennosti

vyfajčiť -jč/-i! dok. fajčením spotrebovať: denne v-í 20 cigariet

vyhrešiť dok. hrešením pokarhať: v. dieťa, v. nedisciplinovaného pacienta

vyklíčiť -i iba 3. os. dok. vyhnať klíček, klíčky; vzklíčiť, vzísť, zísť²: zemiaky v-li;
v-ené zrno

vykročiť dok.

1. urobiť prvý krok chôdze: v. ľavou nohou

2. vyjsť (význ. 1): v. z kruhu;
zariekol sa, že nev-í z domu neodíde;

vykynožiť dok. vyničiť, vyhubiť: v. hlodavce;

vyľahčiť dok. zľahčiť (význ. 1): v. tehly, v-ené murivo, v-ené trieskové dosky

vylepšiť dok., vhodnejšie zlepšiť, zdokonaliť: v-ená verzia rukopisu zlepšená;

vylíčiť -i dok.

1. vybieliť: vápnom v-ené steny

2. zastar. opísať (význ. 1): v. životné osudy

vyliečiť -i dok.

1. liečením vrátiť zdravie, uzdraviť: v nemocnici ho v-li, v. pacienta zo zranenia

2. liečením prekonať, odstrániť: v. chorobu, zlomeninu

3. expr. zbaviť niečoho neželaného: to ho v-lo z lenivosti

// vyliečiť sa

1. liečením získať zdravie, uzdraviť sa, vyzdravieť: v. sa z tuberkulózy

2. expr. zbaviť sa niečoho neželaného: v. sa zo sklamania

vyložiť² dok.

1. vysvetliť (význ. 1): v. význam slova (v slovníku), učiteľ v-l novú látku

2. rozpovedať: zoširoka v. svoje zážitky;

vyložiť¹ dok.

1. premiestniť zvnútra (dopr. prostriedku) von: v. náklad, v. chorého z auta

2. takto vyprázdniť: v. vagóny

3. položiť na vyvýšené miesto: v. knihu na policu, v. si nohy na gauč

4. položiť na prístupné miesto, predložiť: v. podpisové hárky, zoznamy voličov;
v. karty na stôl i fraz. otvorene povedať

5. vystaviť, ponúknuť na predaj: v. tovar (do výkladu)

6. (úplne) pokryť, obložiť: v. cestu kockami, kúpelňu kachličkami;

vylúčiť -i dok.

1. zbaviť účasti, členstva, vyradiť: v. žiaka zo školy, v. hráča z hry;
byť v-ený zo súťaže;
mat. v. člen rovnice

2. chem. procesom oddeliť: v. z roztoku železo

3. vyprodukovať a odviesť z tela: v. vosk, pot, moč

4. uznať za nemožné, nepripustiť: v. možnosť straty, omyl je v-ený;
to je v-ená vec, to je v-ené to nie je možné;

vymočiť dok. ponoriť na istý čas do tekutiny; vymáčať: v. konope, v. kože v lúhu, v. si nohy (v teplej vode)

// vymočiť sa

1. močením dosiahnuť istú kvalitu; vymáčať sa: mäso sa dobre v-lo

2. vypustiť moč

vynaložiť dok. (vy)dať (prostriedky ap.) v prospech niekoho, na niečo: v. peniaze na štúdiá, na opravu;
v-l všetku námahu (na to), aby dosiahol cieľ;

vynasnažiť sa dok. pousilovať sa: v-í sa nesklamať, v. sa zo všetkých síl (o to), aby sa vec podarila

vyničiť dok. ničením odstrániť, vyhubiť, vykynožiť: v. škodcov, burinu

vyočiť dok. hovor. expr. iba v spoj. v. si oči napäto, začudovane hľadieť, pozerať: ide si, má si oči v.

vypáčiť -i dok. (pákou ap.) násilne otvoriť: v. dvere, pokladnicu

vyplašiť dok.

1. plašením znepokojiť, vyrušiť: v. zver

2. naľakať, vyľakať, zburcovať: krikom v-l celý dom

// vyplašiť sa: holuby sa (pri výstrele) v-li;
v. sa pri zvuku sirény

vypožičať, vypožičať si -ia -ajú dok. požičať si: v. si knihu z knižnice, v. si na stavbu domu;
auto v-né z požičovne;

nedok. vypožičiavať, vypožičiavať si -a

výpožička -y -čiek ž.

1. (vy)požičanie: dátum v-y

2. (vy)požičaná vec: urgovať vrátenie v-čiek

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

vyprášiť -i dok.

1. údermi, trepaním ap. zbaviť prachu: v. koberec, prachovku

2. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: v. psa korbáčom

3. hovor. expr. vyhnať (význ. 2), odprášiť: v. všetkých z domu

● expr. v. niekomu kožuch, kabát zbiť ho;

vypražiť dok. pražením upraviť, upražiť: v. rezne;

vypučiť dok. vysunúť dopredu (niečo oblé), vyduť: v. brucho;
expr. v. oči vyvaliť;

vyriešiť -i dok. rozriešiť: v. problém, spor, záhadu;
v. rovnicu;
v. mestskú zástavbu

vyrušiť dok. zasiahnuť do niečieho pokoja (hlukom ap.): v-li ho pri práci, z úvah ho v-l krik detí;
v. zlodeja pristihnúť;
nič ho (tak ľahko) nev-í a) vie sa sústrediť b) je flegmatik;

vyšiť -je -jú dok.

1. pokryť (ozdobnými) stehmi: v. obrus;
v. dierky obšiť

2. takto zhotoviť: v. ornament, monogram

3. šitím spotrebovať: v. všetok hodváb;

vyskočiť dok.

1. skočiť smerom von: v. z postele, v. (von) oknom;

2. skokom, prudkým pohybom sa dostať hore al. dopredu: vysoko v. (za loptou), v. na múrik;
ručička (prístroja) v-la prudko vystúpila;
v-ené pero uvoľnené

3. prudko vstať (pri náhlej reakcii ap.);
expr. takto reagovať, vyletieť, vybuchnúť: v. na rovné nohy, v. zo stoličky;
je prchký, hneď v-í

4. hovor. náhle sa objaviť (na povrchu): v-li mu pehy, slzy

● expr. ide z → kože v.;

vyslúžiť -i dok.

1. odslúžiť (význ. 2): v. vojenčinu

2. obslúžiť (význ. 1, 2): v. hostí;

vysmažiť dok. vypražiť: v. kurča;

vystačiť dok.

1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok v-í na živobytie, na to jeho schopnosti sotva v-ia, (ne)v-í držať krok s ostatnými;
v-ia si sami, nepotrebujú pomoc

2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: v. s krmom do jari, v. so silami;

vystrašiť dok. nastrašiť, naľakať, vyľakať: v-l ho zvuk klaksóna;
v-li ho, že pôjde pred súd

vystrčiť dok.

1. viditeľne vysunúť, vytrčiť: v. hlavu z dvier;
v. bradu

2. vyložiť na viditeľné, nápadné miesto: v. kvety do obloka

3. vysotiť: v-li ho za dvere, na mráz

● expr. v. rožky, pazúry a) začať byť sebavedomý b) začať sa brániť;
nev-í → nos z domu;

vystužiť dok. urobiť tvrdším, tvrdým; spevniť (výstuhou, výstužou): v. manžety plátnom;
v. banskú chodbu;

vysušiť dok.

1. dôkladne usušiť: v. si vlasy (pod) sušičom;
dobre v-ené zrno

2. odvodnením, odparením ap. odstrániť: v. močiare;
vietor v-l mláky

3. zbaviť vlhkosti, vlahy ap.: slnkom v-ená vegetácia, pôda;
v. koláč veľmi vypiecť;

vysústružiť, vysústruhovať dok. obrobiť na sústruhu; takto zhotoviť; vytočiť: v. závit (na súčiastke)

vyťažiť dok.

1. ťažbou získať: v. rudu, v-ený štrk

2. získať ako výsledok úsilia, práce: v. zisk, životné skúsenosti z niečoho

3. zaťažiť primeraným, požadovaným nákladom: v. vozidlo, vozeň

4. hovor. pracovne, časovo ap. úplne využiť: naplno v. pracovníka;

vytlačiť dok.

1. tlačením dostať von, vytisnúť: v. auto z garáže;
v. sklo z rámu

2. tlačením dostať, dopraviť do vyššej polohy, vytisnúť: v. vozík na násyp, v. vodu rúrkami

3. tlačením získať, vytisnúť: v. šťavu z pomaranča

4. tlačením zbaviť šťavy, vytisnúť: v. citrón

5. silou, nátlakom vypudiť, vytisnúť: v. zvedavcov z miestnosti;
v. opozíciu z vlády

6. nahradiť (novým, pokrokovejším), vytisnúť: traktory v-li záprahy

7. vyhotoviť tlačou: v. knihu, pozvánku

8. tlakom utvoriť: v. stopu do snehu;

vytočiť dok.

1. točením dostať z bežnej, pôv. polohy, skrútnuť: v. driek;
v. volant doprava

2. točením uvoľniť, vykrútiť: v. pásku zo stroja

3. točením získať: v. med

4. zvoliť na číselnici, vykrútiť: v. telefónne číslo

5. točením opracovať, vyrobiť, vysústružiť: v. súčiastku;

vytrčiť dok. vystrčiť (význ. 1, 2): slimák v-l rožky;
v. ruky pred seba otrčiť;
expr. v. všetok krištáľ do vitríny vyložiť na obdiv;

vytušiť dok. tušením vycítiť: v. nebezpečenstvo, v. niečiu prítomnosť

vytýčiť -i dok.

1. vyznačiť (v teréne): v. trasu kolíkmi, v. hraničné body;
v-ená trasa pre lyžiarov

2. kniž. vopred určiť: v. si smer postupu, v-ený cieľ, program;

vyučiť dok. poskytnúť odb. prípravu v učebnom pomere: v. mládež v nových profesiách

// vyučiť sa získať odb. vedomosti v učebnom odbore: v. sa remeslu, v. sa za inštalatéra, v-ená krajčírka

využiť -je -jú dok. použiť úplne na svoju potrebu, vo svoj prospech: v. príležitosť, všetky možnosti, v. voľný čas na oddych, v-tie poznatkov v praxi, stroj (nie) je dosť v-tý;
v. nešťastie človeka zneužiť;

vyvážiť -i dok.

1. uviesť do rovnováhy: v. ramená váh;
v-enie kolies

2. nahradiť niečím rovnakej váhy: presne v. tovar závažím

3. nahradiť niečím rovnakej hodnoty, kompenzovať: nedostatok fyzickej sily v-l odvahou

4. nadvihnutím (násilne) otvoriť, uvoľniť, vypáčiť: v. dvere

● zlatom by ho nev-l má výborné vlastnosti, je cenný;

vyvenčiť¹ -nč/-i! dok. ovenčiť: v-ená sála

vyvenčiť², správ. vyviesť (von, najmä psa), ísť von (najmä so psom), vyvetrať, prevetrať

vyvŕšiť sa -i dok. vyliať zlosť, vypomstiť sa: v. sa na nevinných, v. sa za maličkosť;

vyvýšiť -i dok. zvýšiť (význ. 1): v. násyp;
v-ené miesto vyššie položené;

vyžiť -je -jú dok.

1. mať dosť obživy al. životných potrieb, uživiť sa: slušne v. zo svojho platu

2. ostať nažive, dožiť: azda do jari v-je

vyžiť sa -je -jú dok.

1. dlhým životom, jestvovaním stratiť životnosť, (z)degenerovať, prežiť sa: pôda, vegetácia sa v-je;
staré kultúry sa v-li

2. neviazaným životom sa opotrebovať: v-tý človek, v-tá tvár

3. vhodnejšie uplatniť sa, realizovať sa: spoločensky, športovo sa v., vhodnejšie uplatniť sa;
možnosť kultúrneho v-tia, vhodnejšie uplatnenia;

vyznačiť dok.

1. označiť (význ. 1), poznačiť: v. časť textu (na vynechanie)

2. určiť (význ. 1), vytýčiť: v. smer, trasu;

vžiť sa -je -jú dok.

1. žitím sa prispôsobiť, vpraviť sa: v. sa do nových pomerov

2. vmyslieť sa, vcítiť sa: v. sa do položenia iných

3. vojsť do života, zaužívať sa: novoty sa (ne)v-li;

vzklíčiť -i obyč. iba 3. os. dok. (o semene) vyklíčiť; vzísť: hrach v-l;

vzmužiť sa dok. vzchopiť sa: nestrácaj odvahu, vzmuž sa!

vzpažiť dok. tel. vystreté ruky zdvihnúť kolmo nahor

vzpriečiť sa -i dok.

1. spriečiť sa (význ. 1): ľady sa v-li

2. vzoprieť sa (význ. 2), spriečiť sa, sprotiviť sa: v. sa rozkazu, v. sa (proti) nátlaku

vzpružiť dok. povzbudiť (význ. 2), posilniť: cvičenie v-í svaly;

vzrušiť dok. vyviesť z rovnováhy, citovo rozrušiť: nečakaný zážitok ho v-l;

vztýčiť -i dok.

1. vzpriamiť smerom dohora: v. hlavu, v-ený ukazovák

2. vytiahnuť nahor al. postaviť do vzpriamenej polohy: v. vlajku, v. stožiar;
geom. v. kolmicu (k rovine) viesť ju v danom bode;

zababušiť dok. expr. dôkladne obliecť, naobliekať: z. sa do vlniaka;
chodiť z-ený v kožuchu;
z. dieťa do prikrývky zakrútiť, zavinúť

zabezpečiť dok.

1. postarať sa o uskutočnenie niečoho; vopred obstarať, zaistiť: z. splnenie plánu, z. účasť, z. zásobovanie;
z. (si) ubytovanie

2. urobiť opatrenia na dodržanie niečoho, zaručiť, zaistiť: (ústavne) z. práva, z. nezávislosť, mier

3. urobiť opatrenia proti neželateľným javom, zaistiť: z. hranice, z. brehy (proti zosunu);
z-ená koľaj poistená

4. (hmotne) zaopatriť (význ. 2), zaistiť: z. deti, finančne sa z.;

zabočiť dok. zahnúť (význ. 3), odbočiť: z. pred hotel, z. do lesa;
z. doprava, za roh;

zabožiť sa dok. zaprisahať sa, zaveriť sa: z-l sa, že to nespravil

zabúšiť -i dok. expr. zabúchať: z. na okno;

zacvičiť dok.

1. zapracovať (význ. 1), zaučiť: z. dorast, z. nových špecialistov

2. urobiť cviky: z. rukami;

zadlžiť -í dok. zaťažiť dlhmi: z. majetok;
z-ená pôda;

zadovážiť -i dok. (za)obstarať, zaopatriť; získať: z. materiál (na stavbu), z. si peniaze, nábytok;

zadrobčiť -bč/-i! dok. expr. začať al. chvíľu drobčiť: z. (nohami) na šmykľavom chodníku;
z. odzemok zatancovať

zadušiť sa dok. hovor. zaprisahať sa (význ. 1), zaveriť sa: z-l sa, že nič neprezradí

zafajčiť si -jč/-i! dok. s chuťou (istý čas) fajčiť, pofajčiť si: po obede si z-l

zahlušiť dok.

1. expr. zabiť (význ. 1), usmrtiť: z. zver

2. prehlušiť: víchrica z-la slová

3. potlačiť (význ. 3), prekonať: z. výčitky alkoholom

// zahlušiť sa expr. zabiť sa (význ. 1)

záhradkárčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradkárstvom: záujem o z-enie

záhradníčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradníctvom

zahrešiť dok. zakliať (význ. 1): z-l, lebo sa udrel;
po chlapsky, od pľúc (si) z.;
mrzké z-enie

zahromžiť dok. zakliať (význ. 1), zanadávať, zahrešiť: nahnevaný z-l;
z. na celý svet

zahrúžiť -i dok. ponoriť (význ. 1, 2), vnoriť: z. (si) tvár do dlaní, z. sa do vody

// zahrúžiť sa

1. ponoriť sa (význ. 1), vnoriť sa: dvor z-ený do tmy

2. zahĺbiť sa, pohrúžiť sa: z. sa do čítania;
z. sa do seba;
z-ený do myšlienok

zakľúčiť -i dok. kniž. zakončiť (význ. 1), dokončiť: z. svoj prejav;
povedať pár slov na z-enie na záver;

zakončiť -nč/-i! dok.

1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: z. prácu;
z. prednášku

2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: z. sukňu volánikom;
veta z-ená otáznikom;

zakrepčiť si dok. expr. zatancovať si: z. si čardáš;
do vôle si z.

zakročiť dok. vykonať akciu v (ne)prospech niekoho, niečoho, urobiť zákrok, zasiahnuť: bili ho, kým nez-l učiteľ;
chirurgicky z. uskutočniť operáciu;
z. proti demonštrantom;