Význam slova "čeľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cela -y ciel ž. malá obytná miestnosť so skromným zariadením: väzenská, mníšska c.

čeľaď -e ž.

1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve

2. kniž. mládež, chasa: študentská č.

3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom

čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;

čeľadník -a mn. -ci m. živ.

1. v min. panský hosp. sluha, paholok

2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;

čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)

celebrant -a m. cirk. kňaz slúžiaci omšu

celebrovať nedok. cirk. slúžiť (novšie sláviť) omšu: omšu c-l košický arcibiskup; v rozhlasovom prenose c-l duchovný našej farnosti

celembať nedok. expr.

1. opálať: c. rukami, nohami

2. i celembať sa opálať sa: ruky, vrkoče (sa) jej c-jú

čelenka -y -niek ž. ozdobná stuha, kovový prúžok ap. na čelo: nevesta s č-ou

čeliadka -y -dok ž.

1. v min. čeľaď (význ. 1)

2. expr. háveď, zberba, pliaga: nezbedná č., prekliata č.

celibát -u m. povinný slobodný stav rím. kat. kňazov

celieť -ie -ejú nedok. hojiť sa, zaceľovať sa: rana c-ie

celina -y -lín ž. neobrábaná, úhorom ležiaca pôda

celistvo prísl.;

celistvosť -i ž.: územná c., c. štátu

celistvý príd.

1. tvoriaci celok, ucelený, kompaktný: c-á hmota, skala, c-é horniny;
mat. c-é čísla

2. celkový, úplný, kompletný: c. dojem, obraz;

celiť -ľ! nedok. liečiť, hojiť (vonkajšie poranenia), zaceľovať: c. (duševné) rany

// celiť sa hojiť sa, liečiť sa, zaceľovať sa: jazvy, rany sa c-ia

čeliť -ľ! nedok. stavať sa na odpor, vzdorovať, odolávať: č. nebezpečenstvu, chorobe, nepriateľom

celkom

I. prísl.

1. v krajnej vyčerpávajúcej miere, v úplnosti, úplne: plech sa c. pokrivil

2. správ. spolu, dovedna, celkove: c. je to 100 Sk, správ. spolu, dovedna je to 100 Sk

II. čast. zdôrazňuje pripojený výraz; vôbec, vonkoncom: c. malý kúsok;
c. nič, c. isto príde;
c. sa mi páči

celkove, celkovo prísl.

1. vcelku, úhrnom, dovedna: c. treba zaplatiť ...

2. úplne, zo všetkých stránok: stav chorého sa c. zlepšil

3. zhruba, približne: výpočet c. vyhovuje

celkový príd.

1. týkajúci sa celku; úhrnný, op. čiastočný: c-á plocha, váha, hmotnosť;
c-á hodnota, c-á situácia, úroveň;
c. pokrok;
c-é vyšetrenie pacienta, op. miestne

2. zameraný na celok (nie na jednotlivosti, podrobnosti), op. čiastkový: c. stav, dojem, pohľad;
c-é vedomosti všeobecné;

čelný príd.

1. predný, frontálny: č-á stena;
č. útok spredu

2. popredný, význačný, hlavný: č. predstaviteľ, zaujať č-é miesto

čelo² -a čiel s. violončelo: hrať na č-e

čelo¹ -a čiel s.

1. predná časť hlavy nad očami: nízke č., krčiť č.;
mať vrásky na č-e i pren. mať starosti;
pot mu vystúpil na č.;
udrieť sa do č-a i fraz. spomenúť si na niečo;

2. predná, frontálna časť niečoho: č. domu, č. sprievodu

3. vedúce, popredné miesto, postavenie: byť, stáť na č-e, v č-e, dostať sa, postaviť sa na č.

● mať niečo na č-e napísané prezrádzať to výrazom tváre;
poklepať si po čele a) naznačiť zlý, pochybný úsudok b) rozpamätať sa na niečo;

celodenný príd. týkajúci sa celého dňa: c-á práca, spotreba;
c-á strava

celoeurópsky príd. týkajúci sa celej Európy: c. problém, c-a konferencia

celofán -u m. priehľadná látka z celulózy použ. na balenie;

celofánový príd.: c. obal

celok -lku m.

1. samostatný, relatívne jednotný útvar členiteľný na časti: územný, hospodársky, štátny c., tvoriť prirodzený c.;
šaty v c-u v 1 kuse

2. spoločenstvo, kolektív: reprezentačný c., zriecť sa v prospech c-u

celonárodný príd. týkajúci sa celého národa: c. záujem, c-é hnutie, c. jazyk

celoplátenný príd. kt. je celý z plátna: c-á väzba knihy

celoplošne prísl.

celoplošný príd.

1. pokrývajúci celú plochu niečoho: c-é rozhlasové vysielanie

2. publ. uplatňovaný všeobecne, konaný v celom rozsahu: c-é zvýšenie miezd;

celopodnikový príd. týkajúci sa celého podniku: c-á dovolenka

celoročný príd. týkajúci sa celého roka: c. príjem, plán, pobyt

celosieťový príd. dopr. vzťahujúci sa na celú dopr. sieť, na všetky dopravné spoje: c. lístok

celoslovenský príd. týkajúci sa celého Slovenska: c-á konferencia, c. priemer

celospoločenský príd. týkajúci sa celej spoločnosti: c-é prostriedky;
c. záujem

celosť -i ž.

II. celá ž. celé číslo: jedna c. dve desatiny 1,2;
nula c-ých päť desatín 0,5

celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.

celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;

celostne prísl.;

celostnosť -i ž.

celostný príd. prihliadajúci na celok: c-é chápanie, c-é hľadisko;

celostranový príd. zaberajúci celú stranu knihy, novín ap.: c-á ilustrácia

celosvetový príd. týkajúci sa celého sveta: c. trend, v c-om rozsahu

celovečerný príd. trvajúci celý večer: c. film, program

čelový príd.: č-á kosť;
č-á rovina v úrovni čela;

celozávodný príd. týkajúci sa celého závodu: c-á súťaž, dovolenka

celoživotný príd. týkajúci sa celého života: c-é povolanie, c-é dielo

celta -y cielt ž. hovor. nepremokavá plachta, stanový dielec;

celtový príd.

celučký, celučičký, celunký, celulinký príd. expr. celý: c. deň;
c. celý, celý c. (pri zdôraznení)

celuloid -u m. pružná, ľahko zápalná plastická látka;

celuloidový príd.: c. film

celulóza -y ž.

1. stav. látka rastlinných buniek

2. buničina: technická c.;

celulózka -y -zok ž. hovor. továreň na výr. a spracovanie celulózy

celulózovo-papiernický príd. týkajúci sa (výroby) celulózy a papiera: c. priemysel

celulózový príd.: c. a papiernický priemysel;
c-é drevo

čeľusť -e ž.

1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka

2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e

3. obyč. mn. čeľustie;

čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ

čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol

čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;

celý

I. príd.

1. úplný vo všetkých častiach, všetok, op. čiastočný: c. svet, c-é ľudstvo, c-á Európa;
c. národ všetci jeho príslušníci;
c-é mesto, c. život;
mat. c-é číslo, op. desatinné, zlomok;
hud.: c. tón interval veľkej sekundy;
c-á nota

2. (o jednotlivine) kt. je v celku, celistvý, neporušený: pohár ostal c.;
c. chlieb nenačatý;
c-é šaty v 1 kuse;
expr. vrátil sa c. nič sa mu nestalo

3. expr. vyj. veľkú mieru vlastností, javov, procesov ap.: je c. bledý, šťastný, c. premočený, c. sa trasie;
c-á hŕba, kopa veľa;
to je c. román napínavý príbeh ako v románe;
je z neho už c. muž už je (telesne) vyspelý;
celých desať rokov plných;
trvá to c-ú večnosť veľmi dlho;
c. čas sa nevidíme

● z c-ého srdca vrúcne, úprimne;
robí z c-ej sily koľko vládze;
(kričať) z c-ého hrdla, na c-é hrdlo veľmi hlasno;
(prehrať) na celej čiare úplne;
smiať sa na c-é kolo veľmi hlasno;
aby bol aj → vlk sýty, aj baran c.;
to je c. otec, c-á mater je mu, jej veľmi podobný;
byť c. bez seba, preč veľmi rozrušený;
to je c. on je to preňho charakteristické;
to je to c-é v tom je hlav. príčina;

beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b.

čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;

čečinový, čačinový príd.: č. veniec

čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

čiže

I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

e, é neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 5. miesta v poradí: blok E, vitamín E

2. hud. tón a nota: stupnica E dur, e mol

e-mail, email² [imejl] -u L -e m. inform. (angl.)

1. elektronická pošta, mail, mejl

2. správa poslaná elektronickou poštou, mail, mejl: poslať, dostať e.;

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

eštebáčka -y -čok ž.;

eštebácky príd.: e-e spôsoby

eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.

□ mať k. kašlať;

keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil

kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

kužeľ -a m.

1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.

2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi;
svetelný k.;

kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy

kužeľovitý príd. kt. má podobu kužeľa: k. kopec

kužeľový príd.: tech. k-é ložisko

ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
kie potvory to porobili!

● expr. ký parom, čert kto;
na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo!

ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!

lešeňový príd.: l. rebrík

mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)

maskáče -ov m. pomn. voj. slang. maskovacia uniforma: vojaci v m-och

navyše

I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.

II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame

III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton

nedajbože, nedajboh expr.

I. vetná prísl. vyj. nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej (pomenovaný neurčitkom): vrece n. zdvihnúť

II. čast. vyj. obavu pred uskutočnením deja, nebodaj, božechráň: keby nás tu, n., zastihli

● n. horšie dobre, že je aspoň takto

niže

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta

2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky

II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.

III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov

pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice

panebože cit. povzdychnutie, bože: p., kedy sa to už skončí

pečeň -e, hovor. pečienka² -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.;
p. na slaninke;

pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

nedok. počešťovať

// počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

nedok. počešťovať sa

polokošeľa -e -šieľ ž. druh šport. košele

poniže

I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.

II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky

povyše

I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.

II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien

pretože spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu; lebo, keďže: neprišiel, p. pršalo;
p. je sviatok, obchody sú zatvorené

ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om

rúče prísl.: r. robiť

rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;

šeď -e ž. kniž. sivá farba

šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

šešuľka -y -liek ž. zdrob.

sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;

● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný;

sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

stržeň -žňa m.

1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.

2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi;