Význam slova "vľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 966 výsledkov (9 strán)

  • v úlohe predl. s G vyj. funkciu, zaradenie: vystupoval v ú-e hostiteľa ako hostiteľ

  • v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu

  • v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;

  • v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí

  • v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami

  • v zmysle predl. s G kniž. vyj. spôsob, podľa: v z. zákona;

  • v znamení predl. s G kniž. vyj. spôsob: zhromaždenie sa nieslo v z. podpory národných záujmov

  • v. r. skr. vlastnou rukou

  • v. v. skr. (najmä v min.) vo výslužbe

  • vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička

  • opak. vábievať -a

  • vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
    poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

  • vábivo prísl.: v. vyzerať;

  • vábivosť -i ž.

  • vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
    v-á žena;

  • vábne prísl.;

  • vábnička -y -čiek ž. vábec

  • vábnosť -i ž.

  • vábny príd. vábivý, lákavý: v-a predstava;

  • váčik -a, váčok -čka m. zdrob.

  • väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus

  • väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
    publ. → mlčiaca v.;

  • väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí

  • väčšinový príd.

  • väčšmi

    I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

    II. spoj. priraď. v. – ako viacako, skôrako: tu môže v. stratiť ako získať

  • vädnúť -e -ú -dol nedok.

    1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e

    2. (o človeku) slabnúť, chradnúť

  • vágne prísl.;

  • vágnosť -i ž.

  • vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;

  • váha -y váh ž.

    1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
    v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

    2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

    3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

    4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
    hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

    brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
    byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

  • váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
    v. s odpoveďou;
    bez v-nia ihneď

  • váhavo prísl.;

  • váhavosť -i ž.

  • váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
    v-é kroky;

  • váhovo prísl.: v. primeraný;

  • váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;

  • vákuovaný príd. z kt. je odstránený vzduch; upravený pomocou vákua: v. betón;
    v-á šunka vo vákuovanom obale

  • vákuový príd.: v. filter;
    v-á metalurgia konaná vo vákuových peciach

  • vákuum -ua D a L -uu s. fyz. priestor, v kt. (takmer) nie sú plyny al. pary;

  • váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

  • váľandový príd.: v-é matrace

  • váľať -a nedok.

    1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

    2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

    3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
    v. dom

    4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

    v. kroky kráčať dlhými krokmi;
    v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

    // váľať sa

    1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
    kamene sa v-jú dolu brehom valia

    2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

    3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

    4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

    expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

  • váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.

    expr. ruky, nohy ako v-y tučné

  • válov -a m. žľab na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka: nasypať do v-a, v-y plné vody

    expr. mastný v.;
    byť pri (plnom) v-e mať výnosné miesto;

  • válovček -a m. zdrob.

  • vánok -nku m. veľmi mierny vietor, vetrík: jarný v.

  • vápenatieť -ie -ejú nedok. stávať sa vápenatým, kalcifikovať sa: v-enie pľúc

  • vápenatosť -i ž.

  • vápenatý príd. obsahujúci vápnik, vápno: v-á pôda, v-é hnojivá;
    chem. kysličník, síran v. zlúčeniny dvojmocného vápnika;

  • vápencový príd.: v-é horniny, skaly

  • vápenec -nca m. usadená hornina zložená prevažne z uhličitanu vápenatého;

  • vápenica -e -níc ž. vápenka (význ. 1)

  • vápenka -y -niek ž.

    1. závod na výr. vápna, vápenica

    2. nákazlivá choroba hydiny

  • vápnik -a m. chem. prvok, kalcium, zn. Ca

  • vápniť -i nedok. hnojiť vápnom: v. pôdu

  • vápnitosť -i ž.

  • vápnitý príd. vápenatý: v-é pôdy, v-á voda;

  • vápno -a s.

    1. látka získaná pálením vápenca: hasiť v., vybieliť steny v-om

    2. látka obsahujúca zlúčeniny vápenca al. vápnika: dusíkaté v. hnojivo;
    chlórové v. dezinfekčný prostriedok

    3. hovor. vápnik al. vápenec: obsah v-a v tele, v pôde;

  • vápnový, vápenný príd.: v-ová škvrna od vápna;
    v-ová, v-ná jama na hasenie vápna;
    v-ná malta obsahujúca vápno

  • vára -y ž. hovor. varené jedlo: teplá v.

  • várka -y -rok ž. množstvo naraz varené, príp. ináč spracúvané, dodané ap.: prvá v. piva, celulózy, ocele;
    prať ďalšiu v-u

  • váš vášho m. vaša vašej ž. vaše vášho s. I m. a s. vaším mn. m. živ. vaši m. neživ., ž. a s. vaše vašich D vašim

    I. zám. privl.

    1. vyj. privl. vzťah viacerých adresátov k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): v-i rodičia, v-e domy, v-e (pracovité) ruky;
    (žiaci,) toto je v-a trieda;
    toto je v. nový vedúci;
    to je v-a vec týka sa iba vás

    2. vyj. takýto vzťah jedného adresáta pri vykaní; je súčasťou titulov: je to v. kabát? na v-e zdravie, otec! sadol som si na v-e miesto;
    v-a excelencia, v-a výsosť (v oficiálnom písomnom styku V-a Excelencia, V-a Výsosť)

    3. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): v-e napredovanie, v. záujem, v-a záchrana

    4. vyj. zreteľ: človek v-ho typu, je asi vo v-ch rokoch

    5. hovor. má funkciu odkaz. zám.: v-i ľudia to už zariadia

    6. expr. vyj. citové vzťahy (kladné, iron. ap.): V. oddaný syn (v liste);
    to je v. človek zmýšľa ako vy;
    zahráme vám tú v-u obľúbenú;
    toto je ten v. (slávny) hrdina?

    nech je, nemusí byť po v-om podľa vášho želania;
    v-e šťastie, že ... mali ste šťastie, že ...

    II. hovor. váš m. manžel;

  • vášeň -šne ž.

    1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

    2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

    3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

  • vášnivo prísl.;

  • vášnivosť -i ž.

  • vášnivý príd.

    1. prudko, živelne reagujúci; svedčiaci o tom: v. človek;
    v-á povaha;
    v-á debata

    2. prejavujúci ľúbostnú vášeň: v-í milenci;
    v. pohľad

    3. veľmi niečomu oddaný, náruživý: v. poľovník, hubár;

  • váza -y váz ž. ozdobná nádoba na kvety: keramiková, krištáľová v., dať kvety do v-y;

  • väzba -y -zieb ž.

    1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku, viazanie: v. tkanín, plátnová v.;
    chem. v. atómov (v molekule) sila spájajúca atómy v molekule zlúčeniny;
    rádiotech. prenos energie z jednej kmitajúcej sústavy do druhej: spätná v.;
    lingv. spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti (vetných členov ap.): slovesná v.;
    predložková v. konštrukcia

    2. pevný obal knihy: kožená, plátenná v.

    3. kniž. spojitosť, súvislosť, závislosť: v. medzi výskumom a praxou

    4. obmedzenie osob. slobody, väznenie: vyšetrovacia v., vziať do v-y;

  • väzbovo, väzobne prísl.

  • väzbový, väzobný príd.: odb. v-ová energia potrebná na rozdelenie sústavy na jej časti;
    gram. v-ný datív vyplývajúci z väzby slovesa;

  • väzeň -zňa m. kto je vo väzbe, kto je (u)väznený: politický v.;

  • väzenie -ia s.

    1. väznica, žalár: sedieť vo v-í

    2. trest odňatia slobody: odsúdený na 10 rokov v-ia;

  • väzenka -y -niek, väzenkyňa -e -kýň ž.;

  • väzenský príd.: v-á cela, v. dozorca;
    v. poriadok;

  • väzenstvo -a s. komplex inštitúcií zabezpečujúcich starostlivosť o väzňov a väznice

  • vážený príd. požívajúci vážnosť, úctu, ctený: v. starší človek;
    v oslovení, v adrese v-í prítomní, v. pán (profesor)

  • vázička -y -čiek ž. zdrob.

  • väzieť -í -ia nedok. kniž.

    1. byť pevne zachytený, prichytený: korene v-ia v zemi, kosť v-í v hrdle

    2. zdržiavať sa (význ. 3), ostávať: kde toľko v-í? kde je?

    3. byť (ukrytý); spočívať, tkvieť: príčina v-í v tom, že ...

  • opak. vážievať -a

    // vážiť si mať vo vážnosti, v úcte, ctiť (si): v. si starších, v. si rodičovskú radu

  • vážiť -i nedok.

    1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach;
    dobre, zle v. (v obchode);
    v. sa každý deň

    2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i

    3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?

    4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo

    5. zastar. čerpať, naberať (vodu zo studne);

  • väzivo -a -zív s. anat. mäkké spojivové tkanivo niekt. orgánov: tukové v., riedke, tuhé v.;

  • väzivový príd.

  • vážka1 -y -žok i vážky -žok pomn. ž.

    1. zdrob. k váha, váhy

    2. váha, váhy: odvážiť niečo na v-ach

    byť na v-ach váhať;
    vážiť, odvažovať niečo (ako) na lekárenských, lekárnických v-ach a) presne b) detailne hodnotiť

    vážka2 -y -žok ž. vodný hmyz s blanitými krídlami, zool. Libellula

  • väzkosť -i ž. viskozita

  • väzký príd. lepkavý, mazľavý, viskózny: v-á hlina, pôda;

  • vážne

    I. prísl.: v. sa tváriť;
    brať všetko v.;
    v. chorý;

  • väznica -e -níc ž. budova pre väzňov, väzenie, žalár: byť zatvorený, odpykávať si trest vo v-i

  • väzniť nedok. držať vo väzení: v. odsúdených, nevinných

  • vážnosť -i ž.: získať na v-i;
    v. rozhodnutia

    II. vážne čast. naozaj, skutočne: ty si sa v. nezmenil

  • vážny príd.

    1. kt. má prísny, dôstojný výzor, ráz; neprejavujúci radosť, op. veselý: v. človek;
    je v., nikdy sa neusmeje;
    v-a povaha

    2. dôležitý, závažný: v-a vec;
    v-e nebezpečenstvo, v-e nedostatky veľké;
    v-a choroba ťažká;
    urobiť v. krok

    3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem, seriózny, opravdivý; hodnotný: v-a práca, v-e vedecké dielo;
    v. uchádzač, záujemca;
    mať v-u známosť;
    v-a hudba, op. zábavná, ľahká

    4. kt. vzbudzuje úctu, rešpekt, vážený: najvážnejší zástupcovia obce, rodiny;

  • väzový príd.

  • vážsky príd. k Váh: vodohosp. v-e stupne, kaskády vodné stavby na Váhu

  • väzy -ov pomn., väz -u m.

    1. obyč. väzy zadná časť krku, šija; tylo: zlomiť si v-y i pren. mať neúspech, stroskotať

    2. iba väz anat. tuhé spojivové tkanivo medzi svalmi, kosťami ap.

    expr.: zlom (si) v. želanie úspechu;
    lámať si v-y;

  • včas včaššie prísl.

    1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy

    2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
    v. vstávať včasráno;
    budeme tam včaššie, ako treba privčas

  • včasne prísl.: v. zjari zavčasu na jar;
    v. ukončený načas;

  • včasnokresťanský príd. týkajúci sa začiatočného obdobia kresťanstva

  • včasnosť -i ž.

  • včasný príd.

    1. kt. sa vyskytuje včas, skorý, raný: v-á jeseň;
    v-é odrody (ovocia), v-á zelenina

    2. kt. sa uskutočnil vo vhodnom čase, načas: v-é splnenie úlohy, v-á pomoc;

  • včasráno prísl. zavčasu ráno: v. odišiel

  • včela -y včiel ž. úžitkový spoloč. hmyz produkujúci med a vosk, zool. Apis: chovať v-y, v. robotnica, poštípala ho v., bzučanie včiel, v-y sa roja;

  • včelár -a m. odborník vo včelárstve;

  • včelárka -y -rok ž.;

  • včelársky príd.: v. vosk;
    v. podnik

  • včelárstvo -a s. odbor zameraný na chov včiel a produkciu medu;

  • včelí príd.: v. med;
    v-ia kráľovná;
    v-ia materská kašička;

  • včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

  • včelnica -e -níc ž. pozemok, na kt. je rozostavený súbor úľov

  • včelstvo -a -tiev s. hromad. spoločenstvo včiel žijúce v jednom úli

  • včera prísl.

    1. minulého dňa: v. pršalo;
    mal to dokončiť už v.;
    akoby to bolo bývalo v.

    2. v nedávnej minulosti, nedávno: čo bolo dobré v., dnes už nestačí

  • včerajší príd.

    1. kt. bol včera: v. večer, v-ia porada, v. program

    2. nedávny, minulý: (spomínať na) v-ie víťazstvá

    hľadať v. deň;
    čo som v.? nie som neskúsený

  • včerajšok -ška m.

    1. včerajší deň: od v-a nič nejedol

    2. nedávna minulosť: chyby, výdobytky v-a

  • včerty prísl. hovor. expr. preč (význ. 1, 2): všetko pošlo v. minulo sa, stratilo sa;
    ber sa, choď v.!

  • včielka -y -lok, expr. včelička -y -čiek ž. zdrob.

    usilovný ako v. veľmi;
    pracuje ako v. usilovne, šikovne

  • včítane

    I. prísl. vrátane: od 1. do 10. v mesiaci v.

    II. predl. s G vyj. pripočítanie, vrátane: všetci v. detí

  • včleniť dok. zaradiť (význ. 2), začleniť: prvky organicky v. do systému;

  • nedok. včleňovať

    // včleniť sa: v. sa do kolektívu;

  • nedok. včleňovať sa

  • vďačiť nedok. byť vďačný, ďakovať: rodičom v-í za výchovu;
    za to môže v. svojej húževnatosti

  • vďačne prísl. k 1: v. pomôcť;
    v. pozrieť;

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV